Štedrý večer, Filipským 4, 4 – 5
Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! (Filipským 4, 4 – 5)
Vianoce sú sviatky radosti, sviatky, cez ktoré môžeme prežívať čistú radosť, cez ktoré sa môžeme učiť čistej radosti. Najčistejším spôsobom prežívajú vianočnú radosť deti. Ich šťastný úsmev je okúzľujúci. Ich radosť môžeme nielen obdivovať, ale sa z nej aj učiť. Ježiš Kristus si tak vysoko cenil deti akiste aj pre ich spontánnu radosť.
Radosť detí nielen obdivujeme, ale sme za ňu aj zodpovední. Pripraviť im radostné, šťastné Vianoce je jedna z hlavných úloh nás dospelých. Patrí k tomu aj stromček a darčeky. Ale ani zďaleka to nie je všetko. Darčekmi, hoci aj drahými, svojej povinnosti neurobíme zadosť. Deti potrebujú omnoho viac; túžia po našej opravdivej láske, záujme. Potrebujú pokojnú, radostnú rodinnú atmosféru, potrebujú vidieť, že otec a mama sa majú skutočne radi, a že majú pre ne, pre deti, čas. – Na druhej strane je hrozné, ak rodičia svojou nedbalosťou, ľahostajnosťou alebo dokonca kriminálnou zločinnosťou skazia svojim deťom život. Na takýchto rodičoch je strašná zodpovednosť a budú zato pykať. Zmysel pre realitu nás núti povedať aj toto. – Ale ani vedomím o tejto temnej stránke nedáme pokaziť vianočnú radosť ani sebe ani svojim deťom. Naším úprimným prianím a sviatočným vinšom je, aby čistou vianočnou detskou radosťou boli poznačené tieto sviatky vo všetkých našich rodinách.
Vianoce môžu a majú byť sviatkami radosti nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Je predsa toľko vecí, z ktorých sa môžeme radovať. Zdravie. Pokojná atmosféra domova v manželstvách a rodinách. Úspešné realizovanie rozličných zámerov. Úspechy detí v škole, v zamestnaní. Rozvoj vlastnej osobnosti a osobnosti blízkych ľudí. Radosť z každého činu, ktorým sme spôsobili radosť druhým. V osobitnej atmosfére Vianoc si tieto veci spontánne uvedomujeme, radujeme sa z nich a modlitbou vďaky znásobujeme ich účinok. Doložiť treba ešte toto: Mali by sme sa vedieť úprimne radovať aj z úspechov a z duchovného a etického napredovania druhých ľudí. Neraz je spontánnou reakciou na tieto situácie závisť. Ale podľa apoštolových slov sa nám namiesto závisti treba radovať s radujúcimi. To patrí určite k vianočnej, ku kresťanskej radosti.
Radosť, ovzdušie čistej, trvalej radosti, to je vyslovene kresťanská atmosféra. Prízvukuje sa na mnohých miestach Biblie. Prečítali sme krátku, ale veľmi dôraznú výzvu z Listu Filipským: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko!“ „Radujte sa! ... Opakujem: radujte sa.“
Musíme si všimnúť aj tie ďalšie slová. Kresťanská radosť je radosť v Pánovi. To znamená viac vecí. Po prvé je to radosť z Pána Ježiša Krista, radosť z toho, že Boží Syn vstúpil do našich ľudských dejín. Tak interpretujú anjeli pastierom jeho narodenie: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán.“
Pri detskej radosti sme naznačili, že deti potrebujú predovšetkým cítiť, že sú s láskou a záujmom zapísané v srdci svojich rodičov. My ľudia, bez ohľadu na vek, k opravdivej radosti a šťastiu potrebujeme cítiť, že sme so záujmom a láskou zapísaní v srdci svojho nebeského Otca, Hospodina. Narodenie Ježiša Krista je prejavom a realizovaním veľkej Božej lásky a Božieho záujmu o nás ľudí. Nik nás tak veľmi nemiluje a nik sa o nás tak veľmi nezaujíma ako náš nebeský Otec. Môžeme si to uvedomiť, cítiť, prežívať vždy znova, keď si na Vianoce pripomíname narodenie betlehemského Dieťaťa Ježiša.
Základom každej našej radosti aj z dočasných vecí by mala byť táto večná láska, ktorá sa aj nás bezprostredne dotýka. Vedomie a pocit, že táto večná láska objíma aj nás – to by nás malo sprevádzať neprestajne. To chcú povedať slová apoštola: „Radujte sa v Pánovi vždy!“ Bez tejto večnej lásky naše radosti nie sú opravdivé a nie sú trvalé. Naproti tomu táto večná láska posväcuje aj naše časné radosti – ak sú to radosti čisté.
Čistá má byť naša vianočná radosť. Čisté majú byť aj všetky naše ostatné radosti. Aj to je význam slov, že sa máme radovať v Pánovi. Radovať sa v Pánovi znamená radovať sa len z takých vecí, ktoré obstoja pred očami Pána Ježiša Krista. Sú aj radosti, ktoré pred zrakom Pána neobstoja. Radosť z toho, čo človek získa na úkor druhého, čo získa krádežou, podvodom či kriminalitou, nie je radosť v Pánovi. Radosť, ktorú človek získa neverou, podvádzaním svojho životného partnera, nie je radosť v Pánovi. Radosť, ktorú človek získa deštruktívnymi prostriedkami, alkoholom, drogami a podobne, nie je radosť v Pánovi. Radosť zo škody či pokleskov iného, teda škodoradosť, nie je radosť v Pánovi. Radosť z toho, že druhému vykonáme niečo zlé, radosť z vandalského ničenia je perverzná, diabolská radosť. Vianoce, sviatky čistej radosti v Pánovi, nás vedú k tomu, aby sme preskúmali, aká je tá naša radosť, či je to čistá radosť, radosť v Pánovi. Možno po takomto sebakritickom pohľade budeme musieť prehodnotiť svoje radosti – a mali by sme to urobiť.
Atmosféra radosti nevzniká sama od seba – tvoríme ju my, ľudia. Sme radi, keď nám druhí spôsobia radosť. Ale mali by sme byť nielen prijímateľmi, ale aj tvorcami a darcami radosti. O tom, že máme pripravovať radosť deťom, sme už hovorili. Platí to však vo všeobecnom zmysle, bez obmedzenia. Spôsobujeme si navzájom radosť vianočnými darčekmi. Omnoho cennejšie je byť opravdivým človekom druhému človeku. Chorý pri Betezde si sťažoval Ježišovi: „Nemám človeka“, nemám človeka, ktorý by ma pochopil a pomohol by mi. To je bolesť mnohých: „Nemám človeka“. Možno je to aj naša bolesť – hľadáme niekoho, kto by nám bol človekom. Ale treba si nám uvedomiť, že aj my sa môžeme a máme stať človekom pre niekoho druhého, pre blízkeho príbuzného, ak sme takým človekom doteraz neboli, pre priateľa. Mnohí, ktorí nemajú človeka, si práve na Vianoce bolestne uvedomujú svoju osamelosť, a niektorí si kvôli tomu dokonca siahnu aj na život.
Veľkosť vianočnej udalosti spočíva práve v tom, že Syn Boží sa stal človekom, človekom pre nás, človekom, ktorý nás chápe a pomáha nám. Mnohí v jeho dobe ho zažili ako Človeka v jedinečnom zmysle, a cítili sa ním pochopení v hĺbke svojho bytia, svojich problémov. On, ktorý sa stal človekom, nám chce pomôcť, aby sa každý z nás stal človekom pre druhého, človekom v opravdivom, autentickom zmysle. V prečítanom biblickom texte nás na to vyzývajú slová: „Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko!“ Stať sa človekom – to môže byť pre nás krásny vianočný program.
Kto je zdravý a úspešný, tomu je ľahké radovať sa. Ale tieto sviatky sú pre mnohých spojené s bolesťou a smútkom. Ťažké choroby. Odchod blízkych, najmä predčasný odchod blízkych ľudí. Nehody, úrazy, havárie, tragédie – s trvalými následkami. Prírodné katastrofy. Aj pre takto postihnutých ľudí platia dnešné biblické slová: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“? Môže sa nám zdať skoro neľudské hovoriť tým, ktorí cítia ťarchu bolestných udalostí, aby sa radovali. Ale okolnosti, za ktorých boli napísané citované slová, nás nútia zamyslieť sa. Keď ich apoštol písal, bol vo väzení, a nielen to, ale rátal s možnosťou, že bude odsúdený na smrť a popravený. Za týchto okolností napísal: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“ To je situácia podobná tej, v ktorej sú dnes mnohí trpiaci, zarmútení ľudia.
Tieto slová napísal apoštol nie ako fanatik, ale ako človek, ktorý vie, čo hovorí, ktorý to hlboko premyslel. Slová „v Pánovi“ nám pomáhajú pochopiť ho a ukazujú nám cestu. Kým človek pozerá len na tragédiu, ktorá ho postihla, sotva sa môže spontánne radovať. Ale slová „v Pánovi“ rozširujú obzor. Je tu nielen tragédia a bolesť, ale je tu Pán, a tým sa všetko mení. Je tu Pán, ktorý pozná tvoju bolesť. Už v tom je potecha, že nie si zabudnutý, ale naopak, že si hlboko pochopený. Nikto ťa nemôže tak dôkladne pochopiť ako On, Boží Syn. On je zároveň Pánom budúcnosti. Tragédiou sa život nekončí, On pozná pokračovanie, On tvorí pokračovanie. Pokračovanie už v tomto živote a pokračovanie vo večnosti. Vzácne sú jeho slová: „Z mojej ruky ich nikto nevytrhne.“ Predstav si, že si mocne chránený v jeho rukách, a ak ty chceš v tejto ochrane zostať, nikto ťa nemôže z jeho rúk vytrhnúť. Ak túto istotu prežiješ, môžeš sa radovať, radovať sa v Pánovi. Radovať sa nie z bolesti a rany, ktorá ťa postihla, ale radovať sa z toho, že ťa On, tvoj Pán, drží vo svojej ochrane a láske a nikdy, za žiadnych okolností sa ťa nevzdá.
V Evanjelickom spevníku, číslo 439, máme jednu vzácnu večernú pieseň: „Zostaň pri nás! Už k noci zneje zvon.“ Pekný je jej obsah už keď ju čítame alebo spievame ako všeobecnú večernú pieseň. Ale keď si uvedomíme životopisné okolnosti, za ktorých ju autor napísal, naplní nás táto pieseň tichým vzrušením. Bolo to v polovici 19. storočia. Autor bol chorý na tuberkulózu. Zomieral. Vedel o tom. Tri týždne po napísaní tejto piesne zomrel. Vžime sa do jeho situácie a takto čítajme jeho pieseň. Budeme v duchu prežívať, čo on prežíval. Vedel, že sa blíži večer a noc jeho života, že sa tma neprestajne prehlbuje. Vtedy prosí slovami emauských učeníkov: Zostaň s nami, Pane, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. V pokore prijíma svoj údel, len prosí, aby nezostal sám, aby Pán Ježiš Kristus bol stále pri ňom. V posledných dvoch veršoch je vyjadrená istota, ku ktorej sa cez modlitbu a vieru prebojoval: „Tvoj Svätý Duch keď k nám sa skláňa dol´ / strach sa hneď míňa, tíchne srdca bôľ. / Kde smrti osteň, kde je hrobu klam? / Víťazstvo v Tebe, Pane, skloň sa k nám. // Keď smrti tieň nás zastrie, Tvoj nech kríž / cez hrobu púť nám vždycky svieti výš: / Z tône pozemskej cestou k nebesám / cez smrť nás k sebe, Pane, povznes sám.“
Skúsenosť uväzneného apoštola, skúsenosť autora citovanej piesne sa môže stať skúsenosťou a zážitkom každého trpiaceho. Aj v tom je dôležitosť posolstva dnes prečítaného svätého slova: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko!“ To všetko je možné preto, že sa narodil a na svet prišiel Boží Syn, to betlehemské Dieťa. Štedrý večer nie je iba kus milého sviatočného folklóru, na ktorý sa tešíme. Štedrý večer nám pripomína udalosť v dejinách, ktorá zmenila svet. Táto udalosť, narodenie Spasiteľa, sa môže stať veľkou udalosťou v našich osobných životoch a vniesť do nich trvalú čistú radosť. O to Spasiteľa dnes večer prosíme.
Amen.
Modlitba
Hospodine, ďakujeme, že si nám poslal svojho Syna. Prišiel, aby nám daroval radosť a naučil nás čistej radosti. Ďakujeme za čistý úsmev šťastných detí. Prosíme za deti, ktoré sú nešťastné. Ďakujeme za manželstvá a rodiny, v ktorých vládne pokoj. Prosíme, pomôž tým, ktorí si navzájom kazia pokoj nízkym sebectvom a egoizmom. Ďakujeme za úspechy dobrých zámerov, úspechy, ktoré si nám daroval. Prosíme, nauč nás jasne rozlišovať čistú a nečistú radosť. Tú čistú posilňuj, od nízkej, nečistej radosti nás oslobodzuj. Pomáhaj nám byť a stávať sa opravdivým človekom pre druhých. Dnes myslíme aj na tých, ktorých postihli rany a bolesti. Aj tým ponúkaš radosť, ale radosť, ku ktorej sa treba prepracovať. Daj im mocne prežiť istotu, že sú v tvojich rukách a že ich z tvojej ochrany nikto a nič nemôže vytrhnúť. Nám všetkým ponúkaš možnosť, aby sa tieto sviatky stali veľkou vnútornou udalosťou v našom živote. Pomôž nám, prosíme, aby sa tak stalo.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
