Druhá slávnosť vianočná, Marek 13, 9 – 13
Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený. (Marek 13, 9 – 13)
Evanjelium Ježiša Krista naráža u mnohých ľudí na odpor. Najrozličnejším spôsobom sa ho snažia umlčať. To je v určitom zmysle prekvapivá vec, ktorá si žiada vysvetlenie. Ježišovo evanjelium – to sú radostné správy pre človeka. Obsahom evanjelia je posolstvo, že Pán Boh má človeka rád, a robí všetko, aby ho dostal na vyššiu úroveň života, aby pomohol duchovne rásť jeho bytosti. Prirodzenou reakciou by teda malo byť, že každý človek toto evanjelium prijme s radosťou a chopí sa možnosti, ktoré ono poskytuje. Kto pochopí, že tu ide o najvlastnejšiu záležitosť ľudského života, ten prijíma evanjelium s radosťou. Ale u mnohých ľudí sa evanjelium cez všetky storočia stretalo aj s odporom najrozličnejšieho druhu. Pán Ježiš, ako vidno z prečítaného textu, už na samom začiatku dejín evanjelia predpovedal tento odpor a nenávisť. Radi by sme nájsť nejaké vysvetlenie tohto prekvapivého odporu.
V evanjeliách je niekoľko správ o tom, ako Pán Ježiš uzdravil ľudí posadnutých démonmi. Tento výraz, „posadnutý démonom“, a predstava, ktorá je s ním spojená, pochádza zo staroveku. Vtedy vládlo presvedčenie, že duševné choroby majú svoj pôvod v tom, že sa do človeka nasťahoval nejaký zlý duch, démon. Dnešná medicína vysvetľuje tieto choroby iným spôsobom. Ale tieto správy o ľuďoch posadnutých démonmi nás predsa nútia zamyslieť sa nad ľudskou existenciou vôbec.
Aj o ľuďoch, ktorí boli inak, podľa ľudských meradiel, celkom normálni, hovorí Biblia, že tu a tam stáli pod diabolským vplyvom. Tak napríklad keď Peter odrádzal Ježiša od cesty utrpenia, povedal mu Ježiš: „Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi.“ Alebo o Judášovi, ktorý zradil Ježiša, čítame v Jánovom evanjeliu, že mu diabol vnukol myšlienku na zradu. V Biblii sa nájde aj viac podobných výrokov.
Ale aj mnoho javov zo súčasného sveta nás núti pripomenúť si tento biblický pohľad, že totiž zlá, diabolská moc najrozličnejším spôsobom vplýva na ľudské srdcia, na ľudské city a myslenie. Len si sprítomnime to nepredstaviteľné množstvo nezmyselného, ľuďmi spôsobeného utrpenia v minulom, ale aj v tomto storočí. To nemožno označiť za náhodu. Skôr sa nám natíska predstava, že všetci tí sadistickí, nemorálni ľudia, ktorí spôsobovali a spôsobujú druhým ľuďom strašné a nezmyselné utrpenie, sú ovládaní nejakou vyššou duchovnou zlou mocou, ktorá sa usiluje plánovito kaziť život, kaziť šťastie.
Táto démonská moc sa u ľudí prejavuje nielen takýmito hrubými a krikľavými účinkami, ale pôsobí aj jemnejšie, nenápadnejšie. Táto moc spôsobuje v ľudskom srdci odpor proti evanjeliu. Zákernosť tejto zlej moci spočíva v tom, že si ju človek neuvedomuje ako cudziu zlú moc, ale že sa s ňou stotožňuje, že jej nápady, jej myšlienky, jej snahy považuje za svoje vlastné nápady, myšlienky, snahy.
Názorne nám to ukazujú správy o tom, ako Pán Ježiš uzdravoval ľudí posadnutých démonmi. Títo nešťastní ľudia potrebovali jeho pomoc. Ale nikdy neprišli za ním sami, aby ich uzdravil. Obyčajne prichádza niekto z ich príbuzných alebo niekto iný s prosbou o uzdravenie. Ba viac, títo posadnutí ľudia sa v nejednom prípade bránia Ježišovmu zákroku. V evanjeliách sa viackrát spomína takáto reakcia. Stačí uviesť jeden príklad. V Evanjeliu podľa Marka čítame toto: „V sobotu vstúpil Ježiš do synagógy ... V synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť. Vieme, kto si: ten Svätý Boží!“
Tu vidíme celú paradoxnosť, zvláštnosť situácie: Ten človek potrebuje uzdravenie, ale Ježišovi hovorí, ba kričí, aby mu dal pokoj. Evanjelista jasne naznačuje, že to hovorí nie samotný človek, ale démon v ňom. Sám postihnutý človek nemá dosť kritickosti, aby si uvedomil, že to nie sú jeho vlastné myšlienky, ale diabolské myšlienky.
Tento výjav nám dáva odpoveď na otázku, ako je to možné, že ľudia odmietajú radostnú zvesť Pána Ježiša Krista. Táto situácia sa nám javí ako nelogická. Ľudia potrebujú evanjelium, my všetci potrebujeme evanjelium, a predsa v ľudskom srdci je niečo, čo sa evanjeliu bráni, vzpiera, čo mu odporuje. Tak je to nielen u ľudí, ktorí by v tej starej dobe boli označení ako posadnutí, ale tak je to vôbec u ľudí, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom pod vplyvom zlých, démonských síl. Pán Ježiš o tom vedel, a preto keď hovoril o budúcom priebehu šírenia evanjelia, predpovedal, že ono bude často narážať na odpor a nenávisť zo strany ľudí.
Jeho reči o odpore a nenávisti proti evanjeliu sú adresované všetkým tým, ktorí v neho naozaj uverili a veria. Musia totiž vedieť, do čoho idú. Pán Ježiš nikoho k sebe neláka falošnými sľubmi. Naopak, celkom realisticky kreslí napäté ovzdušie, do ktorého sa dostáva ten, kto verí v neho a hlási sa k nemu. To je u Ježiša veľmi sympatické. Každý, kto sa rozhodne v neho veriť, vie, čo má čakať.
Má byť pripravený na nenávisť zo strany svojho okolia. V našom texte sa hovorí doslova toto: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ Nikto by v tejto veci nemal ľahkomyseľne preceňovať svoje sily. Nemal by si ľahkomyseľne hovoriť: Ach, čože, trocha tej nenávisti vydržím. Áno, človek vydrží trocha nenávisti, ale ak má ustavične žiť v prostredí, ktoré sa k nemu správa nenávistne a ohrozuje ho, nie je to také ľahké. Človek to vníma ako určité bremeno, keď žije v takom prostredí. Kto sa rozhoduje veriť v Pána Ježiša, mal by si uvedomiť, že s týmto bremenom bude chodiť po celý život.
Je dosť takých, ktorí toto bremeno nezniesli. Zhodili ho zo seba na začiatku svojej kresťanskej cesty alebo na polceste. Radšej sa prispôsobili svojmu prostrediu. Už Nová zmluva spomína takých ľudí. Ale našli a nachádzajú sa aj takí, ktorí toto bremeno nesú s pokojným úsmevom. Nie z bezmyšlienkovitého fanatizmu, ale preto, že viera v Ježiša Krista, Spasiteľa sveta, im dáva toľko sily, že vládzu niesť bremeno nenávisti, a dokážu sa ešte aj celkom prirodzene, nekŕčovito, pokojne a šťastne usmievať. „Kto vytrvá do konca, bude spasený“ – táto Ježišova veta je mocnou oporou a posilou pre človeka, ktorý pre svoju vieru v Ježiša Krista pociťuje nenávisť zo strany svojho okolia.
Nenávisť proti prvému kresťanskému mučeníkovi Štefanovi sa zhmotnila do zúrivého kriku, škrípania zubami a do kameňov, ktorými ho zabili. Ale on práve vtedy dokázal s tichým pokojom povedať: „Vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej“ a dokázal prosiť za svojich vrahov: „Pane, nepočítaj im tento hriech“. Štefan je príkladom muža, znášajúceho nenávisť, ktorá už nadobudla presnejšie kontúry. Aj o takej nenávisti hovorí Pán Ježiš v prečítanom texte: „Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárova pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo.“
Dnes myslíme nielen na Štefana, ale aj na mnohých ďalších verných vyznávačov Kristovho evanjelia, ktorí sa pre verné dosvedčovanie evanjelia stali martýrmi. Pôvodný význam slova martýr je „svedok“. Ide o svedkov, ktorí vzali na sebe bremeno nenávisti a prenasledovania, lebo evanjelium Ježiša Krista si cenili vyššie ako zemské výhody, a cenili si ho tak vysoko, že kvôli nemu boli ochotní brať na seba bremeno nenávisti a prenasledovania. Myslíme na prenasledovanie kresťanov v prvých troch storočiach kresťanskej cirkvi. na trpiacich kresťanov, ktorí sa v neskorších storočiach usilovali o nápravu cirkvi v tom, v čom sa odklonila od Kristovho evanjelia,. Myslíme aj na martýrov našej cirkvi v dobe protireformácie, keď boli odsúdení, väznení, popravovaní, vyhostení z vlasti, odsúdení na galeje. Myslíme na prenasledovaných kresťanov v našom štáte v minulom storočí v dobe násilnej ateizácie. Myslíme na mnohých ďalších na rozličných miestach sveta. Z toho všetkého vidno, že odpor proti evanjeliu sa neuspokojuje len s nenávistnými náladami zo strany okolia, ale nadobúda aj takúto hmatateľnú podobu.
Čo je cieľom tohto odporu? Umlčať evanjelium, aby nikoho neznepokojovalo, aby nebránilo človeku žiť starým, zaužívaným spôsobom, v ktorom sa bez odporu dáva človek unášať svojím sebectvom, svojimi sebeckými túžbami.
Kresťan má ostať pevný aj v takomto položení, keď nenávisť doľahne na neho s nepríjemnými následkami. Ako vo všeobecnosti Pán Ježiš napomínal, aby človek nebol ustarostený smerom do budúcnosti, tak aj v tejto osobitnej veci hovorí to isté: „Nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý.“ Tieto slová chcú v nás vyvolať istotu, že Boh vie o všetkom, že on ani na chvíľu z nás nespúšťa oči, že stojí pri nás so svojou pomocou a že jemu vo všetkom patrí konečné slovo.
V súvislosti s nenávisťou voči evanjeliu a s prenasledovaním preň si musíme uvedomiť ešte jednu vec, s ktorou sa stretáme v Novej zmluve na viacerých miestach. Nenávisť a prenasledovanie má za cieľ umlčať evanjelium Ale Pán Boh je vynaliezavejší ako démonská moc a aj prenasledovanie využíva na to, aby sa jeho evanjelium šírilo do sveta. Napríklad v Skutkoch apoštolov sa spomínajú kresťania, ktorí sa po ukameňovaní Štefana v dôsledku prenasledovania rozpŕchli z Jeruzalema. Hovorí sa o nich doslova toto: „A tí, čo sa boli rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo.“ Tak sa hovorí i v našom texte, že tí, ktorí sa v rámci prenasledovania dostanú pred vladárov, teda pred rozličných úradníkov, majú tým vlastne príležitosť zvestovať im evanjelium. Táto Božia prevaha, že Pán Boh ešte aj prenasledovanie využíva na to, aby sa jeho evanjelium šírilo, nám dodáva zvláštnu odvahu: odvahu vziať na seba bremeno nenávisti a nepríjemností, aby aj o nás platilo: Kto vytrvá do konca bude spasený.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
