21. nedeľa po Svätej Trojici, List Efezským 6, 10 – 19
„10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.
18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; bdejte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia.“ (List Efezským 6, 10 – 19)
Milí bratia a milé sestry!
V predstave nejedného človeka sa kresťanstvo podobá Štedrému večeru. – Pokojnej, príjemnej romantickej nálade pri svetle sviečok. Pre ďalších je kresťanstvo podobné slávnostnému svadobnému pochodu, počas ktorého ženích s nevestou s očami žiariacimi radosťou kráčajú k oltáru. Kresťanstvo je podľa mienky mnohých ako blažený pocit v hĺbke srdca.
Môže byť, že veriaci v Krista zažívajú aj takého chvíle. Ony patria ku kresťanskej viere. Robili by sme však o kresťanstve falošný obraz, keby sme zatajili, že súčasťou viery v Ježiša Krista sú aj zápasy.
Autor listu Efezským o tom hovorí veľmi názorne. Maľuje nám pred očami kresťana ako vojaka, ktorý je odetý a vyzbrojený podľa vzoru rímskeho legionára. Spomína opasok, pancier, vojenskú obuv, štít, prilbu, meč, hasenie ohnivých šípov – celú, kompletnú výzbroj. Nám je takáto reč, plná slov a obrazov z vojenskej oblasti, cudzia. Keď sa povie kresťan, vybaví sa nám totiž skôr obraz posla, svedka, spolu putujúceho na ceste, no sotva obraz vojaka. Biblii však militaristická reč cudzou nie je. Vysvetliteľné to je tým, že v časoch, keď vznikol napr. list Efezským, bola vojna, násilie rímskeho cisára a jeho vojsk, bežnou, všednou záležitosťou. Naopak mier bol iba prestávkou medzi vojnami.
K viere v Pána Ježiša patria aj mnohé neľahké boje. A ako kresťania nie sme nechránení, ani bezbranní. Sú to však iné materiály ako meč, štít či pancier. To, bez čoho sa v zápasoch žitia nezaobídeme, je pravda, pokoj a viera. Nie sme nechránení, ani bez zbrane. No nejde o útok, ale o obranu, cieľom nie je dobyť územie či získať majetok, ale obstáť v pokušeniach a zápasoch, lebo patríme Kristovi.
Potrebné je, aby sme v tomto zápase statočne bojovali tak jednotlivo, aj ako spoločenstvo. Keby aj výrazné a obdarované osobnosti zostali len sebavedomými individualistami, bude to vopred prehratý zápas. A keď prehrá armáda, či keď je (športovou terminológiou) porazené družstvo, prehrajú aj jednotliví vojaci, podľahnú čo ako kvalitní hráči. Kristus nás, svojich učeníkov súčasnej doby povolal, aby sme tvorili tím, nebojovali iba ako jednotlivci, ktorí sú ochotní dať sa zbožňovať a narcisticky obdivujú svoje kvality, zabúdajúc, že sú to schopnosti, ktoré im daroval Boh. To je jeden z problémov súčasnej cirkvi.
Neraz menšie spoločenstvá, ktoré dokážu byť svorné v zápase, sústredia sa na cieľ, ktorý Pán dal svojej cirkvi, dokážu vykonať viac, ako početnejšie cirkvi či cirkevné zbory, kde niet spoločného ťahu na bránu, ale prevažuje individualizmus, kde väčšmi ako o vieru v Krista, o pravdu evanjelia, ide o urobenie si mena, o stavanie si svojho pomníčka, kde sa zabúda, že naše svetlo má svietiť pred ľuďmi preto, aby velebili nie nás, ale nášho nebeského Otca (por. Mt. 5, 16) a že nie nám, nie nám, ale Hospodinovi patrí česť pre Jeho milosť a vernosť (por. Ž 115, 1).
Dnešná nedeľa má tému: V boji o dokonalosť. V čom sme nedokonalí? Zaiste v tom, že popri spomínanom individualizme je stále aj mnoho „pohovkového“ kresťanstva. Viera kresťana nežije tým, že ležíme na pohovke alebo sme uvelebení v pohodlných kreslách a vzájomne sa poklepávame po pleci, akí sme skvelí. Viera kresťana žije predovšetkým v zápase, v boji – tam, kde nám do tváre šľahá vietor.
Proti čomu máme bojovať? Proti úkladom diabla. Spomeňme aspoň niektoré diabolské prejavy. Ohováranie. Účelové či polopravdivé používanie informácií. Trhanie vzťahov – v manželstve i bratsko-sesterských vzťahov v cirkvi. Diabolské je aj uvádzanie do zmätku, chaosu. Miešanie dobra so zlom, bagatelizovanie zla, aby sme hriech podcenili a nedokázali rozlíšiť dobré od zlého. Diabol v tomto smere už zďaleka neberie na seba iba tvár mafiána, šéfa erotického podniku či člena teroristickej bandy, ale často tvár priateľa, obličaj bytosti, ktorá nás údajne oslobodzuje od vraj zbytočných zábran, využíva naše slabé miesta, či už sú nimi pohodlnosť, chorobní ctižiadosť, láska k materiálnemu bohatstvu či pôžitkom, fascinácia alkoholom, sexom či samým sebou.
Preto sa potrebujeme opásať pravdou. Vyháňať zlé, nepravdivé myšlienky z našej hlavy. Naopak, myslieť na ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Pravdivosť, nefalšovanosť, Kristova pravda sa má stať pozadím nášho všetkého nášho zmýšľania i konania.
Opásať sa pravdou značí zostať duchovne bdelý. Veď sily, ktoré odporujú Kristovi neprichádzajú iba zvonku, ale aj z nás, z nášho vnútra. Pokušenia nekalo obohatiť seba, seba postaviť za stredobod, žiť na účet iných, neobchádzajú ani cirkev, ľudí, ktorí ju tvoria.
Bojovať máme aj proti hriechu. – Proti tomu, aby sme minuli cieľ, ktorý Pán dal nám i svojej cirkvi. Boj proti hriechu je zápas proti silám, ktoré vravia Bohu nie. Tieto sily sú zjavne silnejšie a vplyvnejšia ako všetko, čo je pozitívne, budujúce a potrebné. Stačí si porovnať, o koľkých zločinoch, podvodoch, teroristických útokoch, o koľkých násilnostiach a korupcii referujú médiá a ako málo sa venujú prejavom pomoci, nezištnosti, situáciám, kde sa prejavuje Kristovo zmýšľanie.
Téma dnešnej nedele: V boji o dokonalosť nám pripomína, že k viere v Ježiša Krista patria nielen harmonické a pokojné chvíle, ale aj zápasy, že od dokonalosti máme ďaleko a potrebujeme pancier Kristovej spravodlivosti.
Nemusíme sa hrať na silnejších ako sme. Smieme byť zraniteľní, aj v našej viere, avšak nie nepripravení. Martin Luther v piesni, ktorá sa stala hymnou evanjelikov, berie vážne situáciu ohrozenia veriacich, keď vraví: „Veď starý nepriateľ zničiť by nás chcel; veľká moc a klam strašná jeho je zbraň; v svete nemá rovného.“ Nie, nemusíme sa hrať na silnejších ako sme. Smieme byť zraniteľní, avšak nie nepripravení. O ľudskej bezmocnosti a Božej záchrane hovorí Luther v ďalšom verši piesne Hrad prepevný: „Čo je naša ľudská sila? Sama nás nezachráni. Máme však od Hospodina štít v každom bojovaní. Pýtaš sa, kto je ním? Ježiš, Boží Syn. Ten zachránil svet, iného Boha niet, On napokon zvíťazí.“
Od Neho smieme v modlitbách čerpať silu pre naše zápasy. Tak nám radí aj list Efezským: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; bdejte pritom vytrvalo.“ Smieme sa posilňovať v Pánovi a v moci Jeho sily. Nenechajme si „odrezať“ spojenie s Kristom, udržujme s Ním kontakt. Tak nás Boh najlepšie vybaví svojou výzbrojou. A my budeme môcť v Jeho moci obstáť v zápasoch života a viery. On bojuje za nás, v náš prospech. Kristov kríž potvrdzuje, že Boh je na našej strane, má nás rád, je nám verný – navzdory našej nedokonalosti. Na Neho sa smieme spoľahnúť, v Jeho výzbroji obstáť v bojoch života a viery. Amen.
Modlitba: Pane Ježiši Kriste, obráť náš pohľad preč od našich prehier a trosiek. Pomôž nám prijať to, čo nám ponúkaš ako výzbroj, lebo sme Ti drahí. Daj, aby sme bojovali Tvojimi zbraňami. Premieňaj nás, aby sme sa stávali odvážnymi bojovníkmi za živú vieru v Teba, nefalšovanú lásku a pokoj. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
