V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

8. nedeľa po Sv. Trojici, Sofoniáš 3, 1 – 7

Beda spurnému, poškvrnenému a násilníckemu mestu. Hlas neposlúcha, karhanie neprijíma, Hospodinovi nedôveruje, k Bohu svojmu sa nepribližuje. Jeho kniežatá uprostred neho sú revúcimi levmi. Jeho sudcovia večernými vlkmi, čo si neodložia nič na ráno. Jeho proroci sú namyslení, mužovia klamu. Jeho kňazi znesväcujú, čo je sväté, a znásilňujú zákon. Hospodin spravodlivý je uprostred neho, nečiní krivdu. Každé ráno vydáva na svetlo svoje príkazy. Nikdy to neprestane. Zločinec však nepozná hanbu. Vyhladil som národy a spustošené sú ich cimburia. Dal som spustnúť ich uliciam, takže niet na nich chodcov; ich mestá sú vyplienené, že niet v nich muža ani obyvateľa. Riekol som: Predsa sa ma len budeš báť, prijmeš napomenutie. Aby nezmizlo spred jeho očí nič, čo som mu prikázal. Oni však vždy znovu a znovu snažili sa všetko zle urobiť. (Sofoniáš 3, 1 – 7)

Prorokom daroval Pán Boh schopnosť vidieť dejinné javy a udalosti tak, ako ich videl on sám. Proroci pozerali na všetko v širokých súvislostiach. Predovšetkým videli následky toho, čo izraelský národ momentálne robil. Vedeli, že čo národ rozsieva, to bude aj žať. Vedeli, aké ovocie, aká úroda vyrastie zo sejby, ktorú momentálne konal izraelský národ. Zlé činy, zlé životné správanie ťahá za sebou veľmi zlé následky. Tieto následky nie sú výsledkom automatického vývoja. Následky, na ktoré upozorňujú proroci, sú Božou odpoveďou, Božou reakciou na to, ako sa správa národ.
Všetko, čo robíme ako národ, ako cirkev, ako jednotlivci, má a bude mať následky. Prečítané prorocké slová a mnohé iné biblické slová nás na to upozorňujú. Akú úrodu pripravujeme sebe, druhým, cirkvi, národu, nasledujúcim generáciám v blízkej a ďalekej budúcnosti? Táto otázka by mala sprevádzať všetko naše rozhodovanie a konanie.
Prorok varuje veľmi naliehavo, lebo vidí, že národ rozsieva veľmi zlé semeno. Vidí, že v jeho národe je každodennou vecou nespravodlivosť a násilie, hlavne proti slabším. Ľudia vo vedúcom postavení využívajú svoju moc nie na dobro národa, ale na to, aby seba obohacovali, seba tlačili do popredia. Tí, ktorí sa nespravodlivo obohacujú, obohacujú sa na úkor iných, takže vzniká veľká sociálna priepasť. Sudcovia nesúdia podľa práva, ale sú nástrojmi mocných a bohatých, prijímajú úplatky a vynášajú nespravodlivé rozsudky proti tým, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Je mnoho falošných prorokov, ktorí síce tvrdia, že hovoria v mene Hospodinovom, ale v skutočnosti hovoria svoje výmysly, ktorými zvádzajú národ na zlé cesty. Kňazi, ktorí by mali dbať na posvätnosť všetkého, s čím majú do činenia, znesväcujú, čo je sväté a konajú proti Božiemu zákonu. Prorok hovorí, že tieto veci nezostanú bez následkov. Hospodinovi nie je ľahostajné, že ľudia takto šliapu po jeho prikázaniach.
Prorok hovoril o hriešnych postojoch a činoch, ktoré sa odohrávali v jeho dobe, z nášho stanoviska teda pred tisícročiami. Napriek tomu nám jeho slová znejú ako aktuálna kritika, ktorú na prvé počutie dobre rozumieme. A tak sa jeho slová prihovárajú i nášmu dnešku a zdôrazňujú nám: takéto veci nemôžu zostať bez následkov, takáto zlá sejba prinesie veľmi zlú úrodu.
Toto prorokovo varovanie nie je prvé, ktoré Pán Boh hovorí na adresu svojho národa. Mali Boží zákon a podľa neho mohli vedieť, čo je dobré a čo zlé. Hospodin im už aj predtým posielal prorokov s podobnými varovaniami, ako je toto. Každý deň sa im Hospodin rozličným spôsobom znovu a znovu prihováral. Hospodinovo slovo im teda neprestajne znie, ale oni si z neho nič nerobia, akoby ho ani nepočuli. Naučili sa nebrať vážne, naučili sa ignorovať Božie slovo, Božie varovanie. Prorok Sofoniáš ich na to upozorňuje, a naznačuje, že je to ďalší vážny hriech, ktorý pridali do radu svojich hriechov.
Tomuto zlému umeniu: počúvať a nebrať vážne sa ľahko učia mnohí. Pán Ježiš poznal mnohých, ktorí pobožnými slovami chceli zakrývať svoju faktickú neposlušnosť. Koľko Božích slov, aj Božích varovných slov už prešlo popri našich ušiach a srdciach bez vážneho povšimnutia! Koľko Božích slov už chcelo zastaviť v nás prúd našich hriechov, ale my sme tie slová nebrali vážne! Prorokove slová nás nútia zamyslieť sa hlboko aj nad touto vecou.
Prorok upozorňuje svoj národ ešte na niečo iné. Hospodin ich napomínal nielen slovami zákona a prorokov, ale aj varovnými príkladmi zo života iných národov. Rozličné národy pocítili na sebe Hospodinov hnev a trest ako následok svojej nespravodlivosti a násilia. Hospodin čakal, že izraelský národ túto lekciu pochopí, prijme a dá sa varovať. Ale aj tento druh varovania zlyhal, Izraelci ho neprijali. Videli národy, ktoré Hospodin trestal, ale napriek tomu zostali pri svojom zlom životnom smere. Prorok ukazuje, že takto ignorovať Božie varovanie je tiež veľkým hriechom.
Aj pri tomto bode musíme konštatovať: ide tu o niečo, čo sa priamo týka aj nás. Vidíme, počúvame, čítame o mnohých tragédiách, ktoré sú ovocím nespravodlivosti a neposlušnosti voči Pánu Bohu. Pán Ježiš poukazuje na to, že nešťastím, ktoré stihne iných, volá Pán Boh nás ostatných k pokániu (L 13, 1 – 5). Tým všetkým Pán Boh aj nás varuje. Ale otázka je, či to my vnímame týmto spôsobom. Neraz si pri takých správach pomyslíme: Aspoňže ja nie som zasiahnutý – a žijeme si, akoby sa nič nebolo stalo. Prečítané Božie slovo nám chce povedať: Nauč sa na takéto prípady, keď sú iní zasiahnutí nešťastím, pozerať ako na upozornenie, ktoré tebe Pán Boh adresuje. Keby sme toto napomenutie brali vážne, bolo by sa muselo už mnoho zmien uskutočniť v našom živote. Mali by sme si osvojiť túto nepríjemnú síce, ale veľmi užitočnú myšlienkovú reakciu.
Prorok sa usiluje nazrieť aj do vnútra týchto ľudí, lebo si chce vysvetliť, ako je to možné, že títo ľudia sú takí tupí, že nereagujú primerane na mnohoraké Božie varovanie. O tom je tu jedna veta, a tá je veľmi dôležitá: „Zločinec však nepozná hanby.“ Inak by sme mohli povedať: Sú to ľudia, ktorí nemajú svedomie. To znamená: i keď zle robia, neozýva sa v nich nijaký vnútorný kritizujúci, odsudzujúci, varovný hlas. Robia zle, a ich vnútro úplne mlčí.
Je to azda zlý osud, že títo ľudia nemajú svedomie? Alebo stvoril Pán Boh niektorých ľudí bez svedomia? Museli by sme mať psychický život všetkých ľudí ako na dlani, aby sme mohli dať podrobnejšiu odpoveď na túto otázku. Ale keď sa pozrieme do Biblie, nikde sa nestretneme s tým, žeby niekto bol ospravedlnený preto, že nemá svedomie. Potom však musíme povedať: Ak niekto nemá svedomie, ak bez výčitiek svedomia koná zlé veci, je to len znak toho, že jeho svedomie bolo hriešnym spôsobom otupené. Možno pod vplyvom nesprávnej výchovy, možno pod vplyvom veľmi zlého prostredia, možno pod vplyvom mnohých nesprávnych rozhodnutí dotyčného človeka. Prorok svojmu národu vyčíta, že nemajú hanby, a tak ich robí zodpovednými za tento ich vnútorný stav.
Ako je to s naším svedomím? Je citlivé? Alebo len tu a tam sa slabučko ozve? Alebo sa azda vôbec neozýva? Dnešný prorocký text nás núti zamyslieť sa aj nad otázkou nášho vlastného svedomia.
Prečo je také zlé všetko to, čo prorok vyčíta svojmu národu? Prečo je zlé, že vládne nespravodlivosť a útlak, že ľudia vo vedúcom postavení zneužívajú svoje postavenie, že sudcovia súdia nespravodlivo, že falošní proroci svojvoľne prorokujú, že sa kňazi správajú v rozpore so svojím poslaním? Prečo je zlé, že ľudia nedôverujú absolútne Pánu Bohu? Prečo je zlé, že ľudia neodpovedajú primerane na všetky tie Božie výzvy, ani na tú najdôležitejšiu, ktorú nám poslal v Ježišovi Kristovi? Prečo je všetko toto zlé? Lebo všetko toto je urážka, zneváženie, zneuctenie, ignorovanie Pána Boha. Prorok zdôrazňuje, že Hospodin je uprostred tohto národa. Je tam, a národ sa správa, akoby tam nebol.
Je to tak, akoby prišiel k nám veľmi vzácny hosť, my by sme ho posadili do kúta a ani by sme sa na neho nepozreli. Tak sa správal neraz izraelský národ voči Pánu Bohu. Tak sa aj my neraz správame voči Pánu Bohu. Pán Boh je medzi nami. Pán Ježiš je podľa svojho zasľúbenia medzi nami. Ale berieme my do úvahy a rešpektujeme jeho prítomnosť? Nevykázali sme mu miesto v nejakom tmavom kúte, len aby ho nebolo vidno? Len aby nás svojou prítomnosťou priveľmi nevyrušoval? Jeho miesto nie je v kúte, ale za vrchstolom. Ak je naším hosťom, tak chce a musí byť naším prvým hosťom, a všetci ostatní hostia nášho života sa musia jemu podriadiť. Nespratných hostí, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa nášmu najvyššiemu, prvému hosťovi, týchto nespratných hostí musíme vykázať zo svojho života.
Prorokovo varovanie je ostré. Prorok hovorí, že ak nenastane v uvedených veciach radikálna náprava, národ sa zakrátko dostane do hrozného nešťastia. Toto nešťastie nebude náhoda, ale bude to trestajúci súd, a súčasne výchovný, očisťujúci súd. Toto dodáva všetkým napomenutiam v našom texte nesmierne vážny tón. Keď my čítame tento text pre seba, nemôžeme z neho odstrihnúť tie vážne hrozby. Uvedomme si, že tie hrozby visia nad nami, ak nebudeme brať vážne Božie napomenutie, ak pod jeho vplyvom nenastane v našom živote vážna náprava.
Ale ak všetko toto budeme chápať vážne, ak pod tlakom týchto slov začneme čím skôr robiť vo svojom živote vážne zmeny smerom k poslušnosti voči Pánu Bohu, ak s radosťou a vďačnosťou využijeme možnosti nápravy života, ktoré nám Pán Boh dáva, vtedy začneme kráčať smerom k Božiemu požehnaniu. Lebo existuje nielen sejba zločinu a neposlušnosti, ale aj sejba pokánia a plnej poslušnosti. Tam, kde Pán Boh vidí snahu o pokánie a nápravu života, tam On prichádza so svojou pomocou, lebo sami od seba by sme túto úlohu nezvládli. Okrem toho tam prichádza aj so svojím požehnaním. Nejde o požehnanie nejakého prízemného typu – hoci od Pána Boha pochádzajú všetky, i zemské, hmotné dary – ale ide predovšetkým o požehnanie duchovné, ktoré spočíva v tom, že nám Pán Boh otvorí cestu k ďalšiemu rýchlemu duchovnému rastu.
Tento text, tieto prorocké slová nás teda stavajú na križovatku, z ktorej vedú ďalej dve cesty, a my sa musíme rozhodnúť pre jednu alebo druhú z nich. Božie slovo nám dáva dosť informácií a ponúka nám aj dosť pomoci, aby sme sa mohli rozhodnúť správne.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.