Ámos 5, 4 – 6a
„4 Lebo takto vraví Hospodin domu Izraela: Mňa hľadajte, a budete žiť! 5 Nevyhľadávajte Bétel a do Gilgálu nechoďte! Do Beér-Šeby neputujte! Veď Gilgál pôjde do zajatia a Bétel vyjde navnivoč. Hľadajte Hospodina, a budete žiť.“ (Ámos 5, 4 – 6a)
Milí bratia a milé sestry!
Vítame, keď nás druhí povzbudia, pochvália, povedia nám pekné slovo, adresujú nám slová ocenenia. Oveľa menej príjemné je napomenutie, poukázania na chyby, kritika. No práve bratské napomínanie, konštruktívna kritika, pravdivé posvietenie na to, čo je v našom žití tmavé či krivé, život chráni a pomáha nám napredovať. Iste, nechceme chápať kazateľňu iba ako kárateľňu. Základnou témou kresťanstva však je zmena. A kto sa nechce dať Pánu Bohu meniť, mal by zmeniť náboženstvo.
Už v Starej zmluve posielal Pán Boh svojmu ľudu prorokov, ktorí vyzývali Izrael k vnútornej zmene, k obráteniu sa k Hospodinovi, k hľadaniu – vyhľadávaniu Hospodina. Jedným z nich bol Ámos, ktorý pôsobil medzi rokmi 800 – 750 pred Kristom v Severoizrealskom kráľovstve. V poverení Božom kritizoval nespravodlivé obchodovanie, potláčania práva, korupciu, sociálny útlak a ďalšie hriechy Božieho ľudu. Nebola to príjemná zvesť. Ale situácia človeka i spoločenstva nie je celkom stratená, kým sa mu Hospodin prihovára.
Ámos hlásal, že život je iba tam, kde je Hospodin, kde s Ním človek nadviaže živý vzťah dôvery, lásky a poslušnosti. Bez Boha človek smeruje do smrti – lebo pravý život je v Bohu a keď Hospodina opúšťame, môžeme doputovať iba do záhuby. Týmto kritickým posolstvom, pravdivým posvietením na to, čo bolo v žití Božieho ľudu krivé a tmavé, Pán Boh cez proroka Ámosa chránil svoj ľud. Obrazne povedané: postavil pred nebezpečnú zákrutu života Izraela výstražnú značku – včas signalizujúcu ohrozenie.
Výstrahy, napomínanie, kritiku nemáme v obľube ani my. Ak nám druhí povedia: Si OK, je to príjemné. Nechať si hovoriť do života, prijať napomenutie, keď zanedbávame dobrý Boží poriadok v rodine, manželstve, v zaobchádzaní s blížnymi, ale aj s vecami, s peniazmi; tiež v živote spoločenstva cirkvi – vôbec nebolo a nie je populárne, vtedy, ako dnes. Pravdou však zostáva, že pred nebezpečnou zákrutou treba umiestniť jasné výstražné znamenie; iba postaviť pred ňu kohosi, kto bude rýchlo jazdiacim vozidlám s úsmevom a priateľsky mávať – s tým, že veď je to ich vec, či ostrú zákrutu vyberú alebo im prinesie záhubu, by bolo nezodpovedné.
Nik z nás nie je bez chýb. Práve preto je dobré poučiť sa z prorokovho posolstva, zobrať si Božie napomínanie k srdcu. Kritické, káravé slová sú v Písme preto, aby nás varovali: Konajme inak ako starozmluvní Izraelci. – Veď keď Hospodin napomína, tak pre naše dobro, chce náš život, nie skazu. Nerešpektovanie Božích varovaní pôsobí skazu. Smutným príkladom toho je ľud Severoizraelského kráľovstva, ktorý sa zatvrdil, kráľovstvo sa rozpadlo a ľud sa asimiloval s pohanmi. Kým sa nám Pán Boh prihovára, nie je naša situácia stratená. Hospodin hovorí: „Mňa hľadajte, a budete žiť!“
V čom bol problém Božieho ľudu? Čo si môžeme my zobrať z káravých slov proroka Ámosa? Dávni Izraelci verili, že Hospodina je možné hľadať iba v dome Božom – vo svätyni. Ísť do svätyne bolo pre nich to isté, čo predstúpiť pred Hospodina. Na prekvapenie, údiv, priam šok Izraelcov im tam prorok zakazuje chodiť (Am 5, 5). Zakazuje vlastne jediný známy spôsob, ako hľadať Hospodina, ako si udržať Jeho priazeň. Ámosove slová zneli poslucháčom tak nezmyselne, ako keby va našom zborovom bulletine bolo napísané: Služby Božie v nedeľu budú o 8. 30 hod., ale rozhodne nepríďte!
Ámos však nezakazuje hľadať Hospodina, ale práve toto zdôrazňuje. „Hladajte Hospodina a budete žiť“ (Am 5, 6a). Prorok chce povedať: Nehľadajte svoje veci (por. Filipským 2, 21), nehľadajte Boha sebecky, nevnímajte modlitbu a služby Božie ako spôsob, ktorým naplníte svoje egocentrické záujmy. Hľadajte nie naplnenie svojich egoistických prianí (por. Jakub 4, 3), ale Hospodina. Hľadajte, čo On od vás chce. Povedané v duchu Novej zmluvy: Dovoľme, aby Ježiš Kristus – Slovo Božie, sa aj v našom žití dostalo k slovu.
Ámosova kritika mieri proti tomu, že Izraelci sa účasťou na bohoslužbe vo svätyni usilovali sebastredne získať požehnanie pre seba – pre svoje polia (aby boli úrodné), pre svoj dobytok (aby bol plodný a ich čriedy sa zväčšovali). Ľud chcel mať Boha k dispozícii, urobiť si z Hospodina sluhu svojich záujmov. Ámos nezakazuje účasť na bohoslužbách; no cez jeho zvesť nás Pán Boh nabáda, aby sme Hospodina hľadali pre Neho samého. – Pýtali sme sa na Jeho názor, keď ide o naše správanie sa k ľuďom, o naše obchody, o rýdzosť a pravdivosť našej viery. Teda, aby sa hľadanie, pravidelné vyhľadávanie Hospodina prejavovalo aj v zdanlivo obyčajných veciach každodenného života.
Účasť na službách Božích je veľmi dôležitá. No ňou samou nám nebude garantovaný úspech, šťastie, zdravie, zdarné deti. Účasť na službách Božích sama o sebe nás nerobí lepšími od tých, ktorí na ne nechodia. No, skrze plody služieb Božích – vplyvom Božieho slova, ktoré nám na nich znie, sa má náš život meniť na lepší. Kto sa nechce dať Pánu Bohu meniť, mal by zmeniť náboženstvo. Ámosovo posolstvo nie je vodou na mlyn tým, ktorí tvrdia: na navštevovaní služieb Božích – na chodení do kostola nezáleží; môžeme veriť a dobre žiť i bez toho – Omyl! Na službách Božích záleží! Veď Božie slovo, ktoré tu počúvame nás učí, že účasť na službách Božích nechce byť zbožnou zásterkou našich neprávostí; naopak, Pánovo slovo chce pôsobiť aj do našich všedných dní – ovplyvňovať náš vzťah k ľuďom, k prírode, k veciam, k majetku. O to ide. Preto nám má na službách Božích záležať. Človek, ktorý sa nazdáva, že sa ich môže trvalo zriecť a napriek tomu veriť v Boha, žije v sebaklame. Bez posilňujúcej, napomínajúcej, životodarnej sily z prameňa Božieho slova, viera slabne a je ochromená naša schopnosť orientovať sa podľa Božej vôle.
Ámos nás pozýva k Bohu. K vyhľadávaniu Hospodina, k pýtaniu sa na to, čo Boh hovorí na náš život. – Biblia nás vedie k tomu, aby sa Slovo dostávalo aj v našom žití k slovu. V Ježišovi Nazaretskom sa Slovo stalo telom. On – Božie SLOVO – Ježiš Kristus je nám prostredníkom k Bohu. Nech o nás neplatí, že živé Božie slovo – Ježiša, zahovoríme, ale to, že Slovo, ktoré sa stalo telom – Pán Ježiš Kristus – v našom živote rozhoduje – dostáva sa k slovu.
Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
