9. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 13, 44 - 46
Milí bratia, milé sestry,
ak je reč o Božom kráľovstve, dá sa hneď namietať: Prečo sa hovorí o veciach, ktoré nemajú s naším životom nič spoločné? Keby sa hovorilo o tom, čo sa deje na zemi, o našich otázkach, o našich problémoch, bohoslužby by neboli nudné!
Ak však chceme hovoriť o živote, musíme hovoriť o nebeskom kráľovstve. Ak nemáme ostať iba pri analýzach reality, ak chceme svoj zrak, svoje ciele pozdvihnúť vyššie, musíme chcieť nahliadnuť do iných súvislostí! Božie kráľovstvo je pre nás - tu a teraz.
Určite nie je bežné, že človek príde k pokladu, ak obrába svoje pole - pri fyzickej práci si všetci vieme veľmi dobre vybaviť slová Božieho trestu z 1. knihy Mojžišovej: V pote tváre budeš jesť svoj chlieb. Áno, to je realita, ktorú poznáme, taká, akú ju rešpektujeme.
Problémy, starosti patria k našej existencii, odkedy sme sa vzdali bezprostredného spojenia s Bohom, odkedy človek odišiel z Jeho blízkosti.
Bratia a sestry,
myslím, že Boží trest sa niekedy napĺňa v tom, že ho už iba prijímame. Ostávame otrokmi aj tam, kde sme vyzvaní na cestu k slobode. Ostávame sklonení pod ťarchou viny, starostí a trápení, ktoré život prináša.
Poklad na poli, alebo objavenie vzácnej perly nechávame v oblasti rozprávok. Našou skúsenosťou je, že nám tu nikto nič nedaruje.
Ježiš však prichádza do týchto súvislostí. Pozná snaženia ľudí, ktorí sa chcú Bohu priblížiť. Vidí, ako človeka zmáha vina, ako sa podriaďuje a necháva zraňovať, a ako slabý prijíma výčitky a nariadenia silných len preto, že sa nemôže, nevie brániť.
Ježiš tu pozná ľudí, ktorí rozhodujú v Božom mene a hlásajú iba trest za všetko, čo sa v živote nedá dať do poriadku.
On však prichádza a tieto princípy mení.
Prichádza od Boha - nato, aby nás s Ním znova zblížil.
Jeho zvesť nie je zvesťou strachu. Je zvesťou radosti. Áno, radosť z objavovania, krásy, radosť z toho, čo som si vôbec nemusel nezaslúžiť, to je niečo, čo vytvoriť nevieme. Ona sa nás naozaj musí dotknúť / zvonka.
Z oboch podobenstiev plynie radosť, ľahkosť. Všimnime si muža na poli. On nemôže urobiť nič preto, aby poklad našiel. Ale ak naň natrafí, ten poklad robí zázraky s ním!
Podobne je to aj s kupcom perál - keď nájde perlu svojho života, je uchvátený.
Obaja predajú všetko, čo majú, lebo im nájdené poklady stoja za to! Poháňa ich úžas, nadšenie! Všetko ostatné teraz nie je dôležité. Urobia všetko, aby poklad získali!
Z Ježišovho tónu cítiť oduševnenie, / túžbu priviesť človeka k objavom, ktoré mu dajú silu zniesť tu na zemi všetko, čo treba.
Mnohí poslucháči vtedy i dnes sa však pýtajú: No, to nadšenie je pekné, ale - čo bude ďalej? Bude jeden i druhý hladovať kvôli pokladu? Kvôli perle? Ako dlho sa dá žiť z nadšenia? Z čoho budú živiť svoje deti?
Ježiš hovorí podobenstvo. V žiadnom z nich nerieši všetko. Robí zrozumiteľnou iba jednu myšlienku.
Teraz chce povedať len to, že sa nás Božie kráľovstvo týka TERAZ - že nás urobí šťastnými.
Boh totiž rozhoduje. On dáva. Najprv sa zaoberá tými, ktorým naozaj nikto nič nedaruje - slabými, obviňovanými, stratenými.
Ježiš, ktorý sám nikdy nevlastnil perlu, ktorý nevlastnil vôbec nič, žiadnu pozemskú istotu, dal ľuďom svoje všetko. Svoju prítomnosť, svoje dary, svoj život.
Všetko vsadil na to, že všetci - aj tí poslední, nájdu Božiu lásku. On z nej žil. On vedel, že to, čo človek nosí vo svojom najhlbšom vnútri, to,
čím sa necháva viesť, je to podstatné. To je hodnota, ktorá má nevyčísliteľnú cenu.
Každý z nás, bratia a sestry, mal už určite možnosť zažiť vplyv človeka, ktorý je evidentne napojený na Božie zdroje. Takýto človek medzi nami žiari. Dáva sa. Prebúdza v nás stále novú hodnotu, dôstojnosť, ponúka nádej a dobré slovo. Núka talenty od Boha. Zdieľa zverenú múdrosť, radosť, vie nás posúvať na vyššiu úroveň.
To je motivácia, ktorá má moc robiť s človekom zázraky. Vedie k novému mysleniu, novým prioritám - a to aj tých, ktorí si mysleli, že vo svojom živote už nemôžu nájsť nič dobré - aj tých, ktorí sú presvedčení, že to, čím žijú dnes, je ich údelom, s ktorým už nikto nič neurobí.
Ježiš však hovorí: Boh Vám zveril niečo, čo nesmiete zmeškať, čo si nemôžete nechať ujsť.
Na tento poklad, na Božie zdroje nečakajte so zbožným výrazom tváre a založenými rukami. Žite svoj život tam, kam Vás Pán Boh postavil.
To, že muž objavil poklad, nebol nadprirodzený Boží zásah. K pokladu priviedla človeka na poli jeho celkom obyčajná každodenná práca, ktorej sa vytrvalo a poctivo venoval. Keby ju bol konal povrchne, pravdepodobne by k pokladu neprišiel.
Pána Boha - Jeho zdroje, nenájdeme len v kostole, len na posvätných miestach. Celkom blízko Mu môžeme byť tam, kde poctivo konáme svoju prácu, svoje poslanie. To bol jeden z prínosov reformácie Dr. Martina Luthera - že poslanie otca, matky, lekára, učiteľa - ale aj obyčajného obchodníka či remeselníka, postavil na úroveň duchovnú. Ak si každý z nich vo svojom povolaní plní svoju úlohu poctivo, Boh je s ním.
V modlitbe Pánovej prosíme, aby sa Božia vôľa diala v nebi ako aj na zemi. Aby sa diala, na to Boh potrebuje každého z nás. V najrozličnejších povolaniach.
Povzbudzuje nás, aby sme napriek všednosti nestrácali z očí cieľ - Jeho slávu - a stále si k Nemu prichádzali pre inšpirácie, pre potravu ducha, aby sme si darovanú radosť živili. Ona nás bude viesť stále k ďalším objavom.
Kráľovstvo nebeské bude medzi nami zjavné, ak budú na nás ľudia vidieť, že nežijeme sami zo seba, ani sami pre seba.
Obaja muži v podobenstvách spoznali, čo má akú hodnotu. Neváhali a ... ihneď siahli po šanci.
Ježiš vo svojich prvých kázňach Galilei hovoril: "Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské." Ja som cesta, pravda a život, nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.
Reakcie na Ježišove slová boli vždy rozličné.
Niektorým ostala pravda o Božom kráľovstve skrytá. Počuli o Ňom, ale neskúmali ďalej. Zastali pri pochybnostiach.
No boli aj iní poslucháči, ktorí Ježiša Krista počúvali s nadšením. Odvážili sa na Neho spoľahnúť, nechali sa ovplyvniť. A im bolo jasné: Ježišovi prišla do nášho života celkom nová skutočnosť, skutočnosť neba. V Ňom prichádza
Božia pomoc.
Títo ľudia s Ním chodili a počúvali Ho.
To, čo ich k nasledovaniu viedlo, nebola falošná, naivná viera. Cítili, že s Ježišom môžu začať nový život.
Je možné, že niekto počúva Ježišovo slovo roky - niekedy so zaujatím, inokedy s odstupom, no k žiadnemu zvláštnemu zážitku nepríde. Ale stáva sa aj to, že raz to slovo zaznie celkom jasne - evanjeliovo - a človek spozná: Ježiš je tu pre mňa. Svoj život nemusím zvládať iba sám. Nemusím sa so všetkým vysporiadať sám. Smiem počítať s Božou mocou, s Ježišovou obeťou. Ona už bola daná. V mojom mene. Pre moju záchranu. Tu nemusím nič priniesť, nič znamenať. Tu som vykúpený.
Boh so mnou neobchoduje. Iba sa dáva. Je rád, ak budem jedným z tých, na ktorých je viditeľný Jeho vplyv, Jeho práca, človekom, ktorý nosí medzi ľudí Jeho poklady.
Je rád, ak prinášam radosť - oslobodený od tlaku - vyhovieť Bohu, i od pokušenia nechať sa obdivovať ľuďmi.
Láska, ktorá žije z prijatia a milosti, má cenu. Tá, ktorá nekalkuluje, ale dáva sa preto, že inak žiť nevie. Ona prináša na zem / kus neba. K takejto láske, k takejto odpovedi na prijaté poklady sme pozvaní.
Amen.
Pane Ježiši Kriste,
ďakujeme za dar radosti,
lebo ona nám dáva originálnu energiu
stretávať ľudí, ísť, pracovať a tvoriť
inak ako doteraz
ďakujeme za každého človeka, ktorý nás k nej dokáže priviesť, vie povzbudiť.
Prosíme Ťa o dar Ducha Svätého, aby nám urobil duchovné dary zrozumiteľnými a konkrétnymi, aby sme ich túžili objavovať.
Lebo teraz je ten správny čas, tu je ten správny priestor, kde Ťa môžeme nechať zapôsobiť, aby sme sa nemýlili a nenechali sa ovplyvňovať falošnými hodnotami.
Odpusť, Pane, ak sme uprednostňovali a uznávali to, čo nás nakoniec sklamalo
a vnútorne vyprázdnilo.
Prosíme, aby si nás viedol,
aby sme mali múdrosť rozlíšiť
Tvoje prostriedky a ciele od svojich, pravé bohatstvo od lesku, ktorý sa minie.
Prosíme, Pane, aj za tých, ktorí sa teraz radovať nevedia,
pomôž im tak ako my nevieme,
a nauč aj nás prichádzať k nim nevtieravo a trpezlivo,
aby sme ich svojimi prejavmi radosti neublížili.
Veď nás, Pane, svojím Svätým duchom, aby sme spoznávali Tvoje zámery, Tvoje prostriedky a Tvoje ciele a nechali sa radosťou motivovať k tomu, aby sme ich vždy viac uskutočňovali.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
