15. nedeľa po Sv. Trojici, 1. list Petrov 5, 6 – 7
Pokorte sa pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. (1. list Petrov 5, 6 – 7)
Tieto slová z Prvého Petrovho listu vyjadrujú stručným spôsobom myšlienku dnešného nedeľného evanjelia z Ježišovej Kázne na vrchu, zo 6. kapitoly Evanjelia podľa Matúša (Mt 6, 24 – 34). Týmto evanjeliom chce Pán Ježiš oslobodiť svojich nasledovníkov od prílišnej utrápenosti, ustarostenosti, a k takému istému slobodnému, pokojnému postoju chce Peter viesť svojich čitateľov, keď hovorí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará“.
Pán Ježiš poznal vo svojej dobe mnohých ľudí, ktorí sa vedeli veľmi utrápiť ustarostenými myšlienkami smerom do budúcnosti. Boli to ľudia, ktorí si kládli úzkostlivé otázky, či oni a ich rodina bude mať v budúcnosti čo jesť, do čoho sa obliekať, či bude mať základné životné potreby. Okrem toho sa našlo aj mnoho takých, ktorí si v predstavách vykresľovali rozličné nebezpečenstvá a nehody, ktoré by sa mohli prihodiť im a ich blízkym. Sú ľudia, ktorých takéto myšlienky priamo prenasledujú, nevedia sa od nich odpútať a ktorí takúto ustarostenú, utrápenú, ustrašenú náladu prenášajú aj na svoje okolie, na ľudí, ktorí žijú v ich bezprostrednej blízkosti. To veľmi znepríjemňuje život aj im aj ich okoliu.
Takýmto ľuďom hovorí Pán Ježiš: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev?“ „Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“ To je zmyslom aj Petrovho povzbudenia: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ Už v Žalmoch čítame podobnú výzvu k dôvere: „Na Hospodina uvrhni svoje bremeno, a On ťa udrží; On nikdy nedopustí, aby sa klátil spravodlivý“ (Ž 55, 23).
Keď hovoríme o utrápenosti, ustarostenosti, musíme dobre rozlišovať medzi nasledujúcimi dvomi vecami: na jednej strane: starať sa, plánovať, robiť opatrenia smerom do budúcnosti, na druhej strane: byť utrápený, ustarostený, vidieť budúcnosť iba v čiernych farbách.
Človek sa musí starať o svoju budúcnosť – to je prirodzené. Musí plánovať, robiť potrebné opatrenia, musí zarábať a šetriť. Musí robiť aj preventívne opatrenia pre prípady rozličného ohrozenia. To sa nám javí ako samozrejmé, a nespochybňuje to ani Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu, ani Peter v prečítanom kázňovom texte. Zásoby si robia dokonca aj zvieratá, ale tie sú pritom vedené vrodeným inštinktom, ktorý do nich zakódoval Stvoriteľ. Nám, ľuďom, daroval schopnosť jasného myslenia, takže my k určitým prvkom inštinktívneho uvažovania o budúcnosti pridávame aj opatrenia, ktoré vyplývajú z jasných myšlienok o zaistení budúcnosti.
So zaisťovaním životných potrieb sú však spojené určité pokušenia. Na niektoré z nich upozorňuje Pán Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele. Jedno z nich spočíva v tom, že životné potreby povýši človek na mamonu, to znamená na objekt náboženského uctievania a náboženskej ustarostenosti. Že to Pán Ježiš takto chápal, vyplýva z jeho slov: „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“. Služba Bohu je náboženská služba, služba mamone je tiež náboženská služba, ale celkom protikladného charakteru. Kto slúži Bohu, kto sa výlučne, exkluzívne orientuje na Pána Boha, ten nemôže súčasne slúžiť mamone, nemôže nábožensky uctievať peniaze a iné hmotné hodnoty, nemôže na nich zakladať celú svoju nádej, nemôže v súvislosti s nimi upadnúť do náboženskej ustarostenosti, ktorá je podobná hrôze z možnej straty Boha.
Sú ľudia, ktorí k peniazom a k veciam, ktoré sú od nich odvodené, pristupujú s náboženským uctievaním, náboženskou nádejou, náboženskou utrápenosťou a ustarostenosťou, náboženským strachom. Rozhodujúce nie je, že pritom nevidíme vonkajšie prejavy formálneho náboženstva; rozhodujúci je vnútorný, psychický vzťah a postoj, ktorý má výslovne náboženské črty.
Príklad takto orientovaného človeka vykreslil Pán Ježiš v postave bohatého gazdu, ktorý si po nadpriemernej úrode celý majetok zhromaždil do zabezpečených budov a v známom monológu si povedal: „Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!“ Mamonu pokladal za najvyššie možné zaistenie vlastného života na mnoho rokov do budúcnosti. Katastrofálne sa v tom zmýlil, lebo nerátal s Tým, ktorý je Pánom aj jeho života. Zomrel nasledujúcej noci. Mamonu mal, ale budúcnosť mu bola odňatá. Preto je v podobenstve označený ako blázon.
Iným príkladom je boháč z podobenstva o boháčovi a Lazárovi. Je možné, že svoje bohatstvo a luxus chápal podľa vtedajšieho myslenia ako odmenu za svoj – ako si myslel – dobrý život. A cítil sa bezpečný. Fatálne sa zmýlil, čo zistil až veľmi neskoro, keď ho celoživotné náboženské uctievanie mamony priviedlo do pekla, teda k úplnému stroskotaniu života.
Sú aj ľudia, pre ktorých sú peniaze a ďalšie hmotné hodnoty takou vysokou náboženskou hodnotou, že kvôli nim sú hotoví kradnúť, podvádzať, klamať, ba aj zabíjať. V takýchto prípadoch sa obzvlášť okato ukazuje, že náboženské uctievanie mamony má vysoko ničivý, deštruktívny charakter.
Nielen ľudia, ktorí sú bohatí, môžu podľahnúť tomuto pokušeniu náboženského uctievania mamony, ale aj človek, ktorý síce celý život ostane chudobný, ale s náboženskou túžbou dychtí po mamone.
Pred upadnutím do takýchto pokušení Pán Ježiš varuje veľmi naliehavo. Namiesto náboženskej služby mamone žiada, aby sa človek Pána Boha bál, aby ho celou bytosťou miloval a aby na ňom zakladal svoju najvyššiu nádej. Namiesto utrápenosti žiada, aby človek dôveroval Pánu Bohu s istotou, že Boh ho nikdy neopustí. Jeho moc je veľká, nekonečná. On stvoril svet, stvoril život, stvoril človeka. Stará sa o vtáctvo nebeské, vtáctvu dal zákonitosti, ktoré nás napĺňajú úžasom – pripomeňme si hoci len sťahovanie vtákov. Stvoril nádherné kvety ako jedinečný doklad toho, že má zmysel pre krásu. Pán Ježiš dokladá: človek je omnoho viac ako vtáctvo, ako kvety a tráva. Preto môžeme Pánu Bohu dôverovať, že on sa postará aj o nás, môžeme na neho uvaliť svoje starosti.
Je ľahké Pánu Bohu dôverovať a v neho samého dúfať, keď sme zdraví a nechýbajú nám základné veci na živobytie. Ale ako by prijímali tieto slová o Božej starostlivosti ľudia, ktorí pre nedostatok potravy trpia spolu so svojimi deťmi chronickým hladom? Ako by ich prijímali ľudia ťažko chorí? A ako tí, ktorých postihnú rozličné nehody, prírodné katastrofy a podobne? Možno dať dokopy biblické slová o Božej starostlivosti a mnohoraké utrpenie ľudí? Toto je jedna z najťažších otázok pre veriaceho človeka. V teologickom a filozofickom myslení má dokonca meno: je to otázky teodícey.
Táto otázka trápi ľudí od pradávna. Dobre je známa aj v Biblii. V Starej zmluve je jej venovaná celá kniha: Kniha Jóbova. V Biblii sa spomína utrpenie ľudí, ktorí sú predstavení ako dobrí, spravodliví. Daniel je hodený do jamy s levmi, lebo neuposlúchne kráľov rozkaz, ktorý zakazuje modliť sa. Do rozpálenej pece sú hodení traja muži, ktorí odmietajú klaňať sa zlatej soche. Proroka Jeremiáša spustia do jamy plnej bahna, kde sa skoro udusí, lebo sa im nepáči, čo hovorí v mene Hospodinovom. Herodes Antipas dá sťať Jána Krstiteľa, lebo jeho žena Herodias sa nahnevala na Krstiteľa pre jeho kritiku ich manželstva. Apoštol Pavel uvádza dlhý zoznam utrpenia, ktoré podstúpil v apoštolskej službe. Ten istý apoštol trikrát prosil Pána, aby odňal jeho osteň v tele, ale tieto prosby neboli vypočuté.
Sú ľudia, ktorí sa v dôsledku toho s Pánom Bohom rozchádzajú, prestávajú veriť v neho, prestávajú mu dôverovať.
Ale všetci títo, ktorých sme uviedli, napriek svojmu utrpeniu dôverovali v Božiu lásku a starostlivosť, a všetci pri tejto viere a dôvere zotrvali napriek ťažkému utrpeniu, cez ktoré prechádzali. V niektorých prípadoch pocítili Božiu záchranu, v iných mali dojem, že sľuby o Božej starostlivosti sa pri nich neuskutočnili. Môžeme predpokladať, že si aj oni kládli otázku: Prečo Boh mlčí? a že nenašli na ňu hneď odpoveď. Ale ani jeden z nich a z mnohých iných, ktorých by sme mohli uviesť, sa preto nerozišiel s Pánom Bohom. Napriek tomu, že nerozumeli hneď zmysel toho, ako Boh s nimi nakladá alebo dovoľuje nakladať, napriek tomu zostali i naďalej pri viere v Pána Boha a pri dôvere v neho. Napriek tomu, že si nevedeli hneď odpovedať na otázku, prečo to všetko Hospodin dopúšťa, prijali to, čo na nich posiela. Slovami apoštola Petra by sme mohli povedať, že sa pokorili pod mocnú ruku Božiu.
S osobitným dojatím čítame príbeh Ježiša Krista. Myslíme na jeho modlitbu v Getsemane: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Myslíme na jeho otázku, ktorú vyslovil na kríži: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ Môžeme sa pokúsiť vcítiť sa do toho, čo vnútorne prežíval aj v Getsemane aj na kríži. Ale jeho istota a dôvera v starostlivosť a lásku jeho nebeského Otca zostala nenaštrbená. Vidíme to okrem iného zo slov, s ktorými opúšťal tento svet: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“
Všetky tieto osobnosti, ktoré sme uviedli, napriek tomu, že nevedeli momentálne odpovedať na otázku teodícey, zachovali dôveru v nebeského Otca. Pripomeňme si niektoré biblické vyjadrenia tejto prekvapivej, paradoxnej dôvery. Veľmi dobre poznáme slová 23. žalmu: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.“ Pevné presvedčenie viery vyjadruje vyznanie zo 73. žalmu: „Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.“ Veľkým povzbudením je Pavlovo uistenie zo záveru 8. kapitoly Listu Rímskym o tom, že nič, ale absolútne nič na svete, ba ani smrť nebude nás môcť odlúčiť od lásky Božej v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“
Takýchto vyjadrení pevnej dôvery v Hospodina je v Biblii viac. Získali by sme veľa, keby sme sa rozhodli čím viac z nich vyhľadať, vypísať si ich a potom sa k ním častejšie vracať, aby sa stali súčasťou nášho myšlienkového sveta a našej bytosti.
Všimli sme si trocha podrobnejšie extrémne situácie, v ktorých nie je také ľahké zachovať si vieru v starostlivosť a lásku Pána Boha. Ale je to možné, i keď si to vyžiada určitý čas, aby sme sa dopracovali k tejto istote cez výroky Biblie, cez piesne o kríži a cez modlitby. No nesmieme nechať bez povšimnutia množstvo priamočiarych dôkazov Božej lásky a starostlivosti, ktoré každý z nás môže zaznamenať vo svojom živote. Neraz tieto veci uniknú našej pozornosti bez povšimnutia, keďže ich pokladáme za samozrejmosti. Ale čítanie takého textu ako je evanjelium dnešnej nedele a ten krátky kázňový text z Petrovho listu by sme mohli využiť ako dobrú príležitosť na to, aby sme si v tichej polhodinke s poďakovaním pospomínali čím viac vecí zo svojho života, ktoré nám Pán Boh daroval, ako nás viedol, ako nás v kritických chvíľach zachránil a podobne. Každý nájde mnoho takýchto príkladov vo svojom živote. To všetko by mohlo aj do budúcnosti posilniť našu dôveru v nebeského Otca v zmysle prečítaných Petrových slov: „Pokorte sa pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
