V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Izaiáš 1, 25

Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo. (Izaiáš 1, 25)

Nielen v Novej, ale aj v Starej zmluve je množstvo obrazov, prirovnaní, podobenstiev. Najmä u prorokov ich nachádzame v hojnej miere. Pomáhajú pochopiť rozličné myšlienky a jasnejšie, naliehavejšie ich vtláčajú do srdca a vedomia. Kratučký text z prorockej knihy Izaiáš, ktorý sme prečítali, si berie materiál z oblasti vyrábania kovov. Z kontextu vidno, že ide o striebro. Jeden dôležitý úkon je očistiť striebro od vecí, ktoré k nemu nepatria. Vytaviť treba trosku, odstrániť olovo, aby nakoniec ostalo čisté striebro.
V tomto podobenstve hovorí prorok o izraelskom národe. Národ a každý jednotlivec v ňom sa má podobať čistému striebru, ale v skutočnosti je v ňom mnoho trosky. Mnohí ľudia z tohto národa zabudli, že treba uctievať výlučne a jedine Hospodina a dali sa zlákať aj k uctievaniu cudzích bohov. Toto nerešpektovanie výlučnej autority Hospodina malo svoje dôsledky aj v sociálnej oblasti. V spoločnosti bolo mnoho nespravodlivosti, nespravodlivosti najmä proti slabým, proti vdovám, proti sirotám, a vôbec proti tým, čo sa nevedeli a nemohli brániť. Túto nespravodlivosť kritizujú proroci veľmi ostro a veľmi často, a keby dnes žili v našej spoločnosti, robili by to isté, lebo by mali na to veľké množstvo dôvodov. Vo všetkej tejto sociálnej nespravodlivosti vidí Hospodin ohavnosť, hrozný priestupok proti svojej vôli.
Hospodin sa nemieni uspokojiť s týmto stavom. Veď svojmu národu dal veľkú úlohu uprostred ostatných národov. Mali niesť posolstvo o jedinom Bohu, svojmu okoliu. Mali vlastným príkladom ukázať, ako vyzerá život podľa Božej vôle. Pretože národ neplnil toto svoje poslanie, ale často konal a správal sa v priamom protiklade s ním, preto v našom texte hovorí Hospodin, že prečistí svoj národ, že ho zbaví trosky, že odstráni z neho to, čo je nečisté a čo do neho nepatrí.
Tieto slová majú stálu, vždy aktuálnu platnosť. Platia aj dnes. Vzťahujú sa aj na dnešnú cirkev. Jej zodpovednosť je o to väčšia, že kresťanská cirkev vznikla a vyrástla na základe jedinečného pôsobenia Ježiša Krista. To poslanie, ktoré dostal izraelský národ, dostalo v Ježišovom pôsobení ešte jasnejší, jednoznačnejší obsah. Preto cirkev má byť aj dnes svetlom sveta a soľou zeme. Má niesť svetu posolstvo o veľkej Božej láske, o Božej svätej vôli. Tým, ktorí zabudli a zabúdajú na Pána Boha, má neprestajne pripomínať, že Boh je a že je večne živý. Tým, ktorí namiesto Pána Boha oddali svoje srdcia moderným modlám, má cirkev zdôrazniť, aké je to nebezpečné. Všetku túto zvesť má podložiť, podoprieť svojím príkladom. Život cirkvi má byť v čím plnšom súlade so zvesťou cirkvi. Preto sa cirkev má podobať čistému striebru, v ktorom niet trosky ani olova.
Aký je však jej skutočný stav? Iste sú v nej – aj v minulosti aj v prítomnosti – aj svetlé body, a za tie sme Pánu Bohu vďační. Ale koľko trosky, koľko poškvrny vidí v nej skúmavý, prenikavý pohľad jej Pána! A veľmi dobre to vidia aj jednotliví členovia cirkvi, ako aj ľudia mimo cirkvi. Pre ľudí mimo cirkvi je takýto stav cirkvi veľkou prekážkou na ceste k viere v Pána Boha. Ľahko pochopíme, že s takýmto stavom nemôže byť Pán Boh spokojný. To, čo sľúbil, varovne sľúbil ústami proroka izraelskému národu, to je aj dnes jeho zámer s cirkvou: „Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo.“
To sa vzťahuje nie iba na cirkev ako celok, ale aj na každého jej člena. Každý z nás má byť ako čisté striebro, v ktorom niet trosky ani inej nečistoty. Lebo to, čo je poslaním cirkvi vo svete, to sa má diať prostredníctvom každého jedného z nás. Predovšetkým to platí o vedúcich pracovníkoch na všetkých stupňoch, ale nemenej to platí o každom pokrstenom členovi cirkvi. Ak je v nás príliš mnoho prvkov hriešneho sveta, ako by sme mohli konať to poslanie, ktorým sme poverení? Ak sa príslušníci cirkvi správajú akoby boli kusom sveta, ba dakedy aj horšie, nemajú vlastne ako cirkev svetu čo povedať. Ak sa my ako príslušníci cirkvi správame akoby sme boli kusom hriešneho sveta, nemáme ako cirkev svetu čo povedať. Ak sa potom svet z cirkvi smeje a posmešne sa pýta, načo cirkev vlastne existuje, keď sa skoro ničím nelíši od sveta, tak je to výsmech vo veľkej miere oprávnený. Preto sa aj na každého jednotlivca v cirkvi vzťahujú slová, ktoré prostredníctvom proroka hovorí Hospodin: „Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka, a odstránim všetko tvoje olovo.“
Ide teda o čistenie, o odstránenie toho, čo do Božieho ľudu izraelského nepatrí, čo do kresťanskej cirkvi nepatrí, čo nepatrí do života jednotlivých kresťanov. Ako máme prijímať tento Boží úmysel? Zmysel tohto zámeru je dobrý, ale čo to znamená pre tých, ktorí majú byť čistení? Pre Izrael to znamenalo veľké a veľmi bolestné dejinné udalosti. Veľká časť národa bola odvlečená do zajatia, samostatná existencia národa bola zlikvidovaná. Z určitého hľadiska to vyzerá jednoducho ako katastrofa. Z Božieho zorného uhla to vyzerá ako čistenie, ako odstraňovanie a likvidovanie toho, čo do národa nepatrí. Proroci hovoria v tejto súvislosti o zvyšku, o zvyšku národa, ktorý zostane po tom bolestnom čistení. O tomto zvyšku hovoria ako o zárodku niečoho nového, ako o zárodku, z ktorého vyrastie nový ľud Boží.
Aj s kresťanskou cirkvou Pán Boh neraz pracuje takým bolestným spôsobom. Z dejín vieme, že v dobách prenasledovania, hoci bola neraz zdecimovaná, sa cirkev, jej zvyšok, zachovala najčistejším. V dobách vonkajšieho pokoja, vonkajšieho bohatstva a slávy, v dobách, keď cirkev disponovala vonkajšou svetskou mocou - práve v tých dobách sa do cirkvi primiešalo mnoho tej trosky.
Existujú rozličné druhy prenasledovania cirkvi, a majú aj rozličné vonkajšie príčiny. Ale po prečítaní prorokových slov si musíme uvedomiť, že v nejednom z týchto prenasledovaní bol aj Boží zámer, aby svoju cirkev očistil od toho, čo v nej nebolo doopravdy kresťanské. Dávne aj nedávne prenasledovania cirkvi dajú sa hodnotiť rozličným spôsobom. Ale toto hľadisko, hľadisko, že Pán Boh čistil svoju cirkev, musíme tiež brať vážne do úvahy. Je to doba veľkého triedenia, triedenia, ktoré sa veľmi podobá na to, o čom sa hovorí v prečítaných slovách.
Vzala si cirkev z toho poučenie? Do určitej miery to iste mnohí takto pochopili, dali sa poučiť. Ale na druhej strane máme určitý strach, že sa do cirkvi mieša priveľa triumfalizmu a nebezpečnej spokojnosti. Vieme síce, že Pán Ježiš je víťaz, že on vo svete triumfuje a bude definitívne triumfovať, ale triumfalizmus cirkvi je pre cirkev veľkým pokušením. Cirkvi omnoho lepšie pristane postoj pokánia a pokory, postoj veľkej zodpovednosti za službu, ktorú má konať vo svete.
Aj jednotlivcov si Pán Boh čistí, a to rozličným spôsobom. Svojím slovom nám vstupuje do svedomia a ukazuje, čo všetko musí z nás byť odstránené. Daruje alebo aj nanucuje nám jasné chvíle, keď si uvedomujeme, že vlečieme so sebou balast, mnoho zlých vecí v našom myslení a v našom správaní. Ba aj mnoho z toho, čo chápeme ako kríž vo svojom živote, aj mnoho z toho nám prichodí chápať ako Boží očisťujúci proces.
To Božie čistenie skoro vždy býva veľmi bolestné. Ale nemali by sme pred ním utekať. Je prejavom toho, že Pán Boh ešte vždy má o nás záujem. Kto by bol Bohu ľahostajný, toho by už ani nečistil. To čistenie, nech sa už deje akokoľvek, je prejavom Božej lásky k nám. Božia láska k nám má rozličné prejavy. Treba sa nám naučiť, že aj takéto bolestné zásahy sú prejavom jeho lásky. To nie je myšlienka príliš populárna, ba mnohým nie je ani známa. A predsa toto poznanie sa nám prihovára z mnohých strán Biblie.
S Božím očisťujúcim procesom by sme sa mali nielen zmieriť, ale mali by s ním spolupracovať. Ak Boh chce na nás niečo dosiahnuť a ak my robíme, čo sa tomu priamo protiví, nemôže z toho vzísť nič dobré. Ale ak pochopíme, aký zámer má s nami Pán Boh, a ak sa aj sami svojím úsilím zapojíme do čistenia seba, vtedy sa naša vôľa dostane do súladu s Božou vôľou, vtedy sa budeme môcť modliť: Buď vôľa Tvoja, nech sa deje vôľa Tvoja, ako v nebi tak aj na zemi. To bude veľký krok na ceste našej vnútornej obnovy.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.