Kázeň z evanjelických služieb Božích pre Ev. ZŠ a Ev. lýceum na záver škoského roku, Matúš 7, 21 – 23 a Ján 14, 6
Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! (Matúš 7, 21 – 23)
Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14, 6)
Vážený učiteľský zbor – domáci i spoza oceánu, milí: žiaci, študenti, priatelia v Kristovi!
30. jún je deň krásny temer ako Štedry večer. Mať pred sebou dve mesiace prázdnin, je skvelý pocit. Predchádza tomu však vysvedčenie.
Ježiša volali Rabbi – Učiteľ a možno ste si uvedomili, že aj Ježiš dával vysvedčenie. Z evanjelia sme počuli, že to nebolo práve najlepšie vysvedčenie. No k tomu ešte prídeme.
Najprv vám porozprávam príbeh.
Stalo sa to cez 2-hú svetovú vojnu v oblasti Tichého oceánu. Počas vojnových operácií tam pristávali americké vojnové lietadlá na malých, temer neznámych ostrovoch. Domorodci, ktorí na ostrovoch žili – pomaľovaní ako Hamšík a Škrteľ na plagátoch k futbalovým majstrovstvám sveta – videli lietadlá prvýkrát v živote. Bolo to pre nich ako zázrak. Najprv nejaký človek v zelených šatách hovoril s akousi škatuľkou, z ktorej trčal dlhý lesklý prút, potom zavolal k sebe niekoľko ďalších ľudí. Tí niesli zvláštne predmety, ktorými mohli namieriť na zviera, urobiť ranu a blesk. Títo sa rozostavili na pobreží, začali mávať a z neba sa zjavil veľký kovový vták. Pristál na pobreží, jeho brucho sa otvorilo a ľudia z neho povynášali množstvo debien, v ktorých bolo veľa zaujímavých vecí, darčekov a všelijakých dobrôt.
Keď sa vojna skončila a ľudia v zelených šatách odišli z ostrova, na ktorom, mali potravinovú základňu, začali domorodci premýšľať, ako to spraviť, aby zase priletel veľký kovový vták a priniesol im nejaké ďalšie dobroty a darčeky. Urobili to veľmi špekulantsky. Namiesto uniforiem si obliekli šaty z lián, namiesto slúchadiel si na hlavu nasadili škrupiny z kokosových orechov a vyrobili si drevenú vysielačku s anténou a okrúhlymi gombíkmi. Potom sa postavili na pobrežie a mávali, mávali, tešili sa na bohatú návštevu z neba... Malo to jedinú chybu: Nefungovalo to. Bolo to iba akože. Hrali sa na to, čo robili vojaci, no nefungovalo to.
Dnes dostanete vysvedčenie. Z Biblie sme čítali o ľuďoch, ktorí – obrazne povedané – dostali vysvedčenie od Pána Ježiša. Nebolo to dobré vysvedčenie. Ježiš ich prísne napomenul, lebo sa správali podobne ako tí domorodci – pomaľovaní ako Hamšík a Škrteľ. Mysleli si, že stačí opakovať všetko po Ježišovi: zatváriť sa, že konajú to, čo On, že stačí sa iba odvolať na Ježišovo meno.
Nestačí! Lebo keď robia dvaja podobnú – navonok rovnakú vec, nemusí to byť to isté.
Napríklad keď sa učíme cudzí jazyk a veľmi nám to nejde, vytiahneme to vysvedčení na 4-ku, 3-jku i na 2-jku. Podstatnejšie ako známka je však je, či sa budeme vedieť dorozumieť, ke)s peídeme do cudziny. Alebo v evanjelkickej škole sa na záver vyučovania niekto sa modlí, ďakuje Bohu. Iný tiež vyzerá, že sa modlí, aj mu z úst idú náboženské slová, no v skutočnosti je už mysľou na obede a teší sa na oblúbenú pečeň, či buchty. Síce hovorí čosi o Kristovi, ale myslí sám na seba.
Končí sa školský rok. Milé deti, milí mladí priatelia, aj pri všetkom, tom, čo ste sa počas uplynulého šk. roku učili, nejde len o „odrecitovanie“ učiva.
Napr. pri náboženstve nejde iba o naučenie sa vieroučných právd, o schopnosť „odrapkať ich. „Vyrobiť“ zbožné zdanie. – „Kresťanskú“ voskovú figurínu. To nefunguje. Ide o to, aby naša viera bola vecou srdca – aby sme sa stali Pánu Bohu zo srdca poslušnými (por. R 6, 17b).
Keby naši futbalisti vyrábali iba zdanie, nehrali srdcom, nad Talianskom by nezvíťazili.
Ježišovi nešlo o vytváranie zdania pobožnosti, o pretvárku, o hovorenie: „Pane, Pane“, ale o to, aby slobodne – zo srdca – konal podľa vôle nebeského Otca. Ježiš iba nevravel Bohu: Áno, ale od detstva aj skutočne hľadal Božiu vôľu. Už ako o dvanásťročnom o ňom čítame: „Musím byť vo veciach svojho Otca“ (L 2,49). Keď visel na kríži, zomieral hovoriac: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (L 24,46). - Od počiatku až do konca – neustále – bol Ježiš spojený s nebeským Otcom. Nemal v tomto vzťahu „dovolenku“, prázdniny.
O chvíľu sa začnú prázdniny. Spája sa nimi i veľa ciest. Ide o to, aby sme spolu, mladí i dospelí neboli kresťanmi iba akože, ale kráčali sme cestou Pána Ježiša Krista.
Výraz „dovolenka“ pochádza od slova dovoliť. Počas prázdnin, dovoleniek je dovolené dlhšie si pospať, odpočinúť si od povinností, od práce; nie však od Boha od žitej viery. Prežívajme prázdniny s Bohom. Tak ako Ježiš, ani my si neberme dovolenku od Boha – od viery, lásky a poslušnosti v Neho.
Čo znamená nemať ani počas prázdnin prízdniny od Boha?
Určite denne sa poďakovať Pánu Bohu, za zdravie, za to, že nás chráni a má rád.
Nemať počas prázdnin prázdniny od Boha znamená aj nezabudnúť na kamarátov a na tých, ktorí vás vedú. Pošlite im pozdrav, správu, nech vedia, že na nich myslíte.
Nemať počas prázdnin prázdniny od Boha značí tiež pomôcť rodičom. Cez prázdniny máte viacej času, nech vaši rodičia vidia, že ich nepovažujete iba za „sponzorov“ a „investorov“ vašich plánov.
Znamená to aj nezabudnúť na Boží deň, na služby Božie. Aj keď budete mimo domov, nazabudnite na ne. Pamätám si, ako po jedných službách, na ktorých som sa v zahraničí zúčastnil, dávali všetkým deťom zmrzlinu. Možnoé budete mať podobnú milú skúsenosť. Nech ste kdekoľvek, nezabudnite na Boží deň.
Je dobré prežívať aj voľný čas v spoločenstve kresťanov. Pozývajú nás k tomu viaceré tábory pre detí, mladú generáciu, ale aj podujatia pripravované pre dospelých. Nech je i náš oddychový čas, čas prázdninových a dovolenkových ciest spätý s Tým, ktorý hovorí: „Ja som cesta“ (J 14, 6)
Znamená to, že svojím počínaním nám Ježiš ukázal ako máme aj my žiť.
Nevieme síce, čo presne prinesú budúce dni, no vieme, že pred Bohom neplatí akože viera, ale to, čo vraví Ježiš: „Ja som cesta.“ „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“.
Kde-kto môže namietať: Každý má presa svoju pravdu. Ježišove slová: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“, sa javia ako extrém.
Verme však slovám Pána Ježiša!
Tak, ako nemôže existovať francúzska fyzika alebo japonská matematika, ale je jedna fyzika i matematika pre všetky národy, tak nemôže existovať viac pravých náboženstiev. Náboženstvo je buď náboženstvom – skutočnou, cestou k Bohu, alebo iba zdaním pobožnosti (2Tim 3, 5).
Tým, ktorí vytvárajú falošné zdanie, patrí od Ježiša zlé vysvedčenie; napomenutie: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa!“ (Mt 7, 23) Ako matematické či fyzikálne princípy platia rovnako pre všetky národy, tak pre celý svet je pravou cestou k Bohu Ježiš Kristus. On – za nás ukrižovaný a pre nás zmŕtvychvstalý.
Nebojme sa po tejto ceste kráčať. Neurobme si prázdniny od dôverovania a poslušnosti Kristovi ani počas obdobia voľna. Veď ani Pán Ježiš si od lásky k nám nikdy neberie voľno. Nemá nás rád iba akože.
Obetoval sa pre nás. Kríž je potvrdením, že nás má rás skutočne. Nebolo to taž, že Ježiš iba chvíľu, iba „akože“ visel na kríži, potom z neho zišiel, osprchoval sa a „predstavenie“ sa skončilo. Nie, On skutočne trpel a skutočne zomrel pre teba i pre mňa. A to je dôvod, aby sme Ho mali radi, dôverovali Mu a poslúchali Ho. Miluj(e)me Ho, lebo On nás mal rád ako prvý (por. 1J 4, 19; R 5, 6 – 8). To je dôvod, ani cez prázdniny si od lásky, viery a poslušnosti k Pánovi Ježišovi nedať pauzu. On chce byť s nami, aj my zostaňme v Jeho blízkosti.
Krásne prázdniny v Ježišovej blízkosti!
Amen.
S použitím viacerých prameňov.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
