2. adventná nedeľa, Matúš 24, 1 – 14
Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. Riekol im: Či vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. Keď sedel na vrchu Olivovom, osobitne pristúpili k Nemu učeníci a riekli: Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta. Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, - a mnohých zvedú. Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí. Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec. (Matúš 24, 1 – 14)
Očakávanie druhého príchodu
Prvá adventná nedeľa obracala našu pozornosť na očakávanie Mesiáša pred jeho prvým príchodom a na jeho prvý príchod. Symbolicky bola táto udalosť vyjadrená evanjeliom o vstupe Pána Ježiša na osliatku do Jeruzalema. Druhá, dnešná adventná nedeľa sústreďuje našu pozornosť na očakávanie jeho druhého príchodu a ustanovenie Božieho kráľovstva v plnej sile. Pravdaže nie v tom zmysle, žeby sme jeho druhý príchod mali mať na mysli iba v dnešný deň alebo iba tento týždeň, ale aby sme si dnes zvlášť dôrazne uvedomili, že máme každý deň svojho života rátať s jeho druhým príchodom a pripravovať sa naň. Na udalosti pred koncom, pred jeho druhým príchodom nás upozorňuje jednak evanjelium dnešnej nedele, ktoré sme počuli v liturgickej časti služieb Božích (Lukáš 21, 25 – 33), a rovnako aj dnešný kázňový text z Evanjelia podľa Matúša. Oba texty sa navzájom dopĺňajú.
Termín nepoznáme
V prvých kresťanských generáciách v prvom storočí bolo očakávanie konca veľmi silné. Vieme napríklad, že aj taký apoštol Pavel rátal s tým, že koniec nastane ešte za jeho života. Nestalo sa tak; koniec dodnes nenastal. Odvtedy nedočkaví ľudia urobili mnoho pokusov vypočítať alebo určiť dátum očakávaného konca. Ani jeden z týchto vyrátaných dátumov sa nepotvrdil. Ale to dodnes mnohým ľuďom nebráni pokračovať v podobných snahách. Proti takýmto snahám sú namierené jasné biblické slová. Sám Pán Ježiš povedal: „O tom dni a hodine nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec“ (Marek 13, 32). A keď sa učeníci pýtali vzkrieseného Pána na termín vyvrcholenia udalostí, odpovedal im: „Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou“ (Skutky 1, 7). Treba nám rešpektovať tieto biblické naučenia.
Osobný koniec každého
Ale to, že nepoznáme dátum konca a ani sa nemáme snažiť určovať ho všelijakými špekuláciami, to nás ešte nezbavuje povinnosti rátať s koncom a stále sa naň pripravovať. I keď nepoznáme dátum konca, koniec môže prísť kedykoľvek. A okrem toho náš osobný koniec sveta a stretnutie s Pánom nastane vtedy, keď sa skončí náš pozemský život. Nepoznáme síce ani dátum svojho osobného konca, ale vieme, že nastane nanajvýš o niekoľko desaťročí, ale môže nastať aj vo veľmi krátkom čase. Preto sú pre každého z nás aktuálne biblické texty, ktoré hovoria o druhom príchode Pána Ježiša Krista. Nie vyratúvať dátum konca, ale vážne rátať s koncom a pripravovať sa naň, to je to, k čomu nás tieto biblické texty chcú viesť.
Očakávanie Pána
Očakávanie konca nie je očakávanie prázdnoty. Očakávanie konca je očakávanie cieľa, očakávanie vyvrcholenia našej životnej cesty. Rozhodujúcou vecou pri očakávaní konca je, že sa stretneme s Pánom Ježišom Kristom. Ten, ktorý v prvom storočí vstúpil do našich ľudských dejín, ktorý nám priniesol dôležité posolstvo o Božej láske a o tom, že Pán Boh si robí na nás totálny nárok, ten, ktorý obetovaním vlastného života vykonal dielo záchrany a vykúpenia, ten, s ktorým sa stretávame pri čítaní evanjelií ako aj v modlitbách a v meditatívnom ponore do spoločenstva s ním, ten nás čaká na konci našej cesty, s ním sa stretneme. On zhodnotí na poslednom súde náš život. Zhodnotí, či a ako sme prijali ponuku jeho lásky a ospravedlnenia, či a ako sme v pokání prijali a využili možnosť celkom nového formovania života. On nám ponúkne trvalé spoločenstvo so sebou, ako je to pôsobivo vyjadrené v slovách apoštola: „A tak budeme stále s Pánom“ (1Tes 4, 17). Toto očakávanie stretnutia s Pánom a trvalého spoločenstva s ním by malo byť hlavným obsahom nášho očakávania konca. Očakávanie hodnotiaceho stretnutia s Pánom a očakávanie spoločenstva s ním by malo mať prenikavý formujúci vplyv na všetko, čo konáme a ako sa správame. Celé naše myslenie, túžby, rozhodovanie, naše slová, spôsob reči, malé i veľké skutky, spolunažívanie s ľuďmi, reagovanie na udalosti a na všetko, čo sa nám prihodí – všetko toto a všetko ostatné by malo byť poznačené tým, že očakávanie Pána je a bude neprestajne znejúcim hlavným tónom nášho života.
Vnútorný odstup voči pominuteľným veciam
Očakávanie Pána nám umožňuje zaujať slobodný odstup voči veciam tohto časného, pominuteľného sveta. Keď bol Pán Ježiš s učeníkmi v blízkosti jeruzalemského chrámu, upozornili ho učeníci na krásu tejto budovy. V Evanjeliu podľa Marka je to vyjadrené ešte dôraznejšie ako v našom texte. Tam čítame tieto slová: „Keď vychádzal z chrámu, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pozri, Majstre, čo sú to za kamene a za stavby! Ježiš mu odpovedal: Vidíš tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený!“ (Marek 13, 1 – 2). Je to jednak predpoveď skazy Jeruzalema a zničenia chrámu v roku 70, teda nejakých 40 rokov po vyrieknutí týchto slov. Ale tieto slová majú všeobecnejšiu platnosť. Poukazujú na to, že všetky veci a hodnoty tohto časného sveta, nech by boli čo ako krásne a vzácne, majú síce svoj účel, ale majú iba dočasnú platnosť. Očakávanie konca nás chce naučiť tomuto dôležitému poznaniu. V Biblii sa spomínajú viacerí ľudia, ktorí sa kŕčovite držali časných vecí. Napríklad bohatý mladík, ktorý odišiel zarmútený, keď mu Ježiš povedal, že sa má oslobodiť od vnútornej pripútanosti na svoje bohatstvo. Alebo bohatý veľkostatkár, ktorý si myslel, že má na mnoho rokov pevne zaistený život, keď nahromadil veľké bohatstvo, ale jeho koniec nastal ešte tej istej noci. Alebo taký Démas, o ktorom Pavel píše, že ho opustil, keďže si zamiloval tento svet (2Tim 4, 10). Aj dnes je dosť ľudí, ktorí sa kŕčovito pridŕžajú pominuteľných vecí, keďže im pripisujú rozhodujúcu dôležitosť. My pominuteľné veci síce potrebujeme k životu, ale kto má neprestajne na mysli koniec, cieľ, stretnutie s Pánom, a kto stretnutiu s Pánom prikladá najvyššiu hodnotu, ten dokáže pri skromnom používaní časných hodnôt zaujať k pominuteľným veciam vnútorný odstup. Vnútorný odstup, vnútorná sloboda, ktorá sa prejavuje aj navonok, by mala charakterizovať toho, ktorého celý život je poznačený, charakterizovaný očakávaním stretnutia s Pánom.
Varovanie pred zvodmi
Očakávanie Pána nám umožní zachovať pevnosť a stálosť uprostred pokušení a zvodov. Pán Ježiš na ne upozorňuje v prečítanom texte: „Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus – a mnohých zvedú“ (verše 4 – 5). „Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ (verš 11). V minulosti bolo a aj dnes je veľké množstvo rozličných duchovných ponúk a mnohí im už podľahli. Príčinou toho je, že nepoznali dobre Ježiša a nevedeli, aký veľký, nesmierny poklad v ňom máme. Ak sa chceme zachovať slobodnými od rozličných zvodov a falošných prorokov, pred ktorými Pán Ježiš varuje, mali by sme dať vo svojom srdci prvé miesto a čím viac miesta Pánu Ježišovi. Kto okúsi, aký dobré je Pán, tomu odíde chuť od všetkého, čo má menšiu cenu a čo je falošné. Práve vzhľadom na riziká v situácii očakávania konca sa nám treba čím tesnejšie primknúť k Pánu Ježišovi. Len tak bude môcť o nás platiť: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený“ (verš 13).
Utrpenie pred koncom
Už v židovskom svete Ježišovej doby rátali s tým, že pred príchodom mesiáša nastane veľké utrpenie. Dokonca toto utrpenie pomenovali slovami: „pôrodné bolesti mesiáša“. Pán Ježiš v prečítaných slovách hovorí o utrpení v dobe pred koncom. „Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí“ (verše 6 – 8). Spoločenské katastrofy, ako sú vojny, prírodné katastrofy ako zemetrasenia, záplavy, hlad vo veľkých rozmeroch, epidémie, pandémie – to sú hrôzy, ktoré aj v minulosti, aj v prítomnosti postihujú mnohých. Tie nedávne a súčasné máme najviac pred očami. Médiá nám ich približujú zo všetkých koncov sveta. Mnohí ich interpretujú ako znamenia konca, ktorý je predo dvermi. Opakujeme, čo sme už povedali, že Písmo sväté nám nedovoľuje vyratúvať termín konca. Omnoho dôležitejšie je, že nám Pán Ježiš dáva silu, aby sme vnútorne zvládli aj tieto hrôzy. V citovaných slovách povedal: „Hľaďte, aby ste sa nestrachovali.“ Prechádzať cez bolesť a utrpenie nie je nikdy ľahké. Ale uistenie a povzbudenie toho Pána, s ktorým sa máme stretnúť, nám poskytuje veľkú pomoc. Šťastný je každý, kto sa aj uprostred utrpenia dokáže prebojovať k istote, že Pán Boh má za všetkých okolností pod svojou kontrolou priebeh udalostí a že ich nakoniec privedie k tomu cieľu, ktorý on sám stanovil. Pán Ježiš povedal: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. ... Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta“ (Matúš 28, 18. 20). Cez dôveru a modlitbu môžeme prijať od neho pomoc a silu, aby sme mohli zniesť aj bolesti a utrpenie, cez ktoré prechádzame na svojej životnej ceste ku konečnému cieľu.
Vytrvať vo vernosti
K všeobecnému utrpeniu môže pristúpiť utrpenie pre vernosť vo viere a nasledovaní Ježiša Krista. Aj o tom hovorí Pán Ježiš v našom texte: „Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť“ (verše 9 – 10). „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých“ (verš 12). Táto predpoveď sa už mnohokrát stala skutočnosťou. Nenávisť a prenasledovanie naozaj viedli k tomu, že sa mnohí pohoršili a že u mnohých ochladla láska k Pánu Ježišovi. Psychologicky sa odpadnutie mnohých dá ľahko vysvetliť, ale v skutočnosti je to ich veľká osobná tragédia. Pri pohľade na takéto smutné prípady Pán Ježiš nabáda čakajúcich k aktivite: nie sa skrývať so svojou vierou, ale naopak, zvestovať evanjelium o kráľovstve. Čím viac sa človek teší na stretnutie s Pánom Ježišom, čím v tesnejšom spoločenstve s ním žije, tým skôr dokáže aj v dobách utrpenia, aj v dobách prenasledovania zachovať vernosť. Tu v plnom zmysle platí zasľúbenie: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.“ K tomuto krásnemu cieľu nám chce Pán Ježiš dnešným slovom Božím pomôcť a k nemu nás priviesť.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
