V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Ev. podľa Lukáša 13, 1 – 5

„V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. 2 Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete.“ (Ev. podľa Lukáša 13, 1 – 5)

Milí bratia a milé sestry!

Včerajší krvavý kúpeľ v Devínskej Novej Vsi priniesol veľa násilia, hrôzy a utrpenia. Krutosť strelca, zranenia a smrť mnohých obetí, bezmocnosť brániť sa, pôsobili o to desivejšie, že to hrozné divadlo sa odohralo za bieleho dňa.
Popri bolesti nad stratou ľudských životov zostalo aj viacero nezodpovedaných otázok. Napr.: Kde bol vtedy Boh? Ako sa mohol nečinne prizerať na také bezprávie? Nedokazuje teror, voči ktorému nebola možnosť brániť sa, že nijaký Boh nie je? Alebo: Išlo o Boží trest? Zostávajú aj otázky: Čo prinesie budúcnosť? Aký bude ďalší vývoj? Nepovedie takýto útok k pomste? Nestane sa inšpiráciou pre ďalších frustrovaných ľudí? Tieto otázky zostávajú bez odpovedí. Vieme na ne odpovedať maximálne tak v dohadoch.
Zo stránok Biblie je povšimnutiahodné, že Pán Ježiš len zriedka odpovedal na otázky, prípadne na položenú otázku často odpovedal ďalšou otázkou. Tak to bolo zvykom u vtedajších rabínov – učiteľov Zákona. Keď matka Jakuba a Jána požiadala Ježiša, aby jej synovia mohli sedieť v Božom kráľovstve – jeden po Pánovej ľavici a druhý po Jeho pravici, Ježiš jej odpovedal: Či môžete piť kalich, z ktorého ja pijem? (Voľne podľa Mt 20, 20nn).
Alebo keď Ježišovi povedali sadukaji – pokúšajúc Ho – o žene, ktorá mala sedem manželov a spýtali sa, manželkou ktorého z nich bude po vzkriesení, Ježiš im odvetil: Po vzkriesení sa ľudia nebudú ani vydávať, ani ženiť. (Voľne podľa L 20, 27nn).
Podobne, keď sa apoštoli pýtali Krista po Jeho zmŕtvychvstaní: Či teraz obnovíš kráľovstvo v Izraeli? Pán im na to odpovedal: To nie je vašou vecou, ale na vás zostúpi Duch Svätý a vy mi budete svedkami. (Voľne podľa Sk 1, 6 – 8).


Ježiš zhora odpovedá na ľudské otázky, zhora – Božou múdrosťou – odpovedá na otázky kladené zdola. Matka Jakuba a Jána má záujem, aby jej synovia mali moc a vplyv. Sadukaji chcú, aby bol vyriešený ich teologický, problém, no išlo im najmä o to, dostať Ježiša do úzkych. Učeníci túžia, aby Pán Ježiš oslobodil Izrael z područia rímskych okupantov. Všetok tento záujem – toto chcenie pochádza zdola, z ťažkostí spôsobených silami tohto sveta, z túžby vládnuť, presadiť seba. Ježiš však na ňu neodpovedá zdola. Odpovedá zo svojho najdôvernejšieho zväzku s nebeským Otcom. Aby sme Jeho odpoveď počuli – porozumeli jej, musíme byť narodení zhora.
V rozhovore s Nikodémom (Ev. Jána 3. kap.) Pán Ježiš zdôrazňuje: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. (Niektoré preklady Biblie uvádzajú aj: znova: Ide však o rovnocenné výrazy). Lebo toto je duchovný život – čo sa narodilo zhora. Taký – zhora narodený človek vie chápať veci Božie, telesný človek im nerozumie. Zdola kladie otázky, zdola vysvetľuje aj udalosti.
Nie tak Ježiš. On vysvetľuje udalosti svojej doby zhora – ako výzvu k obráteniu, pokániu, k zmene života. Nekomentuje ich ako dnešné masmédiá, nevykladá ich politicky. To, čo sa deje okolo nás, je výzvou zhora: Zastavte sa, obráťte sa k Bohu, čiňte pokánie, zmeňte smer svojej životnej cesty.

Ježiš vysvetľuje udalosti svojej doby zhora. Aj tú, o ktorej sme počuli v našom texte. Spomína masaker za vlády Pontského Piláta a nešťastie, keď v Siloe padla veža na 18 ľudí a zabila ich. Pravdepodobne išlo o vodnú vežu – o budovanie vodovodu pre Rimanov. Ježiš toto nešťastie nevysvetľuje zdola – podľa zaužívaného výkladu, že tí, ktorých nešťastie postihlo, boli väčší hriešnici ako ostatní. Takýto výklad Pán ponecháva bokom. Celú udalosť vykladá zhora: Ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.

Teror, vojny, obete prírodných katastrof a iných nešťastí – to sú „evanjelisti“ – svätopisci dnešnej doby. Aj cez tieto udalosti nás Pán Boh volá k obráteniu. Otázky: Kde bol Boh, keď sa odohrávala včerajšia tragédia? Prečo sa to stalo? Kto je lepší, kto horší? – To všetko sú otázky zdola, nie zhora. Božou otázkou, tým, čo sa od nás žiada, je: Čiň pokánie, obráť sa a nasleduj Ježiša Krista!
Pokánie sa netýka iba citu. Pokánie nie je len to, že sa rozľútostíme, že sme dojatí. Pokánie sa týka ako citu, tak aj rozumu a vôle. Pokánie totiž znamená pokornú zmenu zmýšľania, našich postojov, stupnice hodnôt a trvalú pohotovosť k takejto premene, kedykoľvek s Božou pomocou rozpoznáme, že sa nám Božia cesta stráca alebo že sme z nej zišli.

Aby z nášho života mohlo byť čosi správne, musí nás Pán Boh niekedy obrátiť hore nohami a riadne nami zalomcovať. Niekedy nezasiahne, keď sa dejú krutosti a katastrofy, lebo dal ľuďom možnosť konať dobro, ale aj slobodu rozhodnúť sa pre zlo. Možnosť konať zlo je obrátenou stranou slobodnej vôle, zneužitím schopnosti rozhodovať sa. Keď ju zneužívame, môže to viesť až k tragédiám.

Dovoľte spomenúť jeden citát: „Naša doba je dobou náboženského úpadku. Vymizla náboženská vitalita, ľudia sú buď poverčiví alebo nábožensky ľahostajní. Špičky spoločnosti sú buď bezvercami alebo skeptikmi. Politickí vodcovia sú pokrytci; mládež verejne odmieta terajší stav spoločnosti, ale aj autority minulosti. Experimentuje sa s východnými náboženstvami, dobový úpadok zasiahol väčšinu ľudstva.“
Nie je to citát z dnešných novín, ani z novín z nedávnej doby. Jeho autorom je Tacitus, ktorý žil pre vyše 2000 rokmi. To, čo povedal, je stále aktuálne, ibaže zlo, aké sa udialo aj včera, nadobúda viditeľnejšie formy. Áno, až k tragédiám môže viesť svojvoľné odmietanie Božej cesty, zneužitie slobodnej vôle, ktorú nám Pán Boh daroval.

Mnohí chcú dnes vyniknúť ako hrdinovia. Dokonca za cenu obete životov iných ľudí. Lenže: nie je hrdina ako hrdina. Sú hrdinovia praví, ale aj falošní hrdinovia.
Žijeme v dobe, ktorá zamieňa cnosť s neresťou, pravdu so lžou, veľkosť s nízkosťou; dnešnej dobe zostane ako znamenie hanby, že zrušila rozdiel medzi gangstrom a gentlemanom, že dovolila vo filmoch a románoch vychvaľovať gangstrov ako skutočných hrdinov, ako vzory pre mládež i nás ostatných. Dôsledkom toho sú aj tragédie – ako tá včerajšia.

Milí bratia a milé sestry, Pán Ježiš sa nedíva na udalosti doby ako na náhody, či nehody. On vidí politické, hospodárske a spoločenské udalosti nášho sveta ako znamenia, ktoré volajú po duchovnom vysvetlení. Aj my ich máme takto chápať. Keď sledujeme správy, robme to duchovným spôsobom. Veď ony sú tu na to, aby nám pomáhali čítať znamenia našej doby a tak dali našim životom dobrý smer – takú orientáciu, ktorá neskončí večnou záhubou. Preto aj tragické udalosť, ktorá sa v našom meste udiala včera, nás pozýva obrátiť srdce i myseľ k Bohu a pýtať sa po smerovaní nášho života.

Vyjadrujeme ľútosť nad zmarenými životmi obetí včerajšieho zločinu. Bez toho, aby sme k nim boli necitliví, nás krvavý kúpeľ v Devínskej Novej Vsi varuje, že tak zrazu, ako prišla záhuba na nič netušiacich ľudí, s podobnou náhlosťou môže prísť aj náš osobný koniec sveta a zastaneme pred Kristom ako spravodlivým sudcom. Pred Ním neobstojí spoliehanie sa na vlastné schopnosti, zásluhy a výkony – pracovné, ani náboženské. Pred Ním sa skloní každé koleno a každý jazyk bude vyznávať, že Ježiš Kristus je Pán.

Nedeľa, ku ktorej smerujeme, je tematicky zameraná na vďačnosť. Nielen slovami, ale celým spôsobom života vyjadrujme vďačnosť za to, že Pán Boh je s nami trpezlivý, že nám ešte zhovievavo predlžuje čas milosti. Čas, v ktorom udalosti našej doby môžeme vysvetľovať zhora – duchovne, prijať ho ako výzvu pre nás na zmenu života, na pokánie. – Na pokornú zmenu zmýšľania, našich postojov, stupnice hodnôt a trvalú pohotovosť k takejto premene, kedykoľvek s Božou pomocou rozpoznáme, že sa nám Božia cesta stráca alebo že sme z nej zišli. Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.