4. adventná nedeľa, Evanjelium podľa Lukáš 1, 26 – 38
„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné. Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. (Evanjelium podľa Lukáš 1, 26 – 38)
Milí bratia a milé sestry!
Jeden príbeh hovorí, ako sa do neba sa dostali katolík a evanjelik. Katolík zaraz spoznal Máriu, úctivo sa pred ňou sklonil, pobozkal lem jej rúcha a Mária mu vraví: Bol si verným kresťanom; teraz dovoľ, aby som ti predstavila svojho Syna. Katolík sa tak prvý krát zoznámil s Ježišom Kristom.
Evanjelik v nebi ihneď spoznal Ježiša, pokľakol pred Ním a Ježiš mu hovorí: Bol si verným kresťanom; teraz dovoľ, aby som ti predstavil svoju matku. Zdá sa totiž, že počas celého svojho pozemského života si Máriu nepoznal.
Príbeh je síce fikciou, ale čosi pravdivého vystihuje. Kým katolíci úlohu Márie preceňujú a nezasvätený pozorovateľ môže mať dojem, že Mária je pre nich prinajmenšom polo božskou bytosťou, tento extrém zrodil iný extrém. Na evanjelickej strane. Pre mnohých evanjelikov sa stalo príznačné, že Máriu kladú nižšie ako to robí Písmo sväté. V dôslednej snahe nepreháňať úlohu Márie, značná časť evanjelikov Máriu z Božieho plánu spásy celkom vynechala. A to je tiež extrém.
Ježiš je Božou osobou – súčasťou trojjediného Boha Stvoriteľa. Mária je iba stvorením, preto sa k nej nemodlíme, nevzývame ju. Avšak Mária má svoju dôležitú úlohu v Božom pláne spásy. Hoci je správne, že ju my, evanjelici neuctievame ako Boha, bolo by chybou, keby sme si ju nectili, nenasledovali to dobré, čo Biblia o Márii spomína.
Kohosi božsky uctievať a niekoho si ctiť – je predsa rozdiel! Mária má pre nás zostať „prvou dámou.“ Veď keď sa prišli pastieri pozrieť na malého Ježiša v jasličkách, videli Ho s Máriou (L 2, 15n). Tí, ktorí stáli na vrchu Golgota, videli ukrižovaného Ježiša s Máriou (J 19, 25). Tiež tí, ktorí sa zhromažďovali v prvej cirkvi, sa zhromažďovali s Máriou (Sk 1, 13n). Mária nie je od svojho Syna oddelená. Sotva možno správe uctievať Ježiša bez toho, aby sme si vážili, ctili Jeho matku, bez toho, aby sme konali to dobro, ktoré pri Márii spomína Písmo sväté.
V čom predovšetkým je veľkosť Márie? – V tom, čo pri nej vykonal Boh. Mária sa stala miestom, ktoré si Pán Boh vyvolil pre svoj príchod k celému ľudstvu. Je blahoslavenou nie kvôli sebe, ale kvôli tomu, čo pri nej vykonal Boh. Je blahoslavená aj pre odpoveď, ktorou Božie konanie prijala – kvôli dôvere v Hospodina. Mária je pre nás pekným príkladom toho, že Kristus bol v tomto svete nielen odmietaný, ale aj prijatý. Máriino prijatie Krista je taktiež dôvodom, prečo sa nám táto žena nemá vytratiť z horizontu viery, prečo jej príklad plného spoľahnutia sa na Boha, nemá nám, evanjelikom, vyblednúť. Veď evanjelium nám ho dosvedčuje.
V Máriinom prijatí Krista si všimnime dve skutočnosti, ktoré aj nám pomáhajú porozumieť, ako sa máme Pánu Bohu otvoriť, ako sa správne pripraviť na sviatky Kristovho narodenia.
Mária nevedela hneď, čo ju čaká. No dala
Bohu svoj statočný súhlas. Mala v živote svoje plány. Bola zasnúbená s Jozefom, chceli sa zobrať a očakávanie bábätka, ktoré nie je Jozefovo, mohlo tieto plány zmariť. Mária, hoci je zarazená anjelovým posolstvom, hoci sú skrížené jej doterajšie plány, dáva Bohu svoj súhlas. Nie jej osobné plány, ale Boží plán je pre ňu rozhodujúci. Mária mala v sebe niečo, čím bol potom naplnený život jej Syna. V liste Židom (10, 7 a 9) čítame: „Ajhľa idem, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu.“ Aj Mária celým svojím životom hovorila: Tu som, Bože, aby som konala Tvoju vôľu. V tomto nám je príkladom. Neraz si hľadáme k šťastiu svoje cestičky, chceme si vybudovať šťastie podľa našich plánov. Nedôjdeme však k nemu inak, ako cestou, ktorú pripravil sám Pán Boh. Aj cesta, ktorej úplne nerozumieme, i cesta, „kamenistá, tŕnistá“, môže byť cestou, ktorou nás Pán Boh vedie. Mária dáva Bohu svoj súhlas, aby sa v jej žití napĺňali Božie plány. Hoci to bude ťažké, predsa na Božie plány s ňou vraví: „Staň sa!“
Mária nevyžaduje od Boha nijaké znamenie.
Tušila, že na seba berie veľmi ťažkú úlohu. Bez Božej pomoci by sa pod jej veľkosťou musela zrútiť. Ona však hovorí: „Staň sa!“ Tým nám ukazuje, ako sa v dôvere Božiemu slovu, v spoľahnutí sa na Božiu lásku máme otvárať Pánovi.
Nosíme aj my v sebe Máriino: „Staň sa!“? Niektorí povedia: Pane Bože, budem Ti slúžiť, ak mi toto a toto dáš. Alebo iní: Keby bol Boh spravodlivý, keby zabránil vojnám a utrpeniu, potom by som v Neho aj veril. Naproti tomu Mária vraví: Staň sa, Pane Bože! Nekladie podmienky, nevyžaduje znamenie ani vtedy, keď Božie plány krížia jej vlastné plány. S dôverou prijíma Božie slovo, verí, že Pán Boh sa o ňu i jej dieťatko postará.
Dieťa, ktoré sa z Márie narodilo, dostalo meno Ježiš, čo znamená: Hospodin zachraňuje. Tomuto Ježišovi, prostredníctvom ktorého nás Boh zachraňuje, sa máme v poslušnej dôvere, akú mala Mária, otvoriť aj my.
Zo svedectva Biblie je zjavné, že Mária nemá rada, keď je pozornosť od Boha odvádzaná k nej. Mária nás učí sústrediť sa na Pána Boha, na Jeho slovo. – Dôverovať Bohu ako dieťa, ktoré sa milujúcemu rodičovi vrhne do náručia. Kedykoľvek sa stretneme s Božím oslovením, kedykoľvek nám Pán Boh dá poznať svoje plány – i my odpovedzme: Som Tvoj služobník/Tvoja služobnica, Hospodine, staň sa mi podľa Tvojho slova! – To je najlepšia cesta k šťastným Vianociam i šťastnému, zmysluplnému životu vôbec. Povedať Bohu: Staň sa! – je to najlepšie, čo môžeme a čo s Božou pomocou i máme urobiť. Veď, ako napísal C. S. Lewis: „Nakoniec zostanú len dva druhy ľudí: Jedni, ktorí povedali Bohu: Buď vôľa Tvoja, a tí druhí, ktorým Boh povie: Buď vôľa tvoja.“ Mária patrí k tým prvým. Ak si ju v advente pripomíname, tak nie preto, že by bola počatá inak, ako ďalší ľudia, čo, Biblii neprimerane, tvrdí časť kresťanstva. Pripomíname si ju preto, lebo Máriina viera nás vedie ku Kristovi. Biblické svedectvo Márie nám chce dodať odvahu hovoriť Bohu na Jeho plány s nami: „Staň sa!“. Potom môže Ježiša v našom žití rásť. K tomu nech nás duchovne posilní aj dnešná Večera Pánova.
Amen.
S použitím myšlienok Richarda Wurmbranda, Miloslava Mášu a Vojtěcha Kodeta
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
