V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Starý rok, Matúš 12, 28

Ježiš Kristus povedal: Ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. (Matúš 12, 28)

V dnešnom uvažovaní budeme často používať slovo „anticipovať“, preto treba najprv o ňom niečo povedať. Toto slovo pochádza z latinčiny, a jeho doslovný preklad znie: vopred vziať, vopred chytiť, vopred urobiť, predbehnúť. Keď napríklad umelec vytvorí dielo, ktoré sa stane základným kameňom nového štádia umeleckej tvorby, môžeme povedať, že anticipoval budúci vývoj. Pri anticipovaní budúcich vecí môže dôjsť k prekvapivým javom. Predstavme si potok, pri ktorom stojí starý dom. Majiteľ postaví cez potok most tak, že cesta cezeň smeruje rovno do múru domu. Na prvý pohľad sa to zdá nezmyselné. Pochopíme to však, keď nám majiteľ povie, že starý dom bude zbúraný, v blízkosti si postaví nový dom, a most má umožniť cestu na dvor, ktorý vznikne na uvoľnenom priestranstve. Ten človek, ktorý postavil most, anticipoval to, čo sa uskutoční možno o niekoľko mesiacov alebo o rok; urobil to zo stanoviska toho budúceho, čo ešte len bude. Urobil teda niečo, čo sa dá pochopiť zo stanoviska budúcnosti, alebo presnejšie: čo vyplýva z obrazu budúcich vecí, ktorý nosí vo svojej hlave. Milým príkladom anticipácie sú deti, ktoré pred Vianocami prehľadajú všetky možné skrýše, aby vopred zistili, aké darčeky dostanú.

Ako biblický text sme prečítali slová Pána Ježiša: „Ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie.“ Tieto slová sú vzaté z príbehu, ktorý hovorí o tom, ako Pán Ježiš uzdravil démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý, takže tento človek potom hovoril a videl. Prítomné zástupy boli nadšené a začali si klásť otázku, či Ježiš nie je Mesiáš. Ježišovi protivníci, farizeji, síce nemohli poprieť div, ktorý Ježiš urobil – veď to mali všetci pred očami – ale začali šíriť ohováračské vysvetlenie, že to vraj Ježiš urobil mocou Belzebúba, kniežaťa démonov.. Pán Ježiš im odvetil, že je to nezmyselná interpretácia, veď keby bola pravdivá, znamenalo by to, že démon bojuje proti démonovi. Po tomto odmietnutí on povedal svoju interpretáciu, a ňou sú práve citované slová: „Ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie.“

Tieto slová sú veľmi dôležité. Definitívne ustanovenie kráľovstva Božieho v plnom rozsahu je síce vecou budúcnosti, ako vidno z prosby v Modlitbe Pánovej: „Príď kráľovstvo Tvoje“. Ale Pán Ježiš vo svojom pôsobení, uzdravujúcom, odpúšťajúcom, konal činy, ktoré boli na jednotlivých miestach a v jednotlivých situáciách činmi realizovaného kráľovstva Božieho. On sám takto interpretoval uzdravenie posadnutého nevidomého a nemého človeka, ako aj ďalšie svoje pomáhajúce skutky. Môžeme povedať: Takýmito činmi anticipoval budúce kráľovstvo Božie.

Nielen činy, pri ktorých to Pán Ježiš výslovne zdôraznil, boli jeho anticipáciou kráľovstva Božieho, ale takto nám treba chápať celé jeho pôsobenie, jeho vyučovanie a celé posolstvo. Aj všetko to, čo povedal v rozhovoroch, hovoril zo stanoviska toho, čo bude platiť v budúcom Božom kráľovstve.

Anticipácia je kľúč na pochopenie Ježišových mravných požiadaviek. Niektoré z nich sa nám zdajú veľmi ťažko uskutočniteľné, napríklad láska k nepriateľom, modlitba za nepriateľov. Zo stanoviska úvah, ktoré sa pohybujú len po našich zabehaných, obmedzených myšlienkových dráhach, tieto mravné požiadavky nepochopíme. Pochopíme ich jedine vtedy, keď si uvedomíme, že Pán Ježiš vniesol do nášho starého sveta niečo celkom nové, že on aj svojimi mravnými požiadavkami anticipoval Božie kráľovstvo. Z toho by sme mali mať veľkú radosť, lebo všetko, čo nás ťahá dopredu, malo by byť pre nás dôvodom k radosti.

Ježišovo anticipovanie kráľovstva Božieho stáva sa záväzným vzorom aj pre nás. Kresťanský život má byť neprestajnou anticipáciou toho jedinečného budúceho, čo sa stane raz plnou skutočnosťou, má byť anticipáciou Božieho kráľovstva. Čím viac z toho, čo sa v plnom rozsahu stane skutočnosťou v Božom kráľovstve, máme už teraz anticipovať, uplatniť, uskutočniť. V Božom kráľovstve sa zmení a rozšíri náš obzor; preto sa nám treba usilovať osvojiť si už teraz čím viac z toho nového zmeneného a rozšíreného obzoru a spôsobu videnia.

Posledný deň roka je zvlášť vhodný na to, aby sme si uvedomili túto možnosť a túto povinnosť. Ak si inokedy v priebehu roka neuvedomujeme tok času, dnes by sme ho mali prežívať intenzívne. Každý Silvester nás privádza o rok bližšie k smrti, k hranici, cez ktorú prejdeme, odchádzajúc z tohto časného sveta. Dnes by naše myšlienky mali zaletieť až do tej diaľky – a nik z nás nevie, či je to diaľka príliš vzdialená – a mali by sme sa trocha zaoberať otázkou, čo bude potom, a ako odtiaľ, spoza hranice, budeme vidieť svoj terajší život. Jedno je isté: budeme ho vidieť inak, než ako ho vidíme teraz, pri bežnom, všeobecne rozšírenom a uplatňovanom hodnotení. Lebo tam, pri Božom definitívnom hodnotení nášho života, na Božom súde, toto Božie hodnotenie budeme musieť prijať aj my. Životná múdrosť spočíva okrem iného v tom, že niečo z toho pohľadu spoza hranice budeme anticipovať už teraz. Keď si uvedomíme, že náš pohľad na život, na svet je v mnohom zastaraný a z Božieho hľadiska neplatný, mali by sme zatúžiť po novom, správnom pohľade, ktorý anticipujeme, predchytávame z večnosti.

Už pred smrťou, v blízkosti hranice, cíti človek čosi zo závanu večnosti a začína pozerať na život, ktorý prežil, novými očami. I keď nie každý zomierajúci zakúsi túto zmenu pohľadu a hodnotenia, tak skúsenosti tých, čo ju poznajú, mali by nám stačiť na to, aby nás presvedčili, že sa pohľad mení a že sa treba usilovať o anticipovanie nového pohľadu.

Myšlienka anticipácie je aj dobré meradlo, keď na konci roka zastávame pred svojím vlastným životom a snažíme sa ho nejako zhodnotiť. Pokúsme sa v niekoľkých bodoch z hľadiska anticipácie pozrieť na svoj život za uplynulý rok. – Myslíme na všetko pekné a dobré, čo nám Pán Boh v tomto roku daroval. Dal nám ďalší rok času, dával nám životné potreby, daroval nám aj radostné chvíle, umožnil nám dosiahnuť úspechy v práci, daroval nám chvíle, keď sme sa cítili istí a bezpeční; daroval nám rodinné spoločenstvo, ktoré má pre človeka nesmiernu cenu. Často sme všetko toto prijímali ako číru samozrejmosť, neraz aj dosť ľahostajne. V kráľovstve Božom si uvedomíme, že všetko toto pochádza z otcovskej lásky Pána Boha. Ale už teraz treba toto poznanie anticipovať, a na konci roka Pánu Bohu za všetko toto z úprimného srdca poďakovať, a naučiť sa vďačnosťou voči nemu sprevádzať všetky jednotlivosti vo vlastnom živote nielen na konci roka, ale aj v celom jeho priebehu.

Aj tohto roku odpúšťal nám Pán Boh naše hriechy a dával nám stále nové možnosti začať žiť pekným spôsobom. V kráľovstve Božom spoznáme, koľko trpezlivosti musel mať s nami, koľko našich hriechov a pokleskov nám odpustil. Už teraz by sme mali toto poznanie anticipovať a ďakovať za Božie hojné odpustenie; a nemali by sme zahadzovať šance smerujúce k novému životu, ktoré nám odpustením dáva, ale mali by sme sa usilovať uvedomene žiť z Božieho odpustenia.

Dnes by sme mali myslieť na to, kedy a ako sme sa v uplynulom roku dopustili voči svojim blížnym nespravodlivosti, bezohľadnosti, krutosti. Mali by sme si uvedomiť, že tieto neľudské postoje v nebeskom kráľovstve nebudú mať miesta, a že sú z hľadiska Božieho kráľovstva nezmyselné a zlé. Mali by sme tento nový poriadok života anticipovať. Mali by sme sa v dnešný deň v dôsledku anticipujúceho myslenia hanbiť za všetku nespravodlivosť, bezohľadnosť, neľudskosť a krutosť, ktorej sme sa voči svojim blížnym dopustili. Mali by sme urobiť aj pevné rozhodnutie, že v tomto ohľade musí nastať v našom živote radikálna zmena, aby sa náš život v novom roku podstatne priblížil k poriadku budúceho Božieho kráľovstva.

Dnes by sme mali myslieť aj na to, ako často bolo v minulom roku naše srdce naplnené pýchou a namyslenosťou. Ak anticipujeme pohľad zo stanoviska Božieho kráľovstva, javia sa všetky takéto myšlienky, city a správanie ako nezmyselné, škodlivé, patriace hriešnej minulosti, ktorá nemá budúcnosť. Takýto anticipujúci pohľad by nám mal dodať triezvosť a silu, aby sme sa očistili od akejkoľvek pýchy.

Malicherným veciam sme často pripisovali neprimerane veľký význam. Pre malichernosti sme sa možno pohnevali, rozvadili, zasiali semeno nepokoja a sváru do našich spoločenstiev. Keď dnes anticipujeme pohľad zo stanoviska Božieho kráľovstva, musí sa nám to všetko javiť ako smiešne, nízke, primitívne. Aj tu by bolo na mieste rozhodnutie, že malichernosti budeme vždy považovať za malichernosti a nie za dôležité veci, a že im nedovolíme kaziť naše spolužitie.

Príde čas, keď anticipujúci pohľad nebude už vecou nášho rozhodnutia, ale keď sa na celý svoj život budeme musieť pozrieť späť a vidieť ho a hodnotiť ho zo stanoviska pravdy, pred ktorou nemožno uniknúť. Potom by sme sa chceli vrátiť a všeličo napraviť. Taký návrat nie je možný. Ale už teraz môžeme mnoho vecí napraviť v súlade s tým, ako potom, od cieľa budeme naň pozerať.

Obraz, ktorý takto kreslíme o uplynulom roku, je príliš temný. Musíme byť reálni a priznať, že v obraze nášho života za minulý rok sú aj svetlé miesta. Iste sme tohto roku vykonali aj činy ľudskosti, činy lásky. Možno sa nám pre ne niekto posmieval ako pre nerozumné, neekonomické činy. Možno aj nás v hĺbke duše trápili takéto myšlienky. Ale pri dnešnom anticipovaní pohľadu zo stanoviska Božieho kráľovstva vidíme, že čistý čin lásky je niečo, čo má trvalú platnosť, že sa od takýchto činov nesmieme dať odviesť nijakému posmechu obmedzených ľudí, a že činy lásky máme i naďalej konať v miere čím hojnejšej a s motívmi čím čistejšími.

Minulý rok nám v našich osobných životoch priniesol aj utrpenie. Dlhé choroby, starosti s výchovou detí, rozvraty v spoločenstvách, finančné starosti. To všetko nás napĺňalo smútkom a niekedy pocitom, že niet pre nás východiska. Ale keď dnes večer anticipujeme pohľad z Božieho kráľovstva, musíme si pri všetkých utrpeniach uvedomiť ešte niečo iné: ani v jednom z týchto utrpení neboli sme zabudnutí, Pán Boh nás mal a má stále na pamäti a má pripravené pre nás východisko. Vychádzajúc z tohto pohľadu, mali by sme sa naučiť mocnej viere a dôvere v Pána Boha aj v utrpení.

Tento rok priniesol aj najbolestnejšie rozlúčky. V týchto chvíľach zabiehajú naše myšlienky k tým, ktorí od nás pre túto časnosť natrvalo odišli. Pri rozlúčke aj pri spomienke je srdce naplnené veľkým smútkom. Ale aj tu musíme anticipovať, musíme si uvedomiť, že spoza hranice sa aj smrť javí v inom svetle, než ako ju vidíme my. My ju vidíme ako bolestnú rozlúčku, z tej druhej strany hranice sa ona javí ako vstup do nového života. To sú dva celkom rozdielne pohľady. I keď smútok nemôžeme a nechceme vymazať zo svojej duše, mali by sme sa naučiť vážne počítať aj s tým druhým pohľadom na smrť. V Jánovom Zjavení je tento druhý, anticipovaný pohľad formulovaný takto: „Zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude ani smútku ani plaču ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“

Toto je niekoľko príkladov anticipovania. Každý z nich vnáša niečo nové do nášho života. Každý z nich nás učí žiť krajším, lepším spôsobom. Silvestrovské úvahy by mali vložiť do našich myslí trvalý impulz, aby sme sa každý deň učili predchytiť, anticipovať niečo z Božieho kráľovstva. Nemožno síce anticipovať všetko. Ale každý bod, na ktorom by sa do nášho života dostalo niečo z Božieho kráľovstva, by bol pre nás nesmiernym požehnaním. Potom by aj nový rok, do ktorého o niekoľko hodín vstúpime, nadobudol celkom novú tvár. – Amen.

Modlitba
Všemohúci Hospodine, ako pútnici prešli sme ďalší úsek života.- Prichádzame v duchu pred teba a ďakujeme ti za požehnanie, ktoré si nám tohto roku daroval. Od teba pochádza náš každodenný chlieb, od teba sila do práce, aj radosť a uspokojenie, ktoré v práci nachádzame. Aj všetky naše úspechy sú darom tvojho požehnania. Ty si nám dal srdcia, čo vedia milovať a čo sa vedia tešiť z lásky druhých ľudí. Ty si nám odpúšťal a volal si nás neustále k pokániu. Aj za tú nespokojnosť, ktorá nás ženie hľadať dokonalosť, ti v dnešný večer ďakujeme. Aj mnoho nešťastia, bôľu, utrpenia postihlo tohto roku tvoje deti. Myslíme na všetkých, ktorí znášajú akýkoľvek kríž. Uľav im bremeno, daj im novej sily, nauč ich v nádeji pevne očakávať na tvoju pomoc. Otvor nám oči a pomáhaj nám, aby sme dnešný večer neskončili v bezmyšlienkovitej prázdnote, ale aby sme v sebakritickom pokání spoznali svoje svetlé body aj svoje tiene. Nech niečo z tvojho kráľovstva, ktoré je naším cieľom, vstúpi do nášho života už dnešného večera, ako aj v roku budúcom. Buď pri všetkých zmenách ty sám pevným bodom nášho života. – Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.