V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

16. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 14, 26

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“ (v kontexte v. 25 – 35). (Lukáš 14, 26)

Milí bratia a milé sestry!
Jedným z charakteristických znakov trhového hospodárstva je, že napríklad každý z obchodných reťazcov má svoje výhody. V niektorom je lacnejšia zelenina, v ďalšom ošatenie, inde sú špeciálne výhodné akcie. To, že si vyberáme tovar podľa kvality a výhodnosti ceny je v poriadku. Predsa čosi zo supermarketovej mentality preniklo aj do myslenia kresťanov. I Bibliu vnímame nezriedka „supermarketovo“ – v zmysle: Toto z nej sa mi hodí a toto zase nie...
Ježišove slová: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“, patria k tomu, čo sa nám príliš nehodí. Evanjelium znamená dobrú správu. Pri čítaní alebo počúvaní uvedených slov Pána Ježiša však o tom, že evanjelium je dobrou správou, začíname pochybovať. Ba keď si v mysli vybavíme, koľko krásnych chvíľ sme prežili a prežívame v blízkosti manželky, detí, rodičov a súrodencov, pýtame sa: Nepomýlil sa Pán Ježiš? Nie je to chyba pisateľa evanjelia? A keď nie, prečo v Lukášovom evanjeliu Ježiš nepoužil miernejšiu verziu – ako u Matúša?: V Matúšovom evanjeliu to Ježiš formuloval nasledovne: „Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37). Ostatne, ani matúšovská verzia nie je nenáročná. Už v nej obsiahnutá požiadavka úplne stačí, aby sme mali čo robiť. Veď o koľko ľahšie je mať rád tých, ktorých vidíme: dobrú manželku, milé deti, ako milovať Pána Ježiša Krista, ktorého nevidíme!
Keď počujeme Pánovo: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“, pýtame sa: Je Ježiš nepriateľský voči rodine? Rovnakú otázku si kládla tiež jedna mladá budúca manželka farára. Jej svokor jej totiž v súvise s naším textom pred vydajom povedal: Buď je niekto dobrým farárom a zlým manželom, alebo je dobrým manželom a zlým farárom. Otázka onej mladej sestry – čoskoro pani farárovej – bola a starosť jej spôsobovalo, že keď bude od svojho muža očakávať, že si pravidelne nájde čas pre rodinu, bude z neho ona automaticky robiť zlého farára?
Nemyslím, že to sú starosti iba farárskych žien. Podobné otázky vyvstávajú i v mysliach rodinných príslušníkov vari všetkých obetavých dobrovoľných spolupracovníkov v cirkvi. Pýtajú sa: Musíš ísť znovu spievať so spevokolom? – Nemôžeš si urobiť voľno? To nevie urobiť v cirkevnom zbore namiesto teba niekto iný?... Má zmysel venovať sa deťom na besiedke, dorastencom a mládeži a tráviť s nimi čas?... Potrebuje hudobná skupina či spevácky zbor naozaj toľko cvičiť?... V podobných otázkach by sme mohli pokračovať.
Je Ježiš vskutku nepriateľský voči rodine? A keď nie, prečo potom také tvrdé, ostré, príkre slová? – „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Znie to skôr ako od pomätených náboženských radikálov, ako od Ježiša – Spasiteľa sveta a stelesnenej Božej lásky...
Pri hľadaní odpovede nám pomôže všimnúť si súvislosti, v akých je Ježišova príkra reč zaznamenaná v Biblii. Pred svojím tvrdým výrokom (v. 26) Pán Ježiš hovorí podobenstvo o veľkej večeri (1 14, 15 – 24), o pozvaní na nebeskú hostinu. Ježiš nás na ňu pozýva zadarmo. Netreba platiť vstupné, ani na ňu prinášať dar, nie je potrebné zaslúžiť si vstup. Nebeskému Hostiteľovi, ktorý nás pozýva, sa totiž nemožno odplatiť, nie je to v našich silách. Hoci je nebeská hostina zadarmo, vôbec to neznamená, že je lacná. Naopak, náš kázňový text ukazuje, že spasenie má takú vysokú hodnotu, že i keby prijatie spásy malo znamenať stratu všetkého ostatného, oplatí sa to všetko obetovať. Spomeňme si na Ježišove podobenstvá o poklade na poli alebo o perle (Mt 13, 44 – 46). Človek, ktorý našiel poklad na poli či vzácnu perlu, predá všetko čo má a kúpi ono pole, kúpi vzácnu perlu. Spomeňme si na voľbu, pred ktorú bol postavený Saul z Tarzu: Dostal spasenie zadarmo, ale stálo ho to skvele sa črtajúcu kariéru (por. F 3, 5 – 11), zrejme aj priateľov zo strany bývalých kolegov – farizejov. Keďže bol neustále na misijných cestách, stálo ho to aj rodinu a nakoniec i život. Všetci Kristovi učeníci – a my sa k nim tiež počítame, alebo v skrytosti srdca nimi tiež chceme byť, musia byť pripravení – ochotní nenávidieť otca, matku, ženu, deti, bratov sestry i vlastnú dušu. Nenávidieť v tomto prípade neznamená škodiť, ale dať vedome na druhé miesto, vedome dať absolútnu prednosť Ježišovi Kristovi. Ježiš hovorí v extréme – provokatívne, chce svojich vtedajších i dnešných poslucháčov šokovať, priviesť k premýšľaniu nad ich hodnotovým rebríčkom – primäť k tomu, aby (sme) si nasledovanie nezľahčovali. Fakt, že to nebude ľahké, Ježiš nijako nezastiera. Výslovne spomína kríž: „Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom“ (v. 27).
Požiadavka Pána Ježiša: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“ je s nadsadením vyslovená výzva k jednoznačnému zoradeniu si hodnôt. Je obdobou Božieho varovania pred modlárstvom (por. 5M 30, 15 – 20). Modla je všetko, čomu dám prednosť pred Bohom. Stará i Nová zmluva nás vedú k tomu, aby sa Boh, Pán Ježiš Kristus stal a zostal našou najvyššou hodnotou v živote i smrti.
Keď sa niekto dá pokrstiť, keď uverí, radujeme sa z toho. Sú to veľké a vzácne chvíle. Pán Ježiš však kladie dôraz na to, že podstatné je nielen začať, ale vytrvať. Lebo prídu a prichádzajú skúšky, ktoré preveria, či je pravdou, keď spievame: „Vezmi Pane, život môj, posväť ma, nech som len Tvoj!“ (ES 648) Pán Ježiš nie je nepriateľ rodiny, nie je nepriateľský voči manželskému a rodinnému životu. On nevyzdvihol z platnosti ani prikázanie: „Cti si otca i matku“, ani prikázanie: „Nescudzoložíš!“ – Buď verný svojej manželke/svojmu manželovi (5M 5, 16a. 18). Avšak chce, aby sme – ak túžime byť naozaj Jeho nasledovníkmi – vedeli, že nasledovanie Krista nám pripraví neraz ťažké chvíle, v ktorých pôjde o spokojnosť a blaho našich najdrahších. Ježiš nerobí otáznym, či sa Ho oplatí nasledovať. On len búra falošné sny. Ide Mu o to, nie či, ale ako Ho chceme nasledovať; o to, aby sme počítali s tým, že skutočná viera – nasledovanie Pána Ježiša Krista, má svoje jasné dôsledky.
Výstižne to ilustruje David Gooding v komentári Lukášovho evanjelia. „Učeník je postavený pred veľké dielo. Ako u každého veľkého projektu či už stavebného... je nutné najprv spočítať si náklady.“ Spomína ďalej sprievodcu, ktorý ponúka neskúseným cestovateľom, že ich prevedie veľmi nebezpečnou cestou. Urobí to zadarmo, ale kladie si podmienku, že všetci sa podriadia jeho autorite. Aj Pán Ježiš Kristus zaručuje, že každého svojho učeníka prevedie cestou života až na nebeskú hostinu. Kristus nevyžaduje za túto službu, ktorá je zadarmo, nič. No kladie svojim nasledovníkom podmienku, zrieknuť sa svojho vlastníctva, všetkého, čo majú. Nie iba majetku, ale aj ženy, detí. Rozumejme dobre: Pán Ježiš nám neupiera právo na súkromný majetok. Ak príde nepoctivý bezdomovec alebo nejaký podvodník a vraví: Ty si kresťan, a preto si mi povinný dať peniaze na vlak (tieto osoby spravidla cestujú do Chebu alebo Čiernej nad Tisou – do konečnej stanice...), nemusíme na tento podfuk naletieť. Vzdať sa ženy a detí tiež neznačí, že ich opustíme, že manželku dáme inému – nie sme Eskimáci. To, čo Kristus od nás požaduje je, aby sme ženu, deti, svoj majetok podriadili Jemu, ako najvyššej autorite. Pritom Ježiš Kristus je jediný, kto keď sa postaví medzi muža a ženu, medzi rodičov a deti – nerozdelí ich, ale spojí.
On vraví: „Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme. Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí“ (L 14, 35n). Nie je dobrá ani ako hnojivo. Keď nás Pán Boh stvoril, keď nám dal život, urobil z nás cestovateľov do Božieho kráľovstva. Naším cieľom je nebeská hostina. Ak by cestovateľ nechcel opustiť svoju pohodlnú fotelku v obývačke, nie je cestovateľom. Človek, ktorý nie je ochotný podriadiť Kristovi ako najvyššej autorite všetko čo má – manželku, deti, rodičov, majetok – nie je Ježišov nasledovník.
„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Tieto slová Pán Ježiš povedal veľkým zástupom (v. 25). Mnohí ľudia Ho nasledovali z rozmanitých dôvodov. Ak Pán vraví príkre a drsné slová, potom preto, aby ich primäl preskúšať seba samých; aby chránil oné masy pred bláznovstvom. 14. kapitola Ev. podľa Lukáša v gréckej pôvodine nehovorí o soli bez chuti, ale o soli, ktorá sa zbláznila. Nasledovanie Pána Ježiša bez vytrvalosti, bez poslušného spoliehania sa na Neho a výdrže, bez obetí – je ako soľ bez chuti – soľ, ktorá sa zbláznila. Ježiš nás učí, čo znamená byť vskutku Jeho učeníkom, skutočne k Nemu patriť, opravdivo Ho nasledovať.
„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Kto navzdory týmto, zdanlivo odstrašujúcim, slovám – a predsa slovám, ktoré nás provokujú, nedajú nám pokoj a tým i priťahujú – vytrvá v nasledovaní Ježiša Krista, ten je vítaný na ceste denného rozhodovania sa pre Ježišovu vôľu. Ten sa z člena masy sympatizantov stáva Kristovým učeníkom. Je to ťažká, náročná škola, ale zato s najlepším Učiteľom. Škola po absolvovaní ktorej nás čaká najkrajšia večná nebeská hostina v spoločenstve s naším Pánom. On ju pripravil. Obetoval sa za nás samého seba, celý svoj život. Nechce od nás nič menej ako celé naše srdce. Kto uváži veľkosť Kristovej obete, tomu nie je zaťažko nasledovať Ježiša. Ten vie vyznávať, čo rady spievajú naše deti: „Keď viem, čo Ježiš pre mňa vykonal, ja nemôžem už nikdy späť“.
Kristovým nasledovníkom je pripravená nebeská hostina. Aj my – každý z nás je na ňu pozvaný. Amen.

Pramene:
Albrecht Busch: Ist Jesus familienfeindlich? (in: Mitarbeiterhilfe der CVJM Nr. 6/1994; Hrsg: von CVJM-Gesamtverband in Deutschland e. V. , Kassel 1994);
Fritz Rienecker: Das Evangelium des Lukas /WSB/ (R. Brockhaus Verlag, Wuppertal 1989/11);
David Gooding: Lukášovo evangelium (vyd. Návrat domů, Praha 1994).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.