V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Majstra Jána Husa, Ján 18, 37

Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas. (Ján 18, 37)

Sú udalosti, sú veľké činy a postoje jednotlivcov, ktoré sa vpíšu hlboko do myslí a sŕdc miliónov a pôsobia v nich cez stáročia a tisícročia. Vraciame sa k nim znova a znova, aby sme si uvedomovali ich hlboký zmysel a kládli si otázku: „Čo tieto udalosti znamenajú pre nás?“ V dnešný deň si pripomíname jedného veľkého martýra nezamlčovanej a neodvolanej pravdy, Majstra Jána Husa, ktorého odsúdil cirkevný snem v Kostnici dňa 6. júla 1415 ako kacíra a dal ho za bránami mesta Kostnice v ten istý deň upáliť. Pred touto hroznou popravou mu dali ešte poslednú možnosť a vyzvali ho naposledy, aby odvolal svoje učenie. Odpovedal: „Bojím se tak učiniti, abych se neprohřešil proti Bohu a proti svému svědomí, a abych mnohým, kterým jsem kázal, nedal pohoršení.“
V týchto slovách sa odzrkadľuje absolútne rešpektovanie pravdy, ktorú mu bolo dané poznať, absolútny pocit a vedomie zodpovednosti pred Pánom Bohom, od ktorého tú pravdu prijal, rešpekt pred vlastným svedomím ako sudcom, ktorého človek nosí stále v sebe a napokon zodpovednosť za to, aké stopy zanechá, akým vplyvom bude pôsobiť na ľudí, ktorí cez jeho kázne a prednášky prijímali novo objavenú Božiu pravdu.
Majúc na mysli všetko toto rozhodol sa radšej podstúpiť hroznú smrť, ale poznanej pravdy sa nevzdal, poznanú pravdu neodvolal. Stal sa inšpiráciou pre iných, nie síce mnohých, no predsa nad priemer vysoko vyčnievajúcich ľudí, ktorí sa rozhodli zotrvať pri zásadách pravdy a spravodlivosti, zotrvať pri vyslovení a vykričaní protestu proti hrubej, nespravodlivej moci, a to i za cenu obetí, i za cenu najvyššej obete – obetovania vlastného života.
V kauze Majstra Ján Husa stáli proti sebe na jednej strane človek, ktorý pod tlakom zodpovednosti pred Bohom a pod tlakom hlasu svedomia zotrváva pri poznanej pravde, ale inak je bezbranný, a na druhej strane hrubá moc, hrubé násilie, žiaľ, v tomto prípade hrubá moc a hrubé násilie cirkevnej inštitúcie. Podľa povrchného pohľadu títo vysokí cirkevní hodnostári a svetská moc, ktorá plnila ich príkazy, boli slobodní, lebo si mohli dovoliť robiť, čo sa im zachcelo, a Majster Ján Hus bol neslobodný, zotročený, lebo bol v ich moci. To je však ľudský, nielen povrchný, ale hrubo prekrútený pohľad.
Iný je pohľad Ježiša Krista, ktorý práve vtedy, keď bol bezbranne v moci náboženskej vrchnosti a politickej vrchnosti, v moci synedria a v moci Piláta, povedal: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ O pravde ako o zásadnom princípe, ktorým sa má človek riadiť, povedal v jednej dišpute tieto dôležité slová: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Ježiš, súdený, odsúdený, ukrižovaný, bol skutočne slobodný, lebo až do samého konca svojho pozemského života zostal verný pravde, a tí, ktorí mu tú hroznú bolesť ukrižovaním spôsobili, boli hlboko, hlboko pod jeho úrovňou, hlboko pod úrovňou ľudskosti.
Tento Ježišov postoj a jeho jasne vyslovené rešpektovanie pravdy nám umožňuje pravdivo hodnotiť úroveň odsúdeného a upáleného Majstra Jána Husa, jeho vysokú úroveň, a na druhej strane veľmi kriticky pozerať na tých, ktorí vo svojej veľkej moci a vonkajšej nádhere neboli ochotní počuť hlas pravdy, ale radšej zlikvidovali jej hlásateľa.
On sám, Ján Hus, si uvedomoval túto Ježišom Kristom zdôraznenú súvislosť medzi rešpektovaním pravdy a vnútornou slobodou. V jednej svojej knihe napísal: „Věrný křesťane, hledej pravdy, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, prav pravdu, drž pravdu, braň pravdy až do smrti, neboť pravda tě vyslobodí od hřícha, od ďábla, od smrti duše a konečně od smrti věčné.“ Z týchto slov, ktoré sa stali klasickými, vidno, ako veľmi si vážil pravdu a za akú vysokú hodnotu ju pokladal. Od koho sa naučil takto absolútne rešpektovať pravdu? Od svojho najvyššieho Pána a Majstra Ježiša Krista.
Ako sa dopracoval k pravde, pre ktorú obetoval potom svoj život? Presne podľa návodu Pána Ježiša Krista: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci a poznáte pravdu.“ Podľa týchto slov šiel Ján Hus hľadať pravdu k samému prameňu, do Písma svätého. Keď pozoroval mnohé zarmucujúce javy vo vtedajšej cirkvi, a to aj v učení aj v praktickom živote, uvedomil si, že Božia pravda obsiahnutá v Písme svätom bola v priebehu stáročí pozmenená, deformovaná, znetvorená, v nejednom prípade prekrútená na pravý opak. A keďže poznal pravdu priamo z prameňa, stal sa neumlčaným hovorcom tejto pravdy.
Majster Ján Hus si osvojil kritiku a učenie Jána Viklefa. Takisto ako Viklef, aj Hus bojoval proti neporiadkom v cirkvi, proti nerestiam a nekresťanskému životu mnohých kňazov a laikov. Hus kázal v Betlehemskej kaplnke v materinskom, českom jazyku. Dnes sa nám kázanie v materinskom jazyku poslucháčov javí ako samozrejmosť, ale nebolo to tak vždy. – Brojil ďalej proti pohoršlivému spôsobu predávania odpustkov – ako o sto rokov neskôr Martin Luther, ako aj proti mnohým ďalším neporiadkom a deformáciám, ktoré videl v cirkvi svojej doby.
Odkaz Majstra Jána Husa je mnohoraký. Má stránku náboženskú, ale aj občiansku a národnú. Nás zaujíma predovšetkým náboženská stránka jeho duchovného odkazu. Dôležitou vecou je zdôrazňovanie Písma svätého ako vrcholnej autority. Z Biblie treba čerpať náboženské poznanie, výrokmi a duchom Biblie treba kontrolovať, posudzovať, hodnotiť panujúce názory a ustanovizne a prax v cirkvi a v osobnom živote všetkých kresťanov. Z evanjelií treba študovať a osvojovať si veľké pravdy, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus, všímať a osvojovať si jeho spôsob myslenia, reagovania, správania. Kto je vystrojený a obrnený týmto poznaním, ten je na ceste k vnútornej slobode, i keby bol obklopený zotročujúcimi a obmedzujúcimi vplyvmi.
Keď Pán Ježiš povedal, že jeho nasledovníci majú zostať, to znamená zotrvať v jeho slove, znamená to, že sa majú znova a znova stavať pod vplyv tohto slova. V Husovej dobe to nebolo také jednoduché. Málo bolo tých, ktorí si mohli kúpiť drahé rukopisy niektorých biblických kníh. My sme dnes v celkom inej situácii. V tom istom storočí, keď bol upálený Majster Ján Hus, sa objavil vynález s nedozernými dôsledkami: kníhtlač s pohyblivými písmenami. Ján Guttenberg si zaslúži našu vďačnú spomienku. Vďaka kníhtlači sa v 16. storočí, veľkom storočí reformácie, stalo Písmo sväté prístupné mnohým, postupne každému. Dnes má k Písmu svätému – nie iba k niektorým jeho knihám, ako to bolo v dobe, keď existovali iba rukopisy, ale k celému Písmu svätému – prístup prakticky každý, a to nielen v knižnej, ale aj elektronickej forme. Z tejto možnosti vyplýva zároveň veľká zodpovednosť. Keďže máme taký ľahký prístup k Písmu svätému, mali by sme sa pravidelne, systematicky, intenzívne stavať pod jeho vplyv, a dať si ním formovať svoje myslenie, správanie, životné normy.
Od Jána Husa sa nám treba učiť silnému pocitu zodpovednosti pred Pánom Bohom. V dnešnom svete, v ktorom sa uplatňujú všelijaké iné motívy pri rozhodovaní, sa nám jeho slová o zodpovednosti pred Bohom zdajú skoro ako neskutočné. Ale ony sú skutočnosťou, o čom svedčí jeho martýrska smrť. Neodvážil sa odvolať poznanú pravdu, a tak zhrešiť proti Pánu Bohu, lebo dobre cítil, že by tým bol deformoval seba samého. Zodpovednosť pred Pánom Bohom nie je nejaký náboženský luxusný artikel, ktorý môžeme ale tiež nemusíme mať. Zodpovednosť pred Pánom Bohom patrí k normálnej výbave normálneho človeka. Kto nemá túto výbavu, nie je normálny človek. Nech by sa nám dnes z tohto postoja ľudia akokoľvek vysmievali, martýrska smrť Jána Husa nám to znovu pripomína a potvrdzuje.
So zodpovednosťou pred Pánom Bohom súvisí rešpektovanie vlastného svedomia. Veď nakoniec svedomie – ak je naplnené správnym obsahom – je hlasom Božím v nás. Svedomie hrá v našom živote niekoľkonásobnú úlohu. Je to hlas, ktorý sa v nás ozýva pred vykonaním určitého činu a hlas, ktorý nás hodnotí, schvaľujúco alebo kritizujúco, po vykonaní alebo nevykonaní určitého činu. Svedomie nás vopred upozorňuje, čo máme a musíme, čo môžeme a čo nesmieme urobiť. A potom je naším sudcom, ktorý nám hovorí, či to čo sme urobili, je dobré alebo zlé, alebo nás aj obviňuje, ak neurobíme to, o čom vieme, že sme boli povinní urobiť. Svedomie, ktoré takto funguje, ktoré sa nám takto vopred i potom prihovára, patrí tiež k normálnej výbave normálneho človeka.
Existujú síce ľudia – opísaní sú aj v románoch veľkých spisovateľov – existujú ľudia, ktorí akoby mali svedomie odamputované. Ale to sú nenormálne prípady a tie nás varujú pred takou duchovnou invaliditou. Ján Hus nám z horiacej hranice veľmi dôrazne pripomína, že nie je radné konať niečo proti vlastnému svedomiu, ale naopak, že hlas svojho svedomia musíme brať vážne a rešpektovať ho.
A napokon v zmysle toho, ako Hus odpovedal na nahováranie, aby odvolal, musíme si pri každom našom dôležitom rozhodovaní, ba vlastne pri všetkom správaní a pri všetkých svojich slovách, klásť otázku, aký vplyv, aké účinky naše postoje, správanie, slová zanechajú na ľuďoch v našom blízkom i ďalekom okolí. Husov pevný postoj pôsobí dodnes a nejednému človeku dáva vnútornú silu k podobnej pevnosti. Beda každému, kto na svoje okolie pôsobí zlým vplyvom, ale šťastný je každý, kto do tohto sveta vkladá dobré veci, dobré príklady, dobré popudy.
Celý tento veľký odkaz Majstra Jána Husa je odvodený aj z postoja Pána Ježiša a z jeho slov: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde; každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas“, ako aj z Ježišových slov, ktoré povedal svojim nasledovníkom a ktoré sú adresované aj nám: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci, a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Boli by sme šťastní, keby sa tieto slová stali skutočnosťou v našom živote.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.