V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

7. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 14

Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre! Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha. Odpadli všetci, skazení sú napospol; niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného. Či to nevedia všetci páchatelia neprávosti, čo mi ľud zožierajú, akoby jedli chlieb, a Hospodina nevzývajú? Však stŕpnu strachom, lebo Hospodin je so spravodlivým pokolením. Radu biedneho chcete priviesť na posmech, však útočiskom je mu Hospodin. Kiež zo Siona príde spása Izraela! Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob zajasá, Izrael sa poteší. (Žalm 14)

Slovo „ateizmus“ je odvodené z gréčtiny, z predpony „a-“, ktorá znamená „nie“, a zo slova „theos“, čo znamená „Boh“. Ateizmus je teda, ako je každému známe, popieranie Boha. Existuje ateizmus teoretický a ateizmus praktický. Teoretický ateizmus popiera Pána Boha slovami, tvrdením, že on nejestvuje, že je to len výmysel človeka. Pri praktickom ateizme nemusí človek popierať Boha slovami, naopak slovami ho môže uznávať, ale žije tak, akoby Boha nebolo.
Kresťan sa musí zaoberať oboma druhmi ateizmu. S teoretickým ateizmom sa stretáva, keď sa stýka s ľuďmi, ktorí v Pána Boha neveria alebo ho výslovne popierajú. S praktickým ateizmom sa kresťan stretáva ešte častejšie, lebo praktický ateizmus nachádza kresťan vo veľkej miere aj v kresťanskej cirkvi, ba neraz aj v sebe samom.
Teraz nejdeme hovoriť o teoretickom ateizme, lebo to by bola veľmi dlhá rozprava, ale budeme hovoriť o praktickom ateizme. Prečítaný žalm hovorí o praktickom ateizme. V izraelskej cirkvi, na pôde ktorej sa tento žalm zrodil, by v tej dobe nebolo nikomu napadlo tvrdiť, že Boha niet, ale mnohí žili tak, akoby Boha nebolo, o čom svedčí tento žalm.
Oba spomenuté druhy ateizmu sa líšia ešte týmto: Teoretický ateizmus je viditeľný, nezakrytý, nemaskovaný. Keď nám niekto v rozhovore povie: „Ja v Boha neverím“, alebo keď sa z viery veriaceho človeka vysmieva, vieme okamžite, že máme pred sebou ateistu.
Praktický ateizmus býva často skrytý, a niekedy si ani sám človek, ktorý žije bez Boha, neuvedomuje, že sa nachádza vlastne v oblasti praktického ateizmu. Preto by našou snahou malo byť, aby sme praktický ateizmus objavili v kresťanskej cirkvi a predovšetkým sami v sebe, lebo až keď ho objavíme, môžeme proti nemu niečo robiť.
V žalme sme čítali slová: „Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je niekto rozumný, čo hľadá Boha.“ Podľa týchto slov, a podľa mnohých iných biblických slov, je základným kameňom životnej múdrosti hľadať Pána Boha, klásť si o ňom každý deň otázky, túžiť po ňom, usilovať sa dostať sa do jeho blízkosti, pokladať ho za najvyššiu hodnotu svojho života, pokladať ho za najvyššiu a bezpodmienečnú záležitosť celého svojho bytia. Táto túžba po Pánu Bohu môže byť spojená aj s obavami tohto typu: Ak nenájdem Boha, môj život nemá zmysel, ak stratím Boha, strácam všetko. Takýto vnútorný a praktický postoj – to je to hľadanie Boha, to je tá rozumnosť, ktorú Hospodin, hľadiaci z nebies, hľadá u ľudí.
Ale vyberme náhodne tisíc kresťanov, ľudí, čo sa považujú za členov kresťanskej cirkvi, a preskúmajme ich, či im je Boh skutočne takouto najvyššou záležitosťou, či sa v ich živote nenachádza niečo, čomu by venovali svoje vrúcnejšie túžby ako Pánu Bohu, o čo by sa v tej najvyššej miere báli, že by to mohli stratiť. Vieme veľmi dobre, aký bude výsledok: U veľmi mnohých kresťanov je na prvom mieste ich záujmov a ich obáv niečo iné než Pán Boh. Boh sa pravdepodobne tiež nachádza v ich srdci, ale kdesi na vedľajšej koľaji, a dostáva sa k slovu veľmi zriedka, a keď povie niečo nepríjemné, je okamžite umlčaný. Lenže Boh, ktorý je zatisnutý na vedľajšiu koľaj, Boh, ktorého hlas môžeme v sebe umlčať, keď nám je nepohodlný, nie je Bohom. A tak tu máme príklad praktického ateizmu u ľudí, ktorí sa formálne považujú za členov kresťanskej cirkvi, ktorí sa formálne hlásia k viere v Boha.
Preskúmajme svoje vlastné srdce, koľko ateizmu tohto typu sa nachádza v nás samých, po akú mieru sme my sami ateisti. Musíme si postaviť celú svoju skutočnosť takto nezastrene pred oči, musíme si povedať, že sa v nás nachádzajú prvky ateizmu, aby nás to šokovalo, a aby sme si naliehavo uvedomili, že v tejto veci musí v nás nastať radikálna náprava.
Pán Boh má byť našou najvyššou záležitosťou a starosťou. On má prenikať všetko, čo sme a čo robíme. Od tejto viazanosti na Pána Boha nemá v živote veriaceho človeka existovať ani minúta dovolenky.
Pán Boh nesmie byť v našom živote jedna záležitosť popri mnohých ostatných, ktoré nás tiež zaujímajú, on má byť v našom živote zvrchovaným Pánom, ktorý všetkému, každej jednej veci v našom živote, dáva obsah a smer. Tak to žiada od nás veľké prikázanie lásky k Pánu Bohu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou, celou silou a celou mysľou.“ Toto by mala byť naša cesta od ateizmu k viere.
Iné slová žalmu hovoria o tom, ako vyzerá ľudské konanie pri praktickom ateizme: „Konajú skazene a ohavne, niet nikoho, kto by robil dobre.“ Kto verí v Pána Boha, má žiť a konať s pocitom, že ho Pán Boh stále ostro sleduje. Otázka, či nás pri určitom čine vidia ľudia, je celkom vedľajšia popri skutočnosti, že nás stále vidí Pán Boh. Kto sa cíti Bohom ostro sledovaný, ten vie, čo má robiť, čo môže a čo nesmie robiť. Kto sa cíti Bohom ostro sledovaný, vie, že Boh očakáva od neho ustavične činy praktickej lásky a pomoci, že Boh očakáva od neho, aby ustavične tvoril niečo dobré a aby nič neničil. Kto sa cíti Bohom ostro sledovaný, ten sa dokáže odrieknuť mnohých takých vecí, ktoré sú síce na prvý pohľad lákavé a príťažlivé, ktoré sú však v rozpore s Božou vôľou, a ktoré majú ničivé účinky.
Pozrime sa pri tej vybratej skupine tisíc kresťanov aj na túto stránku ich kresťanskej viery. Položme si pri nich otázku, po akú mieru sú určovaní vo svojich činoch vierou v Pána Boha, jeho stálym hodnotiacim pohľadom. Aj v tejto veci by bol výsledok veľmi zahanbujúci. Viera v Pána Boha a zodpovednosť pred ním viedla a i dnes vedie ľudí k mnohým správnym a dobrým činom, a za tie sme vďační, ale u mnohých kresťanov nájdeme veľké množstvo činov a postojov, ktoré sú v úplnom rozpore s vierou v Božiu prítomnosť! Aj tu musíme hovoriť o praktickom ateizme. Robiť tak, akoby Boha nebolo – to je ateizmus, a to bez ohľadu na to, či sa títo ľudia slovami priznávajú k viere v Pána Boha.
Preskúmajme svoj život, či už za dlhší časový úsek v minulosti, alebo hoci len za uplynulý týždeň, aby sme zistili, čo všetko z našich činov je v rozpore s vierou v Pána Boha, ktorý nás ostro sleduje, čo všetko dobré Pán Boh od nás žiadal urobiť, a my sme o neurobili. Pri poctivom sebaskúmaní každý z nás objaví v sebe prvky praktického ateizmu.
Aj v tejto veci sa žiada od nás prechod od ateizmu k plnej, praktizovanej, každodenne praktizovanej viere v Boha. Ak nás minulý týždeň obviňuje, že sme žili ako praktickí ateisti, pokúsme sa žiť budúci týždeň ako ľudia, ktorí veria v Boha, u ktorých viera v Boha dáva pečať každému ich slovu i činu.
Martin Luther vysvetlil v Malom katechizme majstrovským spôsobom prvé Božie prikázanie, ktoré hovorí o viere v Pána Boha. Napísal: „Máme sa Pána Boha nado všetky veci báť, jeho milovať, v neho samého dúfať.“ O milovaní Boha a o bázni pred Bohom sme už hovorili, teraz treba povedať ešte niečo o dôvere, dúfaní v Boha. Veriť v Pána Boha znamená vedieť a cítiť, že nás On drží mocne vo svojich rukách, aj ako jednotlivcov, aj ako cirkev, že On vedie dejiny k stanovenému cieľu. Zachovať si toto presvedčenie i vtedy, keď sa v našich životoch a v spoločnosti vyskytne mnoho vecí, ktoré tomuto presvedčeniu protirečia – to je viera v Boha.
Ale koľko je kresťanov, ktorí v podobných situáciách strácajú istotu o Božom vedení, ktorí sa vzdávajú nádeje, upadajú do rezignácie, a domnievajú sa, že v živote vládne slepý osud, alebo že život ovládajú nejaké temné, démonské sily! Aj toto je praktický ateizmus, i keby človek formálne zostával pri vyznaní viery v Boha. Koľko prvkov takéhoto praktického ateizmu sa nachádza i v nás samých! Koľko razy sa už aj nám stalo, že zlo vo svete nás celkom fascinovalo, že sme sa dostali k presvedčeniu: zlo víťazí a zlo zvíťazí! To je náš vlastný praktický ateizmus, a nech nás toto poznanie akokoľvek bolí, musíme ho brať na vedomie.
Od tohto typu praktického ateizmu nám treba prejsť k viere v Pána Boha. I keď sa zlo v tomto našom svete objavuje v nespočetných formách, nakoniec sa všetko zlo ubehá k smrti, a zvíťazí Božia dobrota, jeho láska k životu. Kto vie prenikavo pozorovať dejiny a súčasnosť, má možnosť vidieť Boží súd nad zlom, ako si zlo odohrá svoju žalostnú rolu, a potom prichádza jeho neslávny koniec. Koľko démonských postáv v dejinách a prítomnosti, veľkých i malých, už dohralo svoju rolu! Koľko ničivých javov už dohralo svoju rolu! To nám dáva tušiť a podporuje našu vieru, že konečné víťazstvo patrí Bohu, ktorý miluje život, tvorí život, zachováva život a vedie život na vždy vyššiu úroveň.
Z Biblie sa môžeme učiť jedinečným spôsobom tejto viere. Biblia je realistická kniha, ktorá si nezatvára oči pred zlom, naopak, vykresľuje ho v tej najdrastickejšej podobe, ale napriek tomu vždy nanovo, mohutným spôsobom dosvedčuje vieru v Božie konečné víťazstvo.
Hovorili sme o tom, že nám treba objaviť prvky praktického ateizmu v našich vlastných srdciach a prejsť od ateizmu k plnej viere v Pána Boha. Ešte viac ako tieto úvahy nám v tom môže pomôcť pohľad na Pána Ježiša Krista, ktorého spojenie s jeho nebeským Otcom bolo dokonalé. V Ježišovom živote sa nenachádzalo nič ani z teoretického ani z praktického ateizmu. Ak si budeme pravidelne čítať evanjeliá, bude nás jeho príklad vždy viac priťahovať, ovplyvňovať, formovať.
Ak sa nám vo veľkej miere podarí prejsť od prvkov praktického ateizmu k plnej viere v Pána Boha, budeme môcť aj ľuďom, ktorí žijú v teoretickom ateizme, v teoretickom popieraní Boha, ukázať cestu k Bohu. Mnohí sa dostali k teoretickému ateizmu aj preto, že u kresťanov videli praktický ateizmus. Povedali si totiž: Ak viera v Boha u tohto kresťana, u týchto kresťanov nevedie k nijakým praktickým dôsledkom v ich živote, potom mi taký Boh nemá čo povedať. Ale ak budeme žiť v plnej viere v Pána Boha, ak v našom živote bude vidno mnoho dôsledkov tejto viery, môže to byť aj pre tých, ktorí v Pána Boha neveria, upozornením, že predsa v tej viere sa nachádza niečo, čo môže byť pre život veľmi dôležité.
A prechod od praktického ateizmu k praktizovanej, plne prežívanej viere bude pre nás samých najväčšou udalosťou nášho života. Vzrušujúce v našom živote nie sú vonkajšie udalosti, ale vnútorné udalosti života. A spomedzi všetkých najviac krásy a vzrušenia obsahuje tá jedinečná vnútorná udalosť: objavenie a osvojenie si plnej viery v Pána Boha. Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.