11. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 13, 44 - 46
Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. (Matúš 13, 44 - 46)
Nespokojnosť je bič, ktorý ženie človeka dopredu. Kto nie je spokojný s doterajším stavom svojich vedomostí, ten cíti, že ho niečo poháňa, aby si osvojoval ďalšie a ďalšie poznatky. Kto nie je spokojný s doterajšími metódami svojej práce, ten cíti, ako ho jeho nespokojnosť poháňa, aby hľadal nové, lepšie metódy. Kto nie je spokojný so svojou samotou, ten cíti, že ho niečo poháňa, aby hľadal človeka, ktorý by mu mohol byť blízkym priateľom. Takáto nespokojnosť, ktorá ženie človeka dopredu, sa prejavuje v najrozličnejších oblastiach života a činnosti.
V prečítanom podobenstve hovorí Pán Ježiš o človeku, ktorý hľadá vzácnu perlu. Aj u neho sa predpokladá určitý typ nespokojnosti. Vo svojej zbierke perál má už zrejme mnoho pekných exemplárov, ale neprestáva túžiť po mimoriadne vzácnej perle. Nespokojnosť ho poháňa, aby hľadal, aby získaval informácie. Nakoniec ho jeho nespokojnosť a neprestajné hľadanie privedie k tomu, že nájde to, čo hľadal. Keby nebola na neho doliehala nespokojnosť, nikdy by nebol dosiahol tento cieľ.
Keď Pán Ježiš v našom podobenstve hovorí o človeku, ktorý hľadá vzácnu perlu, chce vykresliť nespokojnosť, ktorá sa objavuje v duchovnej oblasti. Lebo človek v podobenstve, ktorý hľadá vzácnu perlu, je obrazom človeka, ktorý hľadá vyššie štádium svojho duchovného života, alebo - presnejšie povedané - vyššie štádium ústrednej oblasti svojho života.
Ako vzniká táto nespokojnosť? To je otázka dôležitá hlavne vzhľadom na to, že sú ľudia, ktorí tento druh nespokojnosti nepoznajú. Sú síce nespokojní s množstvom vecí v rozličných iných oblastiach života, v rozličných iných záležitostiach, ale necítia nespokojnosť vo svojej duchovnej a etickej oblasti, necítia túžbu, aby sa úroveň ich duchovného a etického života zvýšila. Keby v každom človeku bola silná nespokojnosť s vlastnou doterajšou úrovňou duchovného a etického života, nemohlo by medzi ľuďmi existovať toľko bezohľadnosti, neľudskosti, krutosti, primitívnosti. Táto svätá nespokojnosť, svätá túžba po vyššej úrovni vlastnej bytosti nie je v každom ľudskom srdci, a to je jedna z veľkých tragédií ľudských bytostí, ľudských spoločenstiev, ľudskej histórie. Preto je veľmi naliehavou otázka, ako vzniká, kde sa berie nespokojnosť človeka s vlastnou doterajšou duchovnou a mravnou úrovňou.
Odpoveď na túto otázku zo stanoviska biblickej viery znie tak, že táto nespokojnosť je dar od Pána Boha, že je to bič v Božích rukách, ktorým nás Pán Boh poháňa dopredu. Kto túto nespokojnosť v sebe cíti, má byť za ňu Pánu Bohu veľmi vďačný. Ale prečo ju necíti každý človek? Prečo ju každý nepociťuje s rovnako veľkou silou? Je to určitá záhada, na ktorú sa nám nedarí nájsť plne uspokojivú odpoveď. Ale niečo predsa len môžeme povedať: Treba nám rátať s tým, že Pán Boh túto nespokojnosť ponúka každému, že ju chce vložiť do každého ľudského srdca, lebo On chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy (1Tim 2,4). Ale sily odporu sú u mnohých ľudí zrejme také silné, že túto rodiacu sa nespokojnosť v zárodku udusia. Tak človek umlčuje varujúci, upozorňujúci, kritizujúci, pozývajúci hlas vo svojom vnútri a spokojne si kráča ďalej svojou nebezpečnou cestou. Touto odpoveďou nie je vyriešená celá záhada uvedeného javu, lebo nemáme uspokojivú odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza v človeku ten odpor, ktorý marí Božie dielo a Božie zámery. Ale i tak nám o tejto problematike treba vedieť, aby sme si uvedomili, ako veľmi máme Pánu Bohu ďakovať, ak tú svätú nespokojnosť cítime v sebe, aby sme sa modlili, aby túto nespokojnosť i naďalej v nás vzbudzoval, aby sme sa modlili aj za iných, aby Pán Boh aj na nich uplatnil tento bič, ktorý by ich poháňal dopredu v duchovnom napredovaní.
Kto sa nevzpiera tomuto Božiemu biču, ten ustavične túži dostať sa viac a viac dopredu, ten ustavične hľadá, a potom kráča z jedného stupňa na vyšší a opäť na ďalší. Pretože Pán Boh tomuto hľadaniu vychádza v ústrety. Pretože tu platí Božie pravidlo: "Kto hľadá, nájde", preto sa človeku, ktorého život je orientovaný týmto smerom, bude dariť prenikať vždy bližšie k tajomstvám nového života, nového osobného bytia. Ako ten hľadač perál s úžasom zastane, keď nájde zvlášť cennú perlu, tak hľadač nového, krajšieho, vyššieho štandardu života s úžasom zastáva, keď sa naraz pred ním odhalí niečo z tajomstiev nového bytia. Tieto chvíle, v ktorých človek cíti, že niečo zo starých, nižších foriem života sa stáva minulosťou a že je vťahovaný do niečoho, čo je omnoho vyššie, tieto chvíle patria medzi tie najkrajšie a najšťastnejšie chvíle života. Šťastie toho bežného typu, ako sa ono medzi ľuďmi priemerne, bežne rozumie, sa v porovnaní s týmto vysokým, jedinečným šťastím nedá ani porovnať.
Preto je aj pochopiteľná tá veľká radosť, ktorú človek pociťuje pri takomto objave. V prečítaných kratučkých podobenstvách jasne cítiť ovzdušie veľkej, čistej radosti. Ten človek, ktorý našiel veľký poklad, sa od veľkej radosti vzdá všetkého, čo dovtedy pokladal za veľké hodnoty, vzdá sa toho, len aby mohol získať objavený veľký poklad. Ten, čo hľadá vzácne perly, sa od veľkej radosti vzdá všetkého, čo mu dovtedy bolo cenné a vzácne, aby mohol získať tú mimoriadne vzácnu, všetky ostatné prevyšujúcu perlu.
Táto črta radosti, spojená s objavením nového, je veľmi dôležitá, je typická, opakuje sa znova a znova. Kdekoľvek sa v Biblii hovorí o objavení nového života, vždy sa v spojitosti s tým spomína veľká radosť, ktorú človek pritom pociťuje. Keď Ježiš povolal z výnosnej, lukratívnej colnice vyberača daní Léviho za svojho učeníka, ten sa tak zaradoval, že na vyjadrenie svojej veľkej radosti usporiadal hostinu, recepciu. Keď Ježiš navštívil hriešneho Zachea a dal mu tak najavo, že napriek jeho hriechom ho pokladá za Božie dieťa, ten pocítil takú veľkú radosť, že od radosti urobil ďalekosiahle rozhodnutie: "Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne." Keď Pavel myslel na nový život, ktorý mu bol stretnutím s Pánom Ježišom darovaný, bol naplnený radosťou, takže mohol vyzvať aj ostatných: "Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!"
Treba si nám uvedomiť dôležitú vec: Táto radosť nie je nanútená, nie je nacvičená, nie je predstieraná, nie je hraná, ale je spontánna, vychádza, vytryskne z hlbín tvorivo zasiahnutého srdca. Človek ju naraz pocíti v sebe, a ona je taká mocná, že sa jej nemôže ubrániť, ale cíti potrebu dať ju aj navonok nejako najavo. Táto radosť sa prejavuje nielen u jednotlivca, ale vtláča aj charakteristickú črtu celému spoločenstvu takýchto ľudí. Ak v kresťanskom spoločenstve naozaj funguje nový život, tak sa tam musí objaviť aj atmosféra opravdivej, spontánnej, čistej radosti. Ak u kresťanov namiesto radosti a úsmevu vidno zamračenosť alebo dokonca nevľúdnu, odmietavú tvár a slová, tak musí vzniknúť pochybnosť, či tam naozaj vládne sila nového života.
Ešte ďalší charakteristický znak tejto radosti je veľmi dôležitý. Táto radosť nie je ako plameň, ktorý sa na niekoľko chvíľ rozhorí a potom rýchlo zhasne. Pán Ježiš vedel o takýchto chvíľkových, náladových ľuďoch a ich typ spomína v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde, kde hovorí o zrnách, ktoré padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. Aj vysvetlil, akých ľudí mal pritom na mysli - citujeme jeho vysvetlenie: "A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší."
Radosť, ktorú Ježiš spomína v podobenstve o poklade a perle, nie je chvíľková, nie je krátkodobá, ale je trvalá. Je to prevratná, aktívna, pôsobiaca radosť, ktorá odbúrava staré a tvorí niečo nové. Človek, ktorý našiel veľký poklad alebo vzácnu perlu, predal všetko, čo mal, aby si mohol tie vzácne objavené veci zadovážiť Mnohé z tých vecí, ktorých sa mu bolo treba vzdať, boli mu dlho veľmi vzácne a vtedy by sa nebol chcel s nimi za nič na svete rozlúčiť. Ale teraz, keď objavil niečo mimoriadne veľké, mení sa v jeho očiach hodnota dovtedajších vecí. Táto stránka nového začiatku patrí k veľmi impozantným: Človek sa dokáže s ľahkým srdcom, s vnútornou vyrovnanosťou vzdať mnohých vecí, ktoré mu dovtedy boli veľmi vzácne, a to preto, že objavil niečo omnoho cennejšie.
Kto objaví tajomstvo nového bytia, ten sa s radosťou vzdáva lži, klamania, nepravdy, lebo objavil a spoznal veľkú hodnotu a krásu pravdy, pravdovravnosti. Vzdá sa sebectva, bojuje každý deň proti svojmu sebectvu, lebo si uvedomí, že láska mu dáva omnoho vyšší pocit plnosti života, než aký mu mohlo poskytnúť sebectvo. Prestane namyslene dôverovať iba v seba, lebo si uvedomí, akým šťastím je môcť sa cítiť ukrytý a chránený v Božích rukách. Vzdá sa škodoradosti, lebo objaví, akým šťastím je, že dokáže pri druhom, nešťastnom človeku stáť ako jeho blížny - s pochopením a ochotou pomôcť. Prestane túžiť po chvále od ľudí, lebo pochopí, že skutočné šťastie spočíva v tom, aby človek cítil, že ho uznáva a prijíma Boh. Človek, ktorý objavil tajomstvo nového bytia, zažije teda v sebe veľké sťahovanie: z jeho srdca sa vysťahováva mnoho rozličných vecí, ktoré nepatria k peknému ľudskému bytiu a do srdca sa mu nasťahuje niečo nové, pekné, čisté. Takáto vnútorná zmena veľkého rozsahu a veľkej radikálnosti je nevyhnutným znakom nového života. Kto by len hovoril, že vstúpil do nového života, do novej oblasti, že sa z neho stal nový človek - a naozaj je dosť ľudí, ktorí to s obľubou o sebe tvrdia - ale u koho by nebolo vidno nič z tejto vnútornej výmeny, ten klame seba i druhých. To je aj pre nás dôležité meradlo, ak chceme zistiť, či je v nás naozaj nový život.
K tejto vnútornej výmene životných hodnôt a hodnotenia patrí aj nový postoj k rozličným druhom utrpeniam. Kto objaví nový život, kto nosí v sebe nový život, kto sa pohybuje v oblasti nového života, pre toho stratia údery osudu niečo zo svojej hrôzy. Lebo nový život, ktorý mu bol darovaný, vysoko prevyšuje všetko to, čo mu môže udeliť na nepríjemnostiach a utrpení takzvaný zlý osud. Dobre to poznal apoštol Pavel, keď napísal: "Nie sú rovné utrpenia tejto doby sláve, ktorá sa má zjaviť na nás." Dokonca aj na smrť pozerá taký človek novými očami. Smrť už nie je pre neho posledný, najväčší nepriateľ, lebo sa cíti v rukách omnoho silnejšieho, omnoho láskavejšieho priateľa - svojho nebeského Otca. Aj tento nový pohľad na životné rany a bolesti patrí k úžasným, vzrušujúcim charakteristickým znakom nového bytia.
I keď nám bude dopriate to šťastie, že objavíme poklad, že nájdeme vzácnu perlu, nesmieme zabudnúť na to, že toto nové bytie sme my sami nevytvorili, ale len objavujeme to, čo nám bolo pripravené. Túto myšlienku musíme nosiť stále vo svojom srdci, aby v nás nevznikla pýcha. Pripisovať v pýche samému sebe zásluhy za nový život, ktorý nám daroval Boh, to by bola jedna z veľkých duchovných katastrof, do ktorých by sme mohli upadnúť. Nie pýcha, ale pokora a vďačnosť, spolu so spomenutou už veľkou radosťou má napĺňať naše srdce.
Toto všetko má byť vidno u nás, keď nájdeme vzácnu perlu a veľký poklad. Ale či sme ho už našli? Radšej počítajme s tým, že táto veľká udalosť nášho života je v plnom zmysle a plnom rozsahu ešte len pred nami. Prosme Pána Boha, aby nás stále hnal dopredu svojím bičom nespokojnosti. V hľadaní toho nového, čo Boh pred nás postavil, buďme vytrvalí. Kto úprimne hľadá nový život, tomu Pán Boh tento nový život dá nájsť. Keď nás v našich všedných dňoch čaká niečo príjemné, tešíme sa na to. Radosťou omnoho väčšou mali by sme sa tešiť na objavenie nového života, ktorý sa nachádza pred nami. A celé svoje myslenie, celú svoju činnosť mali by sme sústrediť na to, aby sme sa vždy viac približovali k tomu veľkému okamihu svojho života, keď aj o nás bude možné povedať slovami Ježišových podobenstiev, že sme našli veľký poklad, že sme našli vzácnu perlu.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
