V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. adventná nedeľa, Lukáš 3, 1 – 14

V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.
I spytovali sa ho zástupy: Čo teda robiť? Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne. Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť? Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde.
(Lukáš 3, 1 – 14)

V 3. adventnú nedeľu je v strede našej pozornosti Ján Krstiteľ. Pripomeňme si niečo z toho, čo hovoria o ňom evanjeliá. Jeho rodičia, Zachariáš a Alžbeta, boli vo vysokom veku, keď sa im narodil. Zo zaujímavej prvej kapitoly Evanjelia podľa Lukáša vieme, že mu Pán Boh ešte pred narodením určil presne stanovené životné poslanie. Jeho matka Alžbeta a Mária, matka Pána Ježiša, boli príbuzné. Ján Krstiteľ žil asketickým spôsobom, aby sa mohol naplno venovať svojej životnej úlohe. So svojou kritikou sa nezastavil ani pred panovníkom krajiny, Herodesom Antipasom. Keďže sa kritika týkala Herodesovho manželstva, Herodesova manželka, Herodiada, rozzúrená, žiadala od svojho muža, aby jej dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. Herodes dal Krstiteľa sťať. Napriek zdanlivému stroskotaniu Krstiteľ pre svoju vernosť životnej úlohe, ktorú dostal od Pána Boha, pre svoju vernosť pravde vysoko vyčnieva nad Herodesovu, zdanlivo vysoko úspešnú, v skutočnosti dekadentnú a mravne prehnitú rodinu. Ján Krstiteľ je príklad silnej osobnosti. Bol to človek, ktorý vedel, čo chce, vedel, aké je jeho Bohom mu určené poslanie, a nekompromisne sa celý vložil do tohto životného programu. Po týchto niekoľkých životopisných poznámkach sa teraz chceme venovať životnému poslaniu Jána Krstiteľa.

Životné poslanie Krstiteľa je predstavené ako príprava ľudí na príchod a prijatie Mesiáša. Je všeobecne známe, že Židia čakali mesiáša ako politickú či vojenskú osobnosť, ktorá po dlhých obdobiach poroby prinesie konečne národu slobodu, ba dokonca nadvládu nad ostatnými národmi. Pán Ježiš bol vedome Mesiášom, ale Mesiášom celkom iného typu. Ján nemal síce od začiatku do všetkých podrobností presnú predstavu Mesiáša – osvojoval a spresňoval, alebo aj korigoval si ju na základe pozorovania Ježišovho pôsobenia. Ale Jánov krst a predovšetkým Jánova kázeň pokánia bola dobrou prípravou na príchod a prijatie Mesiáša, Mesiáša, ktorému záležalo predovšetkým na obnove každej jednej ľudskej bytosti. Jánova kázeň bola prípravou pre jeho súčasnú generáciu, a je dobrou prípravou na prijatie Mesiáša Ježiša aj pre nás dnes. V takomto aktualizovanom zmysle chceme sledovať obsah jeho kázne.

Pripravuje nás na prijatie Mesiáša Ježiša tým, že odbúrava naše falošné istoty. Ide o istoty, ktoré sa týkajú nie tohto pozemského života, ale postavenia človeka pred Pánom Bohom. Mnohí ľudia dnes povedia, že ich zaujíma len pozemský život a že im je vcelku ľahostajné ich postavenie pred Pánom Bohom a ich večný život. Naproti tomu Ján Krstiteľ vedel, že pre ľudský život, pre ľudskú bytosť je rozhodujúce práve to, aké je postavenie človeka pred Pánom Bohom a aký údel ho stihne vo večnosti. Svojím asketickým spôsobom života dal najavo, že pre neho nie je rozhodujúca otázka pohodlia v pozemskom živote, ale poslušnosť Pánu Bohu. Takže svoju kázeň vyjadroval nielen slovami, ale aj spôsobom svojho života. Jeho život bol, pravdaže, kázňou len pre tých, ktorí v tomto ohľade neboli analfabeti, ale vedeli čítať posolstvo života veľkých osobností. Príchod Mesiáša Ježiša má zmysel iba pre tých, ktorí svoje postavenie pred Pánom Bohom povýšia na hlavnú otázku svojej existencie. Lebo práve v tejto kľúčovej záležitosti prináša Ježiš Kristus zásadnú pomoc, pomoc, ktorú môže poskytnúť iba on. Otázkou pre nás je, či sme ochotní prijať toto posolstvo Jána Krstiteľa. Jedine ak si tento pohľad osvojíme, budeme vedieť, aký zmysel pre človeka má narodenie Ježiša Krista. V takom prípade sa Ján Krstiteľ stáva pripravovateľom cesty tohto Mesiáša do našich sŕdc.

V dobe, keď žil a pôsobil Ján Krstiteľ, bola otázka o dosiahnutí večného života celkom živá. Z evanjelií poznáme niekoľko prípadov, keď ľudia prišli za Ježišom s otázkou, ako možno dosiahnuť večný život. Raz prišiel za ním s touto otázkou jeden zákonník, inokedy bohatý mladík, a takých ľudí bolo určite omnoho viac. Takíto ľudia neraz chceli, aby im Ježiš schválil a potvrdil ich vlastnú cestu, ktorou šli dovtedy. Pán Ježiš im odnímal ich falošné istoty a ukazoval, že pravá cesta do večnosti je omnoho náročnejšia. To isté v rámci prípravy ľudí na príchod a prijatie Mesiáša robil Ján Krstiteľ. V našom texte sme čítali, že nikomu nedovoľuje spoliehať sa na bezvadný abrahámovský pôvod. To by bola príliš pohodlná cesta, ktorá by sa v skutočnosti netýkala ich bytostí, ale šla by fakticky pomimo nich. Alebo mnohí sa spoliehali na svoje takzvané dobré skutky, ktoré boli v mnohých prípadoch povrchné, pokrytecké, motivované sebectvom a egocentrizmom. Prísnu kritiku takýchto skutkov vyslovil potom mnohokrát Pán Ježiš. Ale v zárodkoch sa toto varovanie objavuje už u Jána Krstiteľa, napríklad keď hovorí o strome, ktorý neprináša opravdivé, dobré ovocie, a ktorému hrozí, že bude vyťatý a hodený do ohňa. Komu sú odňaté falošné istoty, ten ostáva stáť s prázdnymi rukami. A práve k tomuto poznaniu chcel priviesť Ján Krstiteľ svojich vtedajších poslucháčov, a jeho posolstvo chce k tomu priviesť aj nás. Kto sa musí vzdať svojich falošných istôt a ostane s prázdnymi rukami, ten musí čakať, že mu ich naplní Ten, kto je na to kompetentný, a to je Mesiáš Ježiš.

O Krstiteľovi hovoria všetky štyri evanjeliá, ale iba v Evanjeliu podľa Lukáša je stať, ktorá je záverom nášho textu, totiž správa o tom, že za Krstiteľom prichádzali jednotlivé skupiny ľudí s otázkou, čo v ich konkrétnom prípade znamená výzva na pokánie, ku ktorému Ján volal všetkých. Spomínajú sa tu jednak celkom všeobecne zástupy, ktoré nie sú bližšie charakterizované, ale aj títo ľudia dostávajú celkom konkrétnu odpoveď. Potom sa spomínajú vyberači daní, a napokon vojaci, a i jedna i druhá z týchto skupín dostáva odpovede, ktoré presne zodpovedajú ich pracovnej oblasti a súčasne hriechom, ktoré sa v ich práci vyskytujú. Takýchto jednotlivých skupín, ktoré žiadali od Krstiteľa presné poučenie o pokání, bolo zrejme viac. Tie konkrétne odpovede – to je to dobré ovocie, ktoré má prinášať strom, ak nemá byť vyťatý. Aj toto je upozornenie na Mesiáša, ktorý, ako vieme z evanjelií, žiadal od každého svojho nasledovníka veľmi konkrétne prejavy nového života. Krstiteľ tak dával najavo, že Mesiáš si bude robiť totálny nárok na svojich nasledovníkov. Pán Ježiš naozaj viackrát veľmi jasne vyslovil takúto požiadavku. Takže Krstiteľ vlastne upozorňuje ľudí: Mesiáš, keď príde, postaví aj teba pred rozhodujúcu otázku, či ho chceš nasledovať v plnom zmysle, či si ochotný podrobiť jeho vedeniu všetky oblasti svojho života. Všetky tieto otázky sú rovnako aktuálne a dôležité aj pre nás. Ak sa pri vianočnej spomienke na príchod Mesiáša máme znova rozhodnúť pre neho, znova potvrdiť svoje rozhodnutie, tak vieme jasne, v čom spočíva obsah tohto rozhodnutia.. Takto Krstiteľ pripravuje aj nás na stretnutie s Mesiášom.

Ján pripravuje na príchod a prijatie Mesiáša aj tých, ktorí sa majú stať jeho zvestovateľmi. U človeka, ktorý má konať také významné poslanie ako Ján Krstiteľ, je veľké pokušenie, že bude sústreďovať pozornosť na seba. Také isté pokušenie hrozí aj tým, ktorí sa po Mesiášovom príchode stanú jeho zvestovateľmi. Jánova skutočná veľkosť sa prejavuje aj v tom, že navždy ostal v medziach stanoveného poslania a nikdy ich neprekročil. Svedectvo o tom máme vo všetkých štyroch evanjeliách. Keď prišla za ním delegácia vyslaná z Jeruzalema spýtať sa ho na jeho identitu, odpovedal jednoznačne: „Ja nie som Kristus“, to znamená: Ja nie som Mesiáš. Keď Jánovi učeníci tak trocha žiarlili na úspechy, ktoré u zástupov získaval Ježiš, Ján im dal vedieť, že je to práve takto úplne v poriadku. Povedal im doslova: „On“ – to znamená Ježiš – „musí rásť a ja sa umenšovať“. V tom istom zmysle sa hovorí o Jánovom poslaní v prológu štvrtého evanjelia: „Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle.“ Kto dnes zvestuje Ježiša Nazaretského ako Mesiáša, mal by si brať záväzný príklad z Jána. Nie upozorňovať na seba, nie tlačiť seba do popredia, ale robiť všetko, aby v popredí bol a natrvalo zostal a k ľuďom sa neprestajne prehováral Mesiáš Ježiš. Každý ordinovaný aj neordinovaný pracovník by mal vedieť, aké nebezpečenstvo mu hrozí, priebežne kontrolovať svoje vystupovanie a správanie, požiadať aj iných, aby ho upozornili, ak bude nevhodne upozorňovať na svoju osobu a neprestajne sa modliť, aby ho Pán Boh chránil pred nebezpečenstvom, že zvestovanie Krista bude zneužívať na pestovanie kultu seba samého.

Takto nám všetkým má čo povedať posolstvo a život Jána Krstiteľa a my dobre urobíme, ak túto jeho službu využijeme a budeme sa ňou pripravovať na vianočné prijatie Mesiáša Ježiša. – Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.