9. nedeľa po Sv. Trojici (téma nedele: Prezieravá múdrosť), Ev. podľa Lukáša 16, 1 – 9
„1 Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3 Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5 Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6 Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. 8 I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9 Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.“ (Ev. podľa Lukáša 16, 1 – 9)
Milí bratia a milé sestry!
V dobe ekonomickej krízy sme na spreneveru, na hospodársku kriminalitu obzvlášť citliví. A tak priam šokuje, že Ježiš nám dáva za príklad zlodeja – kriminálneho živla! Chváli nespravodlivého správcu, darebného manažéra.
Neprepočujme však, že nespravodlivý šafár nám nemá byť príkladom pre svoju zločinnosť. Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť (5, 17,b). Desatoro – i prikázanie: „Nepokradneš!“ (5M 5, 19), nestratilo platnosť. Hospodin to naznačil už tým, že prikázania vydal na kamenných doskách – teda na trvácom materiáli (5M 5, 22).
Stále platí aj slovo z listu Efezským (4, 28): „Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu.“ V tomto ohľade, čo sa podvádzania týka, je nepoctivý správca odstrašujúcim príkladom. Ježiš totiž nechváli šafárove zlodejské metódy. Nehovorí, aby sme kradli, podvádzali, spreneverovali, chytrácky využívali právne medzery. Nedáva za príklad podvod, ale zdravé predvídanie, plánovitosť, prezieravú vynaliezavosť a odvahu.
Biblia nie je ľahko zrozumiteľná kniha. Kto jej chce rozumieť, mal by dbať aspoň na dve rady: Prvou je, aby ju čítal v súvislostiach, v kontexte a druhou, aby ju čítal nie iba sám, ale aj v spoločenstve cirkvi – či už dospelých, mládeže, prípadne v spoločenstve tých, ktorí tú-ktorú časť Písma čítali skôr ako my a napísali k nej výklad.
Keď čítame náš kázňový text v kontexte, neunikne nám, nasleduje hneď za podobenstvom o márnotratnom – o stratenom synovi. O mladom mužovi, ktorý premrhal zdedený majetok, no oľutoval to, uznal svoju vinu a prosil otca o odpustenie. Biblia týmto podobenstvom zvestuje, že u Boha nejestvujú stratené prípady a že kto úprimne ľutuje svoje hriechy a chce sa s nimi rozísť, smie dôverovať v Božie odpustenie.
Hneď za podobenstvom o márnotratnom synovi nasleduje náš príbeh o nespravodlivom správcovi. V ňom Ježiš zdôrazňuje druhú stránku veci, totiž: ak premrháme svoj život v inom zmysle, bude to mať nedozierne dôsledky. Pretože správca tak neurobil – pretože sa spamätal, dostáva od Ježiša pochvalu a Kristus nám jeho predvídanie a plánovitosť kladie za vzor. Pochválil ho, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným, než synovia svetla. Povedané po našom: Ľudia, ktorým ide o hmotný zisk, bývajú vo svojich záležitostiach prezieravejší ako veriaci, keď ide o zaistenie večného života.
Načo je vo svete kresťanská cirkev? Načo si na svete ty, ja, brat sestra? – Aby sme dosiahli spásu a náš život sa stal pozvaním k životu v Božej blízkosti pre ďalších. To je naše základné poslanie. No toľkokrát sa zdá, akoby väčšine kresťanov o naplnenie tejto našej najvlastnejšej úlohy ani nešlo. Preto nám Pán Ježiš kladie za vzor nespravodlivého správcu, lebo tento chlapík je prezieravo vynaliezavý, a vynakladá nemalú námahu, len aby dosiahol svoj cieľ.
Aj od takýchto mravne pochybných darebákov sa môžeme učiť. Učiť sa neľutovať námahu, zobrať na seba aj riziko, len aby dosiahli vytúžený cieľ.
Ježiš chváli zlého šafára, lebo si múdro počínal – vie, kam ide, čo chce dosiahnuť a podľa toho sa zariadil.
Vieme kam ideme? Vieme, aký je náš cieľ, naše poslanie ako cirkvi? A ak áno, konáme podľa toho?
Keď išlo onomu podvodnému správcovi o život, o vlastnú existenciu, nezaváhal, začal rýchlo konať, neľutoval riziko ani námahu.
Ak nám ako Kristovej cirkvi naozaj ide o spásu našu a čím viacerých, keď nám vskutku ide o lásku k Bohu a blížnym, potom nenechajme bežať udalosti samospádom, nebuďme pasívni, odovzdaní bez snahy, bez premýšľania, bez podniknutia konkrétnych krokov. Teraz je čas príhodný, teraz sú dni spasenia a tak konajme, veď ide o mnoho, vlastne o všetko. Čo dnes zameškáme, môže byť zajtra stratené. Je čas mobilizovať náš dôvtip, predstavivosť, odvahu, veď spása za to stojí. Modlime sa, prezieravo premýšľajme a plánujme, ako a čo urobiť, aby sa k ľuďom okolo nás dostalo živé evanjelium – účinná pomoc pre dušu o telo. Modlime sa a premýšľajme, ako a čo spraviť, aby všetky naše deti, deti pokrstené v našom zbore mohli byť vo viere aj vyučované a rásť v nej. Ako a čo urobiť, aby naše služby Božie boli početnejšie navštevované, boli ešte živšie, krajšie, oslovujúcejšie. Štedrý večer každoročne ukáže, že ešte má kto prísť, že je za koho sa modliť za kým ísť, za koho duchovne zápasiť.
Náš príbeh je o správcovi. No správca nebol iba onen muž v podobenstve. Každému z nás dal Pán Boh určité dary, nadanie, silu, ochotu, schopnosť povzbudiť, dobré zdravie, hmotné prostriedky... Všetci sme správcovia Božích darov. Preto kým máme dosiaľ v rukách to, čo nám Ježiš dal k dispozícii – využime dary od Neho na to, aby sme si získali priateľov pre večnosť. – Získali si priazeň čo najviacerých Pánových dlžníkov.
Ježiš chváli správcu, ktorý rozdáva z majetku svojho pána. Z nášho pohľadu to je čudné a ťažko stráviteľné. Z pohľadu Božieho proti tomu však niet námietok, ba správcova prezieravosť je nám dávaná za vzor. Pretože aj my sme správcami. Aj my dávame vždy iba z toho, čo sme dostali od Boha. Z hľadiska večnosti – z Božej perspektívy nemôžeme urobiť nič lepšie, ako rozdať iným z Pánovho majetku – podeliť sa s ďalšími o to, čím nás Hospodin obdaril. Preto Ježiš chváli onoho v našich očiach kriminálneho živla – udeľuje pochvalu nespravodlivému šafárovi.
Pochválil by Ježiš nás? On sa za nás, pre našu záchranu obetoval celý. Pre nás sa vzdal slávy neba. Obdaril nás viacerými schopnosťami a v súčasnej dobe náboženskej slobody aj mnohými možnosťami. Udelil nám mnoho milosti. Čo s tým urobíme? Ako so zverenými šafárime? Ako využívame dary a príležitosti od Pána? Koľkí z tých, s ktorými žijeme a stretávame sa, by mohli povedať, že pociťujú dobrodenie nášho správcovstva?
Dnes sa nemalá časť kresťanstva takpovediac uvelebila v pohodlných mäkkých lóžach a s údivom sa díva na tých, ktorí majú odvahu vstúpiť do arény a zápasiť tam. Apoštol Pavel hovorí, že stali sme sa svetu divadlom. On – a každý, kto sa ku Kristovi hlási, má zápasiť na duchovnom poli. Boh nám vo svojom slove a sviatostiach dáva k tomuto zápasu odvahu. Posilňuje nás, aby sme sa stali odvážnymi, vynachádzavými, mali fantáziu lásky, prijímali Božie spasenie a náš život sa stal pozvaním k večnému životu v Božej blízkosti i pre ďalších. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
