2. nedeľa po Svätej Trojici, Evanjelium podľa Marka 10, 17 – 27
Fešák. – Je v rozkvete svojho života. Má dobrý imidž a oblečenie podľa najnovšej módy. Jazdí na silnom rýchlom aute. V peňaženke má zlatú platobnú kartu, ale aj solídnu čiastku v hotovosti. – Azda takto by, milí bratia a milé sestry, v súčasnosti Biblia opísala bohatého mladíka. Je so sebou spokojný. Nemožno ho z ničoho obviniť. Žiadneho zo svojich obchodných partnerov nepodviedol, miluje svoju manželku a rodinu, je čestný, ochotný pomôcť. Žije príkladným životom. Jeho rodičia môžu byť na neho hrdí. Veď má pred sebou skvelú kariéru.
Akurát tento mladík príde za Ježišom a pýta sa: „Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života?“ (v. 17) Vlastne nemá na to nijaký dôvod. Musel byť predsa so svojím životom spokojný. Či v kruhoch, v ktorých sa pohybuje, neplatí: Kto je dobrý, kto sa pridŕža spoločenských noriem, kto chodí na bohoslužby a žije ako zbožný človek, automaticky dostáva to „zvláštne čosi“ v živote?
No tento mladý muž cíti, že jeho príkladný život nepostačuje. Niečo, to „zvláštne čosi“, mu chýba. V živote musí byť predsa niečo viac ako ráno vstať a večer ísť spať, ako odvádzať dobrú prácu, robiť všetko správne. A on teraz chce odpoveď od Ježiša, ktorý zjavne má toto „zvláštne čosi“ – od Ježiša, na ktorom je niečo osobité a príťažlivé.
Alebo vari mladý pán očakával, že ho Ježiš poklepe po pleci a povie mu: „Je to s tebou dobré, fajn, len tak ďalej!“ Čo však nečakal, je „neohrabaná – nezdvorilá“ odpoveď, akú počul od Ježiša: „Predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď a nasleduj ma.“ (v. 21) Mladíkovi sa to zdá postavené na hlavu. Predať všetko, čo má?... Má len tak pustiť celú svoju existenčnú základňu, svoje finančné istoty do budúcnosti a rozdať ich chudobným? Má sa vzdať domu, koča (dnes auta), milovanej rodiny, priateľov, komfortu, na ktorý je zvyknutý – a to len preto, aby šiel s Ježišom do neistoty? Z tváre mladého muža sa dá čítať sklamanie a nechápavosť. Ešte chvíľočku zostáva zamyslený stáť. Potom sa otočí a odchádza smutný.
A čo ja? – Čo ty? Práve k tejto otázke nás chce evanjeliový príbeh doviesť. A čo ty? – Čo ja?
Najskôr povieme: Čože mám už len spoločné s týmto chlapíkom? S mojím platom či dôchodkom sa s ním nijako nemôžem porovnávať. Nepatrím medzi „horných desaťtisíc“. Ide v tomto texte vôbec o mňa?
Hoci, s reakciou mladého muža sa vieme stotožniť. Prečo by sa mal zrieknuť svojich možností? Zdá sa nám to celkom prirodzené a ľudské nezriekať sa ich. Biblia však nezamlčuje, že ten mladík odmietol najväčšiu šancu svojho života. Lebo – ako sám cítil – ani jeho príkladný život nepostačuje, aby dostal to „čosi viac“ – „čosi zvláštne“ v živote (por. Ef 2, 8 – 9). Naopak, jeho príkladný život a zvlášť jeho bohatstvo tomu stoja v ceste. Niežeby bol azda príkladný život sám o sebe vadou, je správne, keď sme iným svetlom (por. Mt 5, 16), ale mladík sa na to, že žije slušne – usporiadane, priveľmi spolieha. Podobne, niežeby boli bohatstvo, peniaze sami o sebe zlé. Nie sú ani dobré, ani zlé, otázka je ako a na čo ich používame.
Začína byť jasné, že v tomto texte ide naozaj aj o teba, o mňa. Ako je to so mnou? – S tebou? Sme uzrozumení, keď nám Ježiš hovorí: „Poď za mnou a nechaj ležať a stáť všetko, čo ti v tom bráni“?
Milí bratia a milé sestry, čo nám bráni nasledovať Ježiša? Na čom visí naše srdce? Čoho by sme sa pre Ježiša neboli ochotní zriecť?
Sú to veci, ktoré „musíme stihnúť“, lebo ich máme už dávno naplánované?
Je to strach, že sa budem musieť vydať do neistoty a zanechať všetko to teplé, príjemné, pohodlné, na čo som si zvykol?
Alebo je to obava z toho, čo si druhí o mne budú myslieť, keď budem úplne dôverovať Ježišovi – obava, že si ma budú považovať za nenormálneho.
Alebo v ceste nasledovania stojím ja sám – moje ego, sebectvo v plnom rozkvete.
Nech je to tak či onak, isté je, že ak nám je čosi dôležitejšie ako Pán Boh, potom, podobne ako mládenec, to „čosi zvláštne“, „čosi viac“, „čosi rozhodujúce“ – čím večný život je, míňame.
V kostole sa to ešte ako tak počúva, ale inak? Veď aj sami učeníci boli užasnutí na Ježišovými slovami, nad Jeho podmienkami pre cestu do Božieho kráľovstva. Keď podľa neho „ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho“ (v. 25), akú šancu vôbec máme?
Vskutku, keby sa tu Ježišov príbeh končil, tak žiadnu. No Ježiš, vďaka Bohu, pokračuje: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné.“ (v. 27)
Ježiš teda ukazuje cestu od našich ľudských nemožností k nevyčerpateľným Božím možnostiam. On nás nechce nadmieru preťažiť. To, čo chce, je darovať nám svoju milosť. Avšak aby sme dar Božej milosti mohli prijať, potrebujeme mať voľné ruky. – Nesmieme sa pevne držať iných vecí. Musím byť od nich slobodný, ak chcem žiť novým životom, ako Bohom obdarovaný. Zriekať sa oplatí, lebo u Boha nič nie je nemožné.
Otázkou zostáva, či chceme byť dôslední, konzekventní. Mladý muž dal Ježišovi otázku a dostal na ňu odpoveď. Prečo podľa nej nekoná? Prečo je nedôsledný?
Slovo konzekvencia pochádza z latinského „consequi“ – a to značí doslova „nasledovať“. Aj my sa neraz obraciame na Pána Boha so svojimi otázkami a dostávame na ne aj odpoveď. No namiesto, aby sme vyvodili dôsledky, konzekvencie – namiesto nasledovania Pána Ježiša Krista, sa ako bohatý mládenec otočíme na podpätku a ďalej žijeme tak, ako predtým.
Vyvodiť dôsledky, môže byť nepohodlné. Isté však je, treba sa nielen pýtať, ale aj vyvodiť z Božej odpovede dôsledky pre život. Ak sa nám zdá, že v tomto texte vôbec nejde o nás – veď poväčšine nie sme bohatí, každopádne nie nadpriemerne bohatí, je namieste objasniť, čo všetko môže zahŕňať pojem bohatý.
Bohatý je človek, ktorý je presvedčený, že je sebestačný, že nepotrebuje Pána Boha a silou rúk či umu si zadováži všetko potrebné; vystačí si sám vo všetkých okolnostiach.
Bohatý je i ten, kto Pánu Bohu nedôveruje. Neverí, že Pán Boh sa o Neho môže postarať. Nepozná, či zabudol na zasľúbenie: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto (potrebné pre život) vám bude pridané“ (Mt 6, 33).
Bohatý je, kto zháňa aj to čo nepotrebuje, len aby sa zabezpečil pred starobou a chorobou a uniká mu, že raz sa i tak bude musieť postaviť pre tvár živého Boha (por. 2K 5, 10).
Boháčom je i človek, ktorý chce – žiadostivo túži mať vždy viac a viac, kto vidí len seba, no nevidí blížneho (por. 1J 3, 17 – 18; L16, 19 – 21).
Bohatý je aj ten, kto má duchovný dary – a každý z nás od Pána Boha prijal veľké duchovné hodnoty – ale nepodelí sa s nimi, jeho viera je sebecká. Bohatý je tiež ten, kto má komu odpustiť – môže odpustiť, ale neodpustí.
O chvíľu nám poslúži sestra Maruška Kožlejová. V piatok na stretnutí dorastu hovorila o tých druhoch nášho bohatstva, ktoré si neveľmi všímame: bohatstvom je aj náš čas, naše ruky, nohy, ústa, ktoré si Pán Boh vie použiť na šírenie svojho kráľovstva, bohatstvom je aj náš úsmev, naša prívetivosť a pohostinnosť, knihy či hudobné nahrávky, ktoré môžeme ľuďom požičať a takto im dať kus lásky.
Všetci sme v istom slova zmysle bohatí.
Buďme však dôslední, konzekventní vo svojej viere. Mládenec chápal svoje bohatstvo ako to, čo patrí jemu a je výhradne jeho vecou, ako ho použije. Ježiš mu ukazuje, že ak svoje bohatstvo – a podčiarkujem, nejde len o financie, ale aj o schopnosti a obdarovania, talenty – ochotne nedáme do služby, potom, podobne ako mládenec, to „niečo zvláštne“, „čosi viac“, „čosi rozhodujúce“ – čím večný život je, míňame.
Nech to, čo tak radi v piesni vyznávame: „Ježiši, drahý poklad môj, spasenia môjho základ, zdroj“ (ES 453,1), nie je len „kostolná pesnička“, ale pravda v životoch všetkých nás.
Amen.
Literatúra:
Ulrike Klein (Bibelarbeit: Verzichten /Markus 10,17-27/) – in: Mitarbeiterhilfe CVJM 6/94;
A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo (vyd. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1979);
tiež s myšlienkami Jozefa Šelingu.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
