14. nedeľa po Sv. Trojici, Ján 7, 37
V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. (Ján 7, 37)
Smäd je dôležitý biologický signál. Informuje nás o tom, že náš organizmus má nedostatok vody. Nielen informuje, ale núti nás hľadať vodu a napiť sa vody. Smäd je životne dôležitý signál. Keby sme nepociťovali smäd, čoskoro by nastala naša smrť. Bez pocitu smädu by síce existovala objektívna potreba vody, ale my by sme o tom nevedeli a nič by sme v tomto smere nerobili. To by viedlo k smrti. Pocit smädu je dômyselné opatrenie Stvoriteľa, ktorým sa zaisťuje fungovanie, zachovanie, prežitie nášho telesného organizmu. Pri pocite smädu by sme si aspoň občas mali s úctou a uznaním pomyslieť na to, že Stvoriteľ život nielen stvoril, ale sa aj mnohostranným spôsobom postaral o jeho fungovanie.
Zároveň mu ďakujeme za vodu. Bez vody by neexistoval život. Za dlhý čas bolo možné pokladať existenciu vody za samozrejmosť. Dnes sa voda, predovšetkým pitná voda, stáva na mnohých miestach našej planéty problémom. Keď ju máme, treba s ňou zaobchádzať zodpovedne, neplytvať ňou. Treba nám ďakovať nielen za každodenný chlieb, ale aj za každodennú vodu. A aj prosiť o ňu: Otče náš, vodu našu každodennú daj nám dnes.
O smäde hovoríme nielen v doslovnom zmysle ako o potrebe vody a túžbe po vode. Slovo „smäd“ sa používa aj na označenie veľkej túžby po najrozličnejších veciach. Každý človek pozná nielen smäd ako túžbu po vode, ale aj v prenesenom zmysle ako túžbu po rozličných veciach a hodnotách. Môže ísť pritom o veci správne, dobré, ale aj o veci zlé, nebezpečné. Dlhý by bol zoznam toho, po čom všetkom my ľudia túžime a naliehavo túžime.
Keď sa v Biblii v tomto zmysle hovorí o smäde, ide o túžbu po najvyšších hodnotách, o túžbu po živote, ktorý možno označiť ako život v plnom zmysle. Túžime, pravdaže aj po tom, aby náš život po materiálnej a vonkajšej stránke mal slušnú úroveň. Ale najvyššou túžbou človeka v zmysle biblického chápania by mal byť život, ktorý nesie na sebe charakteristické znaky trvalosti, večnosti. Materiálne hodnoty sa pominú, náš telesný život sa pominie. K opravdivému životu patria hodnoty, ktoré prerastajú do večnosti, ktoré si so sebou môžeme odniesť do večnosti.
Opravdivý život už v tejto časnosti by sme mohli nazvať večným životom. Slovo „večný“ sa v bežnej reči chápe v zmysle: veľmi dlhý, nekonečný. Biblické slovo „večný“ má však predovšetkým kvalitatívny význam. „Večný život“ je život, ktorý je naplnený trvalými, nepominuteľnými hodnotami. Očakávame, že takýto život v plnom, definitívnom zmysle nám bude z Božej milosti darovaný v Božom večnom svete po skončení terajšieho, časného, pozemského života. Ale mnoho, ba čím viac, takýchto trvalých hodnôt môže mať náš život už teraz. Preto už teraz môže mať náš život v mnohých ohľadoch charakter „večného života“. Keď sa v Biblii hovorí o smäde v duchovnom zmysle, ide o veľkú túžbu po „večnom živote“ v tomto zmysle. To je aj obsahom Ježišových slov, ktoré sme čítali na začiatku: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“
Dalo by sa zoširoka hovoriť o tom, čo je obsahom takto chápaného „večného života“. V rámci tejto kázne aspoň stručne uvedieme jednu veľmi dobre známu myšlienku z Pavlovej Hymny lásky: I keď sa všetko míňa, tak predsa zostávajú, navždy trvajú hodnoty, ktorých sa pominuteľnosť nedotkne: zostáva viera, láska, nádej.
Večný život je charakterizovaný živou, fungujúcou vierou, to znamená: neprestajnou myšlienkovou a celoživotnou orientáciou na Pána Boha, radostným vedomím, že on nás miluje, akceptuje, prijíma a nikdy sa nás nevzdá, ako aj zmysluplným stavaním svojich síl a možnosti do služby Božieho diela, Božieho programu v tomto svete.
Večný život je charakterizovaný láskou, keď Pána Boha milujeme celým srdcom, celou dušou, celou silou, celou mysľou, keď samých seba zodpovedne prijímame z Božích rúk, keď druhých ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, milujeme čistou, aktívnou láskou.
Večný život je charakterizovaný nádejou, vedomím toho, že vyvrcholenie našej životnej cesty nám ako cieľ postavil Stvoriteľ vo večnosti. Je to nádej, ktorá mobilizuje naše sily, aby sme sa už vo svojich časných dňoch čím viac približovali k tomuto konečnému cieľu.
Veľký smäd, silná túžba po takomto živote by nás mala ovládať, znepokojovať, a privádzať nás k Pánu Ježišovi, ktorý nás pozýva: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ Táto túžba je v Biblii vyjadrená pôsobivým obrazom vysmädnutého jeleňa, ktorý zúfalo hľadá čerstvú vodu: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu“ (Ž 42, 2 n). O nutnosti tejto túžby hovorí Pán Ježiš v Blahoslavenstvách v Kázni na vrchu: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú“ (Mt 5, 6). Krásne pozvanie k prameňu živej vody čítame v prorockej knihe Izaiáš: „Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia, víno a mlieko!“ (Iz 55, 1). Veľmi jasne znie pozvanie Spasiteľovo: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Mt 11, 28). Žene Samaritánke povedal Pán Ježiš slová, ktoré platia pre všetkých: „Kto by pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu“ (J 4, 14). Rovnako veľkolepo znie sľub v Zjavení Jána: „Ja som Alfa i Ómega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života“ (Zjav 21, 6).
Túžba po živej vode večného života by mala ovládať každého človeka. To nie je azda iba náboženská záležitosť; to je bytostná záležitosť každej ľudskej bytosti. Predpokladom tejto túžby je, že človek má zásadné pravdivé poznanie o zmysle a cieli ľudského života. Má každý toto poznanie? Vzniká u každého smäd po večnom živote? Sú ľudia, ktorí celým srdcom túžia po tomto najvyššom cieli. Ale Ježiš so smútkom pozeral na veľké množstvo ľudí, ktorých ovládajú celkom iné smädy. Dnes vidí veľké množstvo ľudí, ktorých ovládajú celkom iné smädy. Pre nás je dôležité, aby sme sa skúmavo pozreli na seba a položili si o sebe otázku: Ktorý je najväčší smäd, čo je najvyššia túžba, čo je bezpodmienečná záležitosť v mojom živote? Na túto otázku si treba odpovedať s nekompromisnou pravdivosťou.
Aké smädy ovládajú dnešných ľudí? Smäd po peniazoch. Smäd po čím väčšom pohodlí a luxuse. Smäd po tom, aby človek v tomto ohľade mohol pretromfnúť druhých ľudí, a tak sa cítiť vraj cennejší a lepší ako oni. Smäd po čím väčšej moci a spoločenskom vplyve. Smäd po takzvanom šťastí a rozkoši. Smäd po sláve a spoločenskom uznaní. Smäd, aby sa človek stal všeobecne známym, aby sa o ňom čím viac hovorilo a písalo. Každý môže v tomto zozname pokračovať. Tento smäd sa prejavuje neraz s takou nástojčivosťou, že človek sa svojimi túžbami ženie hlava-nehlava, bez ohľadu na to, že pritom zraňuje, poškodzuje, okráda, podvádza druhých, neraz aj veľmi mnohých ľudí. Neraz sa za týmto cieľom ženie doslova cez mŕtvoly. Ježiš vyjadruje tieto túžby, tieto smädy, klasickým výrazom: Túžba získať celý svet. Takto diagnostikoval veľmi mnohých svojich súčasníkov a bolo mu z toho veľmi smutno. Takto diagnostikuje našu súčasnosť a je mu z toho veľmi smutno.
Už sme si povedali, že k životu patrí aj túžba po zaistení slušných životných podmienok po stránke materiálnej. Ale otázka je, čo je hlavným, dominujúcim smädom, hlavnou túžbou, ktorej sú podriadené všetky ostatné túžby. Ak je hlavným smädom určitého človeka túžba po večnom živote, tak ňou musia byť určované, kontrolované, obmedzované a jej podriadené všetky ostatné túžby. Tie ostatné túžby nesmú sa s túžbou po večnom život dostať do konfliktu, nesmú byť prekážkou večného života. Tie ostatné túžby nesmú byť realizované v rozpore so zásadami, aj etickými zásadami a pravidlami večného života. Povedané Ježišovými slovami: nesmiem sa usilovať získať celý svet za cenu toho, že budem šliapať po svojej vlastnej duši, po svojom najskutočnejšom bytí.
Kto na druhej strane povýši rozličné stránky zemského, časného šťastia na najvyšší smäd svojho života, ten tomuto smädu podriadi všetko, aj túžbu po večnom živote, a to niekedy až tak veľmi, že na svoj večný život v časnosti a večnosti úplne zabudne, vylúči ho spomedzi svojich životných záležitostí. Ježiš vykreslil takýto typ ľudí v podobenstve o veľkej večeri, na ktorú pozvaní odmietli prísť, lebo jeden kúpil pole a musí si ho vraj ísť obzrieť, druhý kúpil päť párov volov a musí ich vraj ísť vyskúšať, tretí sa oženil a preto vraj nemôže prísť. Tieto tri prípady nás priamo provokujú, aby sme ich doplnili záplavou dnešných aktuálnych výhovoriek – aj cudzích, aj svojich vlastných – ktoré nám údajne prekážajú uvedomiť si smäd po večnom živote, ktoré nám prekážajú, aby sme s týmto smädom pravidelne prichádzali k Pánu Ježišovi, aby sme od neho prijímali živú vodu večného života.
Takto je každý z nás postavený pred závažnú otázku: Ktorý smäd prevláda, dominuje v mojom osobnom živote? Smäd po večnom živote, ktorému podriaďujeme všetky ostatné túžby? Alebo smäd po časných hodnotách, ktorému podriaďujeme smäd po večnom živote?
Je azda jedno, ktorú z oboch túžob povýši človek na svoj dominujúci smäd? To vôbec nie je jedno. Ide o najzávažnejšie rozhodnutie života. Všetko, čo získame honbou za ukojením smädu po časných hodnotách, je dočasné a určené na zánik. Najneskôr pri smrti, a v mnohých prípadoch aj skôr, sa s tým nenávratne rozlúčime. Na druhej strane to, čo získame, ak sa dáme viesť smädom po večnom živote, zostáva natrvalo. To zostáva aj pri najväčších katastrofách, ako ten dom, ktorý bol postavený na pevnej skale, ktorým nemohli otriasť ani záplavy a ničivé vetry. To zostáva, lebo to nie je niečo neosobné, ale všetko je to zaistené neobmedzenou láskou a neobmedzenou mocou Spasiteľa Ježiša Krista
Nielen pre extrémne situácie, keď sa otriasajú základy existencie, nám ponúka Pán Ježiš vodu večného života, ale aj pre mnoho iných situácií v živote. Komu sa prejedia plytké a neraz škodlivé zábavy a rozkoše, tomu Pán Ježiš ponúka cenný obsah života. Kto si nevie dať rady s ustrašeným srdcom, tomu on ponúka svoj pokoj. Kto je utrápený o zajtrajšok, tomu on ponúka absolútnu dôveru v Pána Boha. Kto je v putách alkoholizmu alebo drog, tomu on ponúka oslobodenie. Kto cíti vo svojom vnútri neznesiteľnú prázdnotu, tomu on ponúka také cenné hodnoty, o akých človek predtým nechyroval. Kto je bezmocne vláčený diabolskými silami, tomu on ponúka Svätého Ducha, ktorý ho bude viesť celkom novým životným smerom. Kto je zhrozený pri stretnutí so smrťou, tomu on dáva svetlo večnosti ako najreálnejšiu realitu. Zúfalstvo človeka, ktorý žije ďaleko od Boha, môže mať tisíce rozličných tvárí. Niet medzi nimi ani jednej, s ktorou by si Pán Ježiš nevedel dať rady. V tom je hlboká pravda jeho absolútne a univerzálne platných slov: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ Toto pozvanie platí aj dnes, a to pre každého jedného z nás.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
