Kázeň z evanjelických služieb Božích (nielen) pre deti v Bratislave (MK), Nebo nie je len obloha (o večnom živote), 1. list Korintským 2, 9 a Evanjelium podľa Jána 11, 25 – 27
„Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“
(1. list Korintským 2, 9)
„Ježiš riekol: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.“ (Evanjelium podľa Jána 11, 25 – 27)
Vážení rodičia, bratia a sestry vo viere, milé deti,
na to, že boli letné prázdniny sme už aj zabudli, ale dovoľte mi podeliť sa s vami o zážitok z leta. V jednom peknom meste sme navštívili výstavu nazvanú Podmorský svet.
Výstava bola umiestnená vo velikánskej miestnosti, v ktorej bolo mnoho veľkých akvárií. V nich plávali rybky, medúzy, morské koníky a rozličné morské živočíchy z najrôznejších končín sveta. Z morí pri Afrike, Indii, Austrálii. Ak by človek chcel vidieť všetky tieto ryby a živočíchy tam, odkiaľ pochádzajú, musel by veľa precestovať a vedieť sa výborne ponárať. Bolo skvelé, že takto sme to všetko mohli vidieť na jednom mieste. Svetielkujúce rybičky, morských koníkov, mäsožravé pirane, rozličnú morskú háveď a dokonca malé žraloky.
Na tej výstave si bolo možné uvedomiť: Existuje svet, ktorý by sme zrejme nikdy nevideli, o ktorom vieme len málo. Veď nemáme peniaze ani možnosti cestovať na Madagaskar, do Malawi, Austrálie, Tichomoria a potápať sa za rybičkami. Ale fakt, že na to nemáme peniaze ani čas nič nemení na tom, že podmorský svet existuje, že nie je o nič menej skutočnejší, ako ten náš. A kto ho videl, čo i len na výstave, musí uznať, že je to krásny svet.
Všetko to vám rozprávam preto, že je to svojím spôsobom príbeh o nebi. Keď sa povie nebo, predstavíme si oblohu, nebeskú klenbu. No nebo nie je len obloha. Iba to, čo vidíme, keď sa vonku pozrieme smerom hore.
Našimi očami vidíme iba časť toho, čo existuje. V otázke večnosti sa podobáme ľuďom, ktorí ani netušia, že kdesi hlboko – skrytý našim očiam, existuje svet podmorského života. Možno sa nájdu aj takí, ktorí stoja na brehu a vravia: pod morskou vodou nejestvuje nijaký zvláštny život. Ale potápači, ktorí sa spustili do hĺbok mora, by vedeli povedať, koľko je tam krásy. Vďaka výstave, vďaka modernej technike, skvelým fotografiám, ju môžeme vidieť, aj my sa môžeme „ponoriť“ do hlbín a byť na chvíľu účastní podmorského života. Takto je to aj s nebom. S nebom, ktoré je skratkou pre večný život v Božej blízkosti. Božie slovo hovorí, že nebo existuje a že je ešte krajšie, ako prekvapivo krásny podmorský svet. Ľudské oko nikdy nič také krásne nevidelo, žiadne ucho nepočulo a človeku ani vo sne nenapadlo, čo pripravil Pán Boh tým, ktorí Ho majú radi, poslúchajú Ho, veria Mu.
Či v nebo veríš, alebo neveríš, ono existuje. No bez viery v Pána Ježiša Krista sa do neho nedá dostať.
O tom, čo znamená v súvise s nebom – s večnosťou viera, vraví nasledovný príbeh:
V brušku mamičky sa ocitli dvojčatá.
Jedno sa pýta druhého: Veríš v život po pôrode?
Druhé odpovedá: Jasné – jasné že existuje. Veď tu, v mamičkinom brušku sme iba na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli dosť silní pre to, čo nás čaká.
No prvé z dvojčiat vraví: To je hlúposť, žiadny život po pôrode neexistuje. Ako by vôbec vyzeral?
Druhé odvetí: Neviem to presne. Ale bude tam oveľa jasnejšie ako tu. A asi tam budeme pobehovať a jesť ústami.
Prvé hovorí: Čože? Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami? – Aká smiešna predstava. Nás predsa živí pupočná šnúra! Je nemožné, aby existoval život po pôrode.
Druhé z dvojčiat namieta: Ale áno, je to možné. Akurát všetko bude iné, ako sme tu zvyknutí.
Prvé tvrdí: Nie, nie ešte nikto sa po pôrode nevrátil. Pôrodom sa život končí.
Druhé hovorí: Síce neviem, ako bude vyzerať život pôrode, ale určite budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.
Prvé vraví: Mama? Ty veríš v mamu? A kde má akože byť?
Druhé nástojí: Všade okolo nás. Veď sme v nej a bez nej by sme vôbec nemohli existovať.
Prvé protirečí: Hlúposť! Nijakú mamu som nevidel, takže nemôže ani existovať.
Druhé mu hovorí: Niekedy, keď sme úplne ticho, ju môžeš počuť, ako spieva. Alebo cítiť, ako nás hladká. Určite ju raz uvidíme a život vlastne začne až potom.
Áno, to pre nás nepredstaviteľné a neznáme, nebo – večný život po smrti, je podobné nepredstaviteľnému a neznámemu, ktoré pre bábätko v maminom brušku nastane po pôrode.
Pán Ježiš povedal: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?
Je dôležité, aby sme na to povedali Áno. Áno Pane, verím, že si Syn Boží a ďakujem, že mi chystáš krásnu večnosť.
Dbajme, aby náš vzťah s Kristom nebol povrchný a uvidíme to, čo nevidí človek, ktorého viera je iba povrchná. Očami viery uvidíme čosi z večnosti už teraz. Ako potápači pod morom, aj my uvidíme iný svet, svet večného života, ktorý chce darovať Boh z lásky každému, kto Ho miluje, poslúcha – kto Mu dôveruje. Zažijeme niečo z údivu potápačov, ktorí pod morom objavujú neznámy, no prekrásny svet. A naše srdce sa bude radovať.
Nebo nie je len obloha. Nebo, to je večný život v blízkosti milujúceho Boha. On nás k večnému životu pozýva i dnes. Amen.
Prameň: Príbeh o deťoch v tele matky voľne prerozprávaný podľa: Malý skeptik (text uverejnený v časopise SEM-text č. 7/2002; autor neznámy).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
