Lukáš 15, 11 - 32
Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj rozkaz, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. (Lukáš 15, 11 - 32)
Komu je adresované posolstvo tohto podobenstva? Predovšetkým tým, ktorí si, podobne ako mladší syn v podobenstve, pokazili akýmkoľvek spôsobom svoj vlastný život.
Ten mladší syn odišiel od otca v nádeji, že keď bude ďaleko od otca, bude môcť žiť slobodne, že jeho slobodné rozhodovanie nebude môcť ani otec ani nikto iný obmedzovať. Spočiatku aj žil nie síce v slobode, ale v ilúzii slobody, v sebaklame o svojej údajnej slobode. Myslel si, že prežíva svoj život v slobode, keď si môže dovoliť, čo sa mu zachce. Ale nepomyslel si, že to, v čom žije, nie je sloboda, ale chaotická svojvôľa bez cieľa a zmyslu. Nie jeho dobré ja rozhodovalo o tom, čo bude robiť. Prestal byť subjektom, ktorý sa rozhoduje slobodne a zodpovedne. Stal sa bezmocným objektom, ktorý bol vláčený vlastnými primitívnymi túžbami a žiadosťami. Tak trovil a rozhadzoval nielen hmotné dedičstvo, ktoré dostal od otca, ale rozhadzoval, ničil kapitál svojej osobnosti, ľudskej dôstojnosti, ktorou aj jeho Pán Boh vystrojil. Chcel sa oslobodiť od otcovej autority ale dostal sa do úbohej závislosti od vykorisťovateľa, ktorý sa mu za jeho prácu nedal ani poriadne najesť. Túžil dosiahnuť vysoký štandard života a nakoniec zakotvil pri sviniach, medzi sviňami.
Odišiel od otca, lebo si myslel, že tak bude môcť plne realizovať seba samého, plne rozvinúť svoju osobnosť, ale v skutočnosti sa dostal na samý okraj úplného, totálneho stroskotania.
Odišiel od otca, lebo disciplína a poslušnosť, ktorej sa musel podriadiť, sa mu zdala príťažou, ale nakoniec sa ukázalo, že život bez disciplíny vedie do chaosu, že taký život sa dostáva do procesu rozkladu.
Toto všetko sa mohol tento syn dozvedieť už doma, od svojho otca. Je veľmi pravdepodobné, že otec svojich synov v tomto zmysle poučoval, ale on to zrejme nebral vážne, a tak sa tomu všetkému musel naučiť v škole vlastnej skúsenosti. Škola vlastnej skúsenosti je síce účinná, ale školské poplatky - ako povedal jeden múdry človek - sú v nej veľmi vysoké.
Po dlhom čase strávenom v tejto škole, po mnohých nazbieraných skúsenostiach robí tento človek bilanciu. Kladie si otázku, či dobre urobil, keď odišiel z domu svojho otca. Spočiatku, kým sa mu zdanlivo dobre vodilo, odpovedal už mnohokrát na túto otázku kladne: pochvaľoval si, že dobre urobil. Ale keď si uvedomil, kam ho táto cesta priviedla, kam ho musela priviesť, pochopil, že urobil veľkú nerozumnosť. V rodičovskom dome mal istotu, zatiaľ čo cesta úteku ho priviedla nielen do neistoty, ale takmer do záhuby. Toto už nebola teoretická úvaha, ale poznanie sprevádzané hrôzou a úzkosťou. Za cenu veľmi trpkých skúseností spoznal svoj základný životný omyl. Vtedy zatúžil po otcovskom dome. Až keď sa dostal takmer na nulu, zmocnila sa ho nostalgia po otcovi, po domove. Ale bude sa môcť do neho vrátiť? Bude prijatý? Bude odmietnutý?
Na cestu, ktorou šiel tento stratený syn, sa stále vydávajú mnohí ľudia. Je to cesta úteku od Boha. Jedným sa zdá, že pre človeka je ponižujúce dôverovať Bohu, keďže si človek s problémami života údajne poradí i sám. A tak vedome, zámerne, niekedy dokonca s výsmechom odchádzajú ľudia od dôvery v Boha, odmietajú dôveru v neho. Za dlhý čas sa chvália, ako dobre si dajú so životom rady aj sami. Zabúdajú pritom na to, že všetko, pomocou čoho údajne oni sami zvládnu problematiku svojho života, že to všetko pochádza od Pána Boha. Rovnako ako stratený syn v podobenstve žil vo svojej domnelej sebestačnosti z otcových zdrojov a nepriznával si to. A okrem toho neraz prichádzajú v živote situácie, v ktorých jasne vidia, že sú u konca so svojou múdrosťou a svojimi silami. Niektorí vtedy zatúžia, aby zase mohli Bohu dôverovať, alebo aby vôbec dôveru objavili. Budú sa môcť dostať k takejto dôvere?
Iným sa zunuje Božia disciplína a poslušnosť jeho prikázaniam. Zdá sa im, že im to všetko priveľmi zväzuje ruky, že ich to oberá o zemské rozkoše, a tak si povedia, že sa ničím z toho už nedajú viazať a že si život zariadia po svojom. Aj títo prežívajú obdobie, v ktorom sa tešia z toho, že si môžu dovoliť, čo sa im zapáči a že nemusia brať vôbec do úvahy Božie zákazy a príkazy. Ale aj v tejto veci je len otázkou času, kedy sa im otvoria oči a oni pochopia, že urobili už poriadny kus cesty k sebazáhube. Môže sa to prejaviť pocitom odporu a hnusu nad sebou a túžbou po čistom živote. Ale keď už na sebe a na druhých urobili také veľké dielo skazy, je tu otázka, či sa budú môcť vrátiť k čistému životu alebo vôbec začať čistý život.
Útek od Boha môže mať mnoho ďalších foriem, ale jeho schéma v tých hlavných črtách prebieha podobne. Na cestu úteku od Boha sa človek niekedy dostáva na základe vedomého rozhodnutia, niekedy bez vedomého rozhodnutia, niekedy zavinením ľudí, ktorí mali človeka viesť po správnej ceste, ale sa správali celkom nezodpovedne. Spôsoby prístupu na cestu úteku môžu byť rozličné, ale tie skúsenosti bývajú podobné.
Sú aj také prípady, že sa človeku nikdy neotvoria oči a celý svoj život až do konca prežije taký človek v úteku a sebaničení. Tým nepríjemnejšie je otvorenie očí na Božom súde, ku ktorému sa všetci približujeme. Treba sa nám modliť za všetkých blúdiacich, aby sa nám, aby sa im čím skôr otvorili oči.
Ak sa človeku otvoria oči, objavuje sa otázka: Je možný návrat k Bohu? Je možný návrat k čistému životu? Je možné skončiť jednu kapitolu života a začať písať celkom novú? Hlavným posolstvom prečítaného podobenstva je práve odpoveď na tieto otázky. Odpoveď znie takto: Je možné vrátiť sa k Bohu, je možné skoncovať so starým spôsobom života, je možné začať celkom nový život, je možné začať žiť čistým životom.
To je odpoveď prekvapivá pre všetkých. Predovšetkým pre tých, ktorí sa vydali na cestu úteku od Boha. Tí si kladú otázku: Ako by ma mohol Boh prijať a dať mi možnosť začať nový život po tom všetkom, čo som už urobil? Pán Ježiš v podobenstve jasne a jednoznačne odpovedá: Ak skutočne túžiš vrátiť sa k Bohu, Boh ťa prijme, i keby si bol dlho blúdil a veľmi blúdil. Ak skutočne túžiš po novom živote, Boh ti ho umožní a dá ti k nemu silu.
Toto posolstvo by mali počuť všetci, ktorí sa nachádzajú na ceste úteku od Boha v akejkoľvek forme. Ak máme priateľov, ktorí sa nachádzajú v podobnom položení ako ten mladší syn, mali by sme im vo vhodnej chvíli jednoducho porozprávať toto podobenstvo. Je to Ježišovo pozvanie pre nich, pozvanie k návratu.
Otcovo veľkorysé prijatie prekvapilo nielen mladšieho syna, ktorý sa zo svojho veľkého blúdenia vrátil do otcovského domu. Bol prekvapený, lebo dostal viac, ako čakal, dostal viac, ako sa odvážil prosiť. Prosil, aby bol prijatý aspoň za sluhu, ale otec ho prijíma opäť za syna.
Otcovo prijatie prekvapilo a rozhorčilo staršieho syna, ktorý podľa toho, čo o sebe hovorí, bol priamo vzorným dieťaťom. Ježiš tu mal na mysli ľudí, ktorí sa na neho hnevali, že prijíma hriešnikov a vedie ich veľmi neobvyklou cestou k novému životu. Často sa stretával s podobnými protestmi. Aj týmto reptajúcim ľuďom sa prihovára svojím podobenstvom. Prihovára sa im tak ako otec v podobenstve staršiemu synovi: Ale veď tento tvoj brat bol stratený a našiel sa, bol mŕtvy a ožil. Cítime tu, akou ohromnou radosťou bol naplnený Ježiš, keď čo len jeden človek, ktorý bol stratenou, stroskotanou existenciou, sa vrátil k normálnemu ľudskému životu. Hovoril o tom, aká veľká radosť je v nebi nad každým jedným človekom, ktorý zatúži po novej ceste života a začne ňou kráčať. Týmto podobenstvom napomína Ježiš tých, ktorí si o sebe myslia, že od Pána Boha nikdy neodišli, aby sa aj oni - spolu s tou radosťou v nebi - radovali z každého človeka, ktorý nájde z Božej milosti cestu k novému životu. Môžeme doložiť k tomu ešte apoštolovu výzvu: "Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol."
Týmto podobenstvom nám Pán Ježiš jedinečným spôsobom predstavuje Pána Boha, nebeského Otca. Všetci sme jeho deti a on sa všemožne usiluje priviesť nás k peknému životu. Kto citlivo vníma toto podobenstvo, musí priamo cítiť, aká silná, aká múdra, aká tvorivá je tá Božia láska. Či naše úteky sú malé alebo veľké, všetkých nás Pán Boh zvoláva do otcovského domu, všetkým nám dáva možnosť začať nový život. Mali by sme sa veľmi tešiť z tejto Božej lásky, mali by sme všemožne využiť túto ponuku, mali by sme o nej povedať aj druhým.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
