V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Príslovia 28, 6

Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý kráča krivými cestami. (Príslovia 28, 6)

Pri hodnotení ľudí používajú sa určité kritériá, ktoré sú veľmi rozšírené; stretávame sa s nimi znova a znova. Jedno z takých kritérií je, že bohatý človek je pokladaný automaticky za šťastného človeka, a mnohí z tých, ktorí ho vidia, mu jednoducho závidia. Chudobný človek je pokladaný za úbohého, nešťastného, a niekto na neho pozerá so súcitom, iný so škodoradosťou.
Predtým, než zaujmeme stanovisko k týmto hodnoteniam, musíme zdôrazniť, že človek potrebuje hmotné veci k svojmu životu a že za normálne pokladáme, aby ich človek mal v primeranej miere. Túto životnú realitu veľmi dobre vystihuje jedna známa modlitebná veta: Bože, prosím, nedávaj mi ani bohatstvo ani chudobu.
Potrebu hmotných vecí pre život ani najmenej nepopierame, ale na druhej strane musíme zdôrazniť, že to hodnotenie, podľa ktorého je bohatý automaticky šťastný a hádam aj cennejší, a chudobný menej cennejší – že toto hodnotenie je nesprávne. Nesprávne je už preto, lebo pri hodnotení človeka si treba všímať predovšetkým nie, čo ten človek má, ale čo ten človek je vo svojej bytosti, vo svojom charaktere. Pri hodnotení človeka je rozhodujúci sám človek a nie jeho peniaze. Nikdy by sme sa nemali dopustiť jednostrannosti, žeby sme človeka hodnotili podľa jeho bohatstva alebo podľa jeho spoločenského postavenia, podľa jeho funkcií, ale vždy by sme si mali položiť otázku: Aký je tento človek vo svojom charaktere, vo svojej povahe, vo svojom správaní? Keby sme zabudli na túto podstatnú otázku, dostali by sme sa nielen k jednostrannému, ale priamo k skreslenému, prevrátenému hodnoteniu.
Náš text z Knihy prísloví nás upozorňuje ešte na inú veľmi dôležitú otázku, ktorú by sme pri hodnotení bohatého človeka nikdy nemali obísť. Text znie: „Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý kráča krivými cestami.“ Tento text nás privádza k otázke, ako sa bohatý človek dostal k svojmu bohatstvu: priamymi cestami alebo krivými cestami?
Cesty, ktoré vedú k bohatstvu, sú veľmi často krivé, nepoctivé. Dnes sa na každom kroku stretáme s príkladmi nespravodlivého, podvodného, bezohľadného získavania peňazí, výhod, bohatstva. Je to ľahostajné, akou cestou sa človek dostáva k bohatstvu, alebo je to dôležité? Mnohí ľudia povedia: hlavne že mám bohatstvo, cesty k nemu nie sú rozhodujúce. V skutočnosti sú tieto cesty veľmi rozhodujúce, práve ony rozhodujú o tom, či bohatého možno označiť za šťastného alebo či ho musíme označiť za nešťastného. Pri dosahovaní bohatstva človek totiž veľmi často prestupuje mravné, etické zásady, prestupuje Božie prikázania.
To však znamená súčasne niečo, čo si my ľudia zriedka uvedomujeme, a čo si bohatí ľudia skoro nikdy neuvedomujú. Dosahovať bohatstvo a iné vonkajšie výhody za cenu porušovania etických zásad znamená inými slovami, že človek za svoje bohatstvo a tie výhody platí obetovaním niečoho zo svojej ľudskej podstaty. A obetovať týmto spôsobom niečo zo svojej ľudskej podstaty, to je hrozná cena za bohatstvo, cena, ktorú by sme nikdy za nič na svete nemali zaplatiť. Je to tak, ako keď človek v rozprávkach upíše čertovi svoju dušu, len aby mal úspech a výhody v živote. Tento motív, ktorý je v rozprávkach častý, síce rozprávkovou formou, ale veľmi názorne upozorňuje, že bohatstvo a iné vonkajšie šťastie je neraz veľmi draho, tragicky draho zaplatené. Pri pohľade na bohatstvo, či svoje či druhých, by sme si mali položiť otázku: Za akú cenu bolo toto bohatstvo a vonkajšie šťastie získané?
Pánu Ježišovi bolo tiež ponúknuté vonkajšie šťastie, vonkajšia moc za tú tragicky vysokú cenu, a to pri jeho pokúšaní na pustatine: Pokušiteľ, diabol mu povedal: Všetky kráľovstvá sveta budú tvoje, ak padneš a budeš sa mi klaňať. On kategoricky odmietol. Svojím odmietnutím ukázal, aká je cesta na zachovanie integrity, celistvosti, neporušenosti ľudskej bytosti: „Pánovi svojmu Bohu budeš sa klaňať a len jemu samému budeš slúžiť“. Prísne rešpektovanie prvého prikázania, prísne rešpektovanie sumy zákona – Milovať Boha celou bytosťou – to je cesta k zachovaniu ľudskej celistvosti.
Keď sa nám ponúka niečo lákavé, vždy si treba položiť otázku: čo budem musieť za to zaplatiť? Neuškodím tým svojej duši? Nebudem musieť šliapať po etických zásadách? Myšlienka na to, za akú hroznú cenu bolo kúpené bohatstvo a ostatné vonkajšie šťastie mnohých, by nás mala celkom oslobodiť od závisti. Niet totiž čo závidieť.
Nijaké zemské hodnoty sme si na tento svet nepriniesli, a i keby človek v priebehu života získal mnoho zemských hodnôt, tak predsa si so sebou nijakú zemskú hodnotu neodnesie. A ak dosiahol svoje bohatstvo za cenu poškodenia svojej duše, tak si síce to svoje bohatstvo neodnesie, ale odnesie si so sebou pokrivenú, doráňanú, zúboženú dušu. V tom je hlboká pravda nášho textu a hlboká pravda Ježišových slov: Čo prospeje človeku, keby i celý svet získal a svojej duši by uškodil alebo ju stratil?
Chudoba sama osebe nie je nejaká cnosť, ale ak človek ostáva chudobným preto, že nechcel šliapať po Božích a ľudských zákonoch, ak si človek napriek chudobe zachováva čisté srdce a chodí po priamych, spravodlivých cestách, tak v tomto pestovaní vnútorného človeka a zachovaní mravnej a duchovnej čistoty spočíva napriek chudobe opravdivé šťastie.
Aj takýchto ľudí mal zrejme Pán Ježiš na mysli, keď vo svojom blahoslavenstve povedal: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Toto je tá úzka cesta, tesná brána, po ktorej sa ide, cez ktorú sa vstupuje do nebeského kráľovstva. Slovo Božie, ktoré sme čítali, nás núti nanovo sa zamyslieť, po akej ceste v živote kráčame a po akej chceme ďalej kráčať.
Prečítané slová sú jedným príkladom nového, prekvapivého hodnotenia ľudí a vecí. S mnohými ďalšími príkladmi sa stretáme na mnohých miestach Biblie. Predovšetkým zvesť Pána Ježiša je typická tým, že sa v nej nachádza mnoho takýchto zásadne iných, prekvapivých pohľadov. Byť jeho nasledovníkom znamená byť jeho nasledovníkom aj v tomto: Naučiť sa všetko hodnotiť novým spôsobom, jeho spôsobom. Všetko: seba, druhých ľudí, jednotlivé hodnoty, ktorým ľudia pripisujú veľkú cenu, ale aj tie hodnoty, ktoré ľudia zanedbávajú alebo odsudzujú. Nemali by sme jednoducho preberať kritériá, podľa ktorých sa vo svete všetko hodnotí. Svoje kritériá by sme mali preberať z Písma svätého, predovšetkým od nášho Pána Ježiša Krista.
On si vytrpel svoje, pretože všetko hodnotil týmto novým spôsobom, a nám sa takisto môže stať a pravdepodobne stane, že nás kvôli nášmu biblickému hodnoteniu všetkých vecí budú ľudia vysmievať alebo nám spôsobovať aj väčšie nepríjemnosti. Ale Pán Ježiš povedal veľké slová: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Súčasťou Ježišovej pravdy je pravdivé hodnotenie všetkého: aj bohatstva, aj chudoby, aj ľudského charakteru, aj všetkých ostatných hodnôt. Mali by sme prijať túto veľkú Ježišovu pravdu, každý deň v nej a z nej žiť, aby sme aj my mali podiel na tej veľkej slobode Božích detí.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.