V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Zjavenie Jána 3, 14 – 20

„14 Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia:  15 poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci!  16 Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst.  17 Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,  18 radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl.  19 Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa!  20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zjavenie Jána 3, 14 – 20)

Milí bratia a milé sestry!

Vari v každej triede či krúžku na vysokej škole je nejaký zabávač. Na panovníckych dvoroch mal funkciu zabávača šašo. Okrem toho bol však osobou, ktorá vedela vysokopostaveným povedať aj nepríjemnú pravdu. Istému dvornému šašovi dal jeho kráľ palicu a povedal: „Daj túto palicu tomu, kto je ešte väčší blázon, ako ty!“ O mnoho rokov potom ležal kráľ na smrteľnej posteli a žaloval sa: „Idem do neznámej krajiny a na cestu, z ktorej sa nevrátim.“ Šašo mu hovorí: „Vedel si, že jedného dňa musíš odísť do tejto cudzej krajiny, a tak si urobil určite všetko preto, aby si mal v novej vlasti pripravený dom.“ Keď to kráľ poprel, šašo mu odovzdal a vraví: „Patrí tebe, lebo ak si sa nepripravil na stretnutie s Pánom – hoci si vedel, že ten deň raz nadíde – potom si ešte väčší blázon ako ja.“

Áno, bol to bláznivý kráľ. Vedel, čo príde, ale nepripravil sa. Žezlo blázna mu vskutku patrí.

Už deti učíme, že „advent“ znamená „príchod“. – Dvojaký príchod Kristov. Ten prvý príchod – prvý advent – sa udial, keď sa Ježiš narodil v Betleheme, keď v malom dieťatku v jasliach prišiel k nám sám Boh. Rok, čo rok, si túto udalosť pripomíname na Vianoce. Vianoce sú prvým adventom.

Advent však značí aj príchod Ježiša Krista na súd (por. ES 26, 4). To je druhý advent – advent, ktorý je ešte pred nami, na ktorý mnohokrát zabúdame. Druhý advent už nebude príchodom Boha ako bezmocného a bezbranného dieťatka, ale príchodom mocného a spravodlivého Sudcu sveta. Druhý advent bude príchodom Pána a Sudcu aj môjho – tvojho života.

Azda sa smrť mnohým z nás javí byť ešte priďalekou. Predsa vieme, že náš pozemský čas je ohraničený, že dôsledkom nehody, úrazu či inej nepredvídanej udalosti, sa môže rýchlo skončiť. Preto sa dajme napomenúť oným bláznovským žezlom. Poučme sa z Božieho slova, neobrňme sa voči nemu. – Veď dobrota Božia nás vedie k pokániu (R 2,4).

Dnes sme pozvaní k spovedi a Večeri Pánovej, teda aj k sebaskúmamiu. Položme si otázky a poctivo si na ne odpovedzme:

1. Je nám viera spojivom k živému, úprimnému vzťahu s Kristom – je nám silou k užitočnému životu – k službe blížnym? Alebo ju zneužívame ako utišujúci prostriedok, ktorým učičíkame svoje svedomie? Ako dobre vyhriaty vankúš, na ktorom nečinne – lenivo odpočívame?

2. Pýtajme sa: Nespoliehame sa na to, že sme pokrstení/obrátení bez toho, aby sme žili to, k čomu nás krst – priznanie sa k Pánovi zaväzuje?

3. Vedie nás zvesť o spasení z milosti k pohodlnosti? – Alebo nás motivuje k životu, z ktorého je dobre čitateľná vďačnosť k Pánu Bohu?

4. Má láska, o ktorej v cirkvi tak často hovoríme, aj ruky a nohy, oči i uši? - Alebo je to tak, že sme vlažní vo vzťahu ku Kristovi i k blížnym?

5. Pýtajme sa: Netancujeme podľa hudby, ktorú neskomponoval Ježiš Kristus? Podľa hudby, ktorá nás vedie preč od Neho, k „tancu“, ktorý nás nakoniec môže stáť večný život?



Nie – nebuďme tými, ktorí si zakrývajú oči pred tým, že viera - ak nemá skutkov - je sama osebe mŕtva (Jk 2, 17). Pán Ježiš hovorí: „Znám tvoje skutky“ (Zjav 3, 15). Vie o všetkom, čo je v našom žití krivé, aj o tých situáciách, kde zabúdame, že pretvárka nie je rovná zbožnosti (por. 2Tim 3, 5; Zjav 3, 17; 3, 1b).

Naša duchovná bieda nie je v tom, žeby sme nič nedokázali, nič neznamenali, žeby sa nič dobrého pri nás nenašlo. Duchovná bieda a úbohosť začína tým, že človek nechce vidieť, že všetko, čo má – duchovné i hmotné, je Božím darom. Vždy, keď sa nazdávame, že si vystačíme sami, že nepotrebujeme byť 100%-ne odkázaní na Boha, vždy, keď sa nám spred očí stráca Kristus – za nás ukrižovaný, tam začína naša duchovná úbohosť a bieda.

Čo proti tomu robiť? – Počúvať Ježišov hlas: Z Písma – pri osobnom dennom stíšení sa, na službách Božích v spoločenstve cirkevného zboru, počúvať jeho hlas z dobrej kresťanskej literatúry. Je to hlas, ktorý vraví nielen: „Znám tvoje skutky“, ale tiež: „Kúp si odo mňa“ (/Zjav 3,18/ čo potrebuješ). – Otvor dvere svojho žitia. Chcem s tebou stolovať (Zjav 3,20) – s tebou sláviť svoju Večeru.

Keď je nám telesne zle, prosíme lekára o tabletky. Aj hostia – nekvasený chlieb Večere Pánovej má tvar „tabletky“. – Poriadne veľkej, lebo veľká je aj choroba nášho hriechu.

Každá účasť na Večeri Pánovej, ktorá nie je iba zvykovou - formálnou účasťou, je aktivovaním liečivých účinkov „tabletky“ proti hriechu duchovnej vlažnosti. Je výzvou zriekať sa Pánovi odpornej vlažnosti a držať sa Jeho hlasu. Každá účasť na Večeri Pánovej je povzbudením „tancovať“ podľa hudby, ktorú skomponoval Ježiš Kristus.

Nepotrebujeme sa hrať na lepších, pretvarovať sa. Smieme prísť ku Kristovi takí, ako sme. Nemusíme tajiť to, nás ťaží – čo je našou duchovnou biedou. Veď Ježiš Kristus – ukrižovaný a vzkriesený Pán – zomrel na kríži a vstal z mŕtvych pre nás. Má nás nesmierne rád – až po obeť svojho svätého – nevinného života. Vie písať rovné litery i do krivých riadkov nášho žitia. Preto sa Mu chceme otvoriť, počuť Jeho hlas pre seba celkom nanovo, preto chceme žiť v spoločenstve s Ním i s bratmi a sestrami. – Počúvať Jeho hlas: pravdivý hlas: „Znám tvoje skutky“, ale aj hlas plný lásky a milosrdenstva: „Kúp si odo mňa“ (por. Iz 55,1) ; chcem s tebou stolovať. Amen.

Pramene: Willi Hoffsümmer: 365 x Rueckwind (Matthias – Gruenewald – Verlag, Mainz 2000);

Hinrich Schorling – Andacht /11. 12./ in: Feste-Burg-Kalender 1998 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1997).

Čas adventu i prelomu rokov je vhodnou príležitosťou na sebareflexiu, na bilancovanie. Pomocou k nemu nám môže byť i nižšie uvedená kajúca modlitba.

Vyznávam sa Bohu, Pánovi Ježišovi a vám, bratia a sestry, že žijem v hriechu. – Hoci patrím k svetu, ktorý je dobrým Božím dielom, i keď som povolaný do spoločenstva cirkvi, tých, ktorým Pán Ježiš zveril svojho Ducha, žil som nezodpovedne a nepravdivo. Platia o mne slová z Jeremiáša (48, 10a): „Prekliaty, kto s nedbalosťou koná dielo Hospodinovo.“

Vyznávam,

- že som sa vzpieral uznať, že Teba – Bože, stretávam v ľuďoch (por. Mt 25, 40 a 45);

- že si vyberám, komu by som mal byť blížnym;

- že neprijímam druhého človeka, keď sa mi to nehodí;

- že prehliadam a odmietam ľudí, ktorí sú mi nesympatickí;

- že pohŕdam ľuďmi, ktorí sa mi zdajú slabí alebo hlúpi;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!



Vyznávam,

- že neberiem ohľad na svedomie druhých vo veciach, v ktorých sa cítim slobodný a silný;

- že svojich blížnych súdim a odsudzujem, ale sám sa pohoršujem, keď ma posudzujú iní;

- že zaobchádzam s druhými ako s prostriedkami svojich cieľov, namiesto aby som s nimi zdieľal ich život;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!



Vyznávam,

- že často odmietam spoluzodpovednosť – najmä v situáciách, ktoré ma zastihli nepripraveného a na ktoré sa mi nehodí nijaké pravidlo;

- že sa nezastávam ukrivdených;

- že sa nečinne prizerám, keď sa v mojom okolí dejú krivdy, a dokonca presviedčam seba i druhých, že sa nedá nič robiť;

- že nemám odvahu prijať a nasledovať pravdu tak, ako ma oslovuje a ako na mňa nalieha. Namiesto, aby som žil v pravde, chcem pravdu mať;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!



Vyznávam,

- že sa často nesnažím porozumieť stanovisku svojich odporcov;

- že keď sklamem očakávania, som skleslý iba kvôli sebe, a nie preto, že som niečo zmaril a že som druhým ublížil;

- že som málo otvorený, a dokonca sa uzatváram svetu i ľuďom. Odmietam prijímať od druhých, aby som sa necítil zaviazaný;

- že – na druhej strane – ubližujem aj ľuďom, ktorých milujem; nepamätám na Pánove slová: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať“. (Sk 20, 35) Zneužívam druhých, ich ochotu, ich schopnosti, ich čas. A nedokážem byť vďačný;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!

Vyznávam,

- že si voči iným počínam nezodpovedne aj tým, že sa preceňujem;

- že ubližujem svojim blížnym vlastnou nedisciplinovanosťou a odkladaním toho, čo mám vykonať;

- že sa vyhováram na okolnosti alebo na svoju nedostatočnosť, aby som sa nemusel odvážiť podstúpiť riziko;

- že sa nechávam premáhať strachom a úzkosťou;

- že nevykupujem čas, ktorý mi je zverený: vypĺňam ho zbytočnosťami, zaháľam, nevzpieram sa rezignácii a pasivite;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!


Vyznávam,

- že som príliš ovládaný minulosťou alebo podlieham svojim ilúziám, takže zanedbávam prítomnú chvíľu;

- alebo že prítomnú chvíľu preceňujem: nechávam sa rozptyľovať malichernosťami a dopúšťam, aby som sa strácal vo svojich starostiach;

- že Bibliu čítam málo a zle. Nerobím dosť preto, aby som jej porozumel;

- že hoci sa mám „modliť a neochabovať“ (L 18, 1), často zostávam Bohu dlžný odpoveď;

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!


Vyznávam,

- že svojím životom vydávam krivé svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, a uvedomujem si, že tým spochybňujem aj svedectvo cirkvi, do ktorej patrím a robím ju nevierohodnou;

- že Pánovi Ježišovi málo dôverujem, namiesto aby som sa učil z Jeho oddanosti Bohu, hľadám svoje zaistenie;

- že neberiem na seba zodpovednosť slobody; nejdem v slobode za Pánom Ježišom – bez istoty, kam až dôjdem a ako to so mnou dopadne.

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!

Vyznávam,

A odsudzujem sa, že mi aj pri tomto vyznaní ide stále ešte príliš o vlastné ospravedlnenie a upokojenie svedomia ako o vystavenie sa napospas svetlu Kristovej pravdy a úsilie byť do hĺbky svojho vnútra poznaný a súdený.

Priznávam, že dokonca aj v tejto chvíli, keď sa odo mňa očakáva pravdivosť, nie som schopný odložiť svoju rutinu a vystúpiť z úlohy, na ktorú som si zvykol.

Viem tiež, že toto všetko, čo som povedal, nevyjadruje všetok môj hriech a že ho nemôžem poznať a vypovedať do hĺbky.

prosím, Pane, zmiluj sa nado mnou!

Podľa Zdeňka Bonaventuru Bouše voľne podal Martin Šefranko
Odporúčané čítanie z Biblie: Žalm 139, 1 – 12 a 23 – 24 ; Žalm 13

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.