15. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 6,25-34
„25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“ (Matúš 6,25-34)
Milí bratia, milé sestry,
ako máme rozumieť Ježišovmu: „Nebuďte ustarostení?“ Nemáme sa o nič starať? Žiada od nás, aby sme sa nezaoberali tým, čo bude? Presviedča nás, aby sme žili bezstarostne – zo dňa na deň?
Päťkrát Ježiš v týchto veršoch používa slovo „ustarostení“ a ilustruje ich pôsobivými obrazmi a porovnaniami s prírodou.
Ježiš tu oslovuje tému, ktorú musíme riešiť každý deň. Veď starosti patria k nášmu každodennému životu. Vyplývajú z neistoty, zo strachu z budúcnosti.
Chceme byť pripravení, pokiaľ sa dá – myslieť na veci vopred, pripraviť sa, poistiť. Chceme sa postarať.
Duchaplnosť, predvídanie, starostlivosť o to, aká bude budúcnosť, patria predsa k zodpovednému prístupu k životu.
Božie slovo nám takúto múdrosť odporúča – Jozef v Egypte zhromažďuje obilie, pripravuje zásoby jedla pre neúrodné roky a aj Ježiš uvádza dokonca ako podmienku učeníctva predvídavosť, aké čo bude mať dôsledky, aby si ten, kto začne stavať vežu, spočítal náklady a nemusel byť prekvapený, vysmiaty, ak ju nebude mať z čoho dostaviť. Lk 14,28nn
Starostlivosť, dôvtip predkladá Božie slovo ako životnú, prezieravú múdrosť.
Teraz má však Ježiš na mysli niečo iné – upozorňuje, že za mnohými našimi starosťami, ktoré náš život, znepríjemňujú, likvidujú, býva často .... úzkosť.
Nie všetky starosti majú realistický základ, nie všetky pochádzajú len zo zodpovedných postojov.
Ustráchaní ľudia majú sklony k starostiam bez zjavnej vonkajšej príčiny.Zamotávajú sa v rôznych predpokladoch, ich myšlienky krúžia okolo situácií a vecí, ktoré sa nikdy nestanú.
Mnohé naše starosti sú vytvorené, vykonštruované. Stávajú sa chorobným strachom pred zlyhaním, alebo stratou. A tak človeka môžu znepokojovať otázky: ´Zavrel som dvere? Dosiahol som dosť? Ako som zapôsobil? Čo si o mne pomyslia?´ Tieto pochybnosti sa premietajú aj do duchovného života: ´Vyznal som Bohu všetku vinu?´
V mnohých prípadoch sa dnes ľudia zmietajú v strachoch, ktoré nemajú reálnu príčinu, v zlom strachu, ktorý vedie k frustrácii a ťažobe, čo oberá o spánok a všetku životnú radosť.
Za takýmito starosťami nemusí byť len slabosť, choroba, ale aj deštruktívne motívy a zámery.
a. Starosťami sa niekedy dostáva na povrch presvedčenie: za všetko nesiem zodpovednosť sám. A pretože som na všetko sám, celý čas musím byť v strehu: v rodine, na pracovisku, v zbore.
b. Ďalší dôvod starostí je nedôvera. Človek si myslí: Pochopil som, že na iných sa nedá spoľahnúť, môžem sa spoľahnúť len sám na seba. Takže – pomôž si sám. Rob, čo vieš.
c. Rizikom, ktoré vedie k ubíjajúcej ustarostenosti je tiež potreba ocenenia.
Tým, že sa človek stará o veľa vecí pýta od iných pochvalu, uznanie. Nesie starosti za všetko, lebo to je podľa neho cesta k tomu, že si ho iní všimnú a budú viac vážiť.
Za takýmito motívmi stojí však upriamenosť na seba - nesprávna, falošná fixácia na svoje možnosti a ciele.
Aj nám sa občas, bratia a sestry stáva, že sme sami sebou natoľko zamestnaní, až si začneme namýšľať, že bez nášho vkladu, pričinenia, behania by nič nešlo, nič by sa nepohlo, všetko by ostalo stáť.
Toto je cesta k nepokoju, zmätkom a štvaniu, ktoré si produkujeme celkom sami.
V týchto chybných motívoch sa mení ten normálny, potrebný pohľad do budúcnosti na strach z toho, čo príde, a človek upadá do sebazničujúcich bezvýchodiskových postojov. Prestáva dôverovať Bohu, iným ľuďom. Verí len tomu, čo môže a urobí sám.
Dôsledkom je neúnosný život, v ktorom raz pred množstvo nárokov a požiadaviek kapituluje. Preťažený z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia.
Ježiš nám chce pomôcť prerušiť tento kruh. Nemusíme žiť ako hnaní, prenasledovaní. Ježiš dáva inú perspektívu. Naše starosti odporúča do Božej kompetencie. Tvrdí, že On presne vie, čo potrebujeme.
Pozná naše možnosti, schopnosti, ale aj naše hranice. A Ježiš sám vie, ako to medzi nami chodí. Vie o všetkých skutočnostiach - výškach a hĺbkach, o výzvach, pred ktoré sme postavení. Vie, že k nášmu životu patria aj úzkosti, že sú veci, ktoré sú nad naše sily: v prítomnosti i budúcnosti. Vie, prečo a ako cítime aj zodpovednosť za iných. Všetko vie.
Jeho slovo nám kladie otázky, aby sme skúmali, v čom je naozaj problém. Aké sú naše motívy a zámery? Čo, kto sa za našimi starosťami skrýva?
Nie sú to aj naše nie celkom šťastne vytýčené privysoké ciele a nereálne predstavy? Nebolo by treba niekedy prehodnotiť, či svojich ambícií, priorít nemáme priveľa? To, že niečo chceme, ešte neznamená, že to naozaj potrebujeme.
5x nás Pán Ježiš Kristus v texte vyzýva: „nebuďte ustarostení.“ ´Neberte na seba viac, ako sa dá zvládnuť. Možno niečo z toho, čo
sledujete, do čoho sa priveľmi vkladáte nemá až taký význam, ako si myslíte.´
Nebuďte ustarostení. Nie je všetko len na vás. Máte za sebou Boha, ktorý má všetku moc. Váš Otec v nebi vie, čo dnes a zajtra potrebujete pre život. Prichádzajte o Nemu. Dôverujte Mu. Vie o tom, čo je pre váš život naozaj dôležité a neodoprie vám to.
Bratia a sestry,
tak ako dáva Pán Boh vtákom potravu a rastlinám odev, tak dáva aj nám, svojim milovaným deťom veľkoryso a veľkodušne: Náš nebeský Otec požehnáva prácu našich rúk. Stará sa o to, aby naša práca a námaha priniesla úžitok, mala zmysel, aby sme z toho mohli žiť.
Prekvapuje nás však aj vecami, ktoré si nemôžeme odpracovať, nemusíme zaslúžiť.
Ježiš nehovorí: „Nestarajte sa!“ ale: Prineste svoje starosti Bohu, dajte Mu vedieť, čím sa trápite. Zverte sa Mu!
Veriť znamená - počítať s Bohom celkom konkrétne vo všetkých životných situáciách, spoliehať sa na Neho.
A to platí práve v pohľade na budúcnosť.
Príďme k Nemu. Dajme si námahu, aby sme svoje starosti pomenovali, aby sme skúmali, aký je ich skutočný pôvod, aké by mohlo byť ich riešenie.
Ježiš nás vedie k dôvere v Boha, ktorý nás napriek všetkým krízam dobre, nadštandardne zabezpečí. Ak budeme v živom spojení s Ním, sami prídeme na to, že naše starosti sú nadbytočné, nevhodné.
Aj apoštol Peter nás pozýva vo svojom liste: Všetky svoje starosti hoďte na Neho, lebo On sa stará o Vás.
Kto sa odváži žiť v tejto dôvere, príjme do duše pokoj, bude spokojný a vyrovnaný, lebo aj v tiesni ho bude chrániť a posilňovať istota Božej priazne a ochrany.
Ježiš nás pozýva k životnému štýlu, ktorý je natoľko preniknutý dôverou v Božiu starostlivosť, že vie rozpoznať hranice zodpovednosti od nervóznej, nedôverčivej ustarostenosti. Vie pochopiť, ale aj zažiť a precítiť, že má veľkého starostlivého Boha na svojej strane. Na tom záleží. Ostatné nám bude dané.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
