V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Lukáš 10, 38 - 42

Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny.  Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta.  Mala sestru, ktorá sa volala Mária.  Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním.  Pristúpila (k Nemu) a povedala:  Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať?  Povedz jej, nech mi pomôže.  Odpovedal jej Pán:  Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.  Len jedno je potrebné.  Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme. (Lukáš 10, 38 - 42)

Toto je známy biblický príbeh, ktorý sme už počuli mnohokrát, ale oddá sa k nemu vracať, lebo je stále veľmi aktuálny.  Pri úvahách a výkladoch tohto textu sa tieto dve sestry spravidla stavajú do silného kontrastu, protikladu.  Mária býva vykresľovaná ako žena, ktorá kvôli Božiemu slovu zabúda na starosti a záležitosti všedného dňa.  Marta býva spravidla kritizovaná, keďže si robí mnoho starostí s povinnosťami hostiteľky a nenachádza si čas, aby sa od všetkého odpútala a počúvala Ježišove slová.  Ježiš sám vykreslil tento protiklad pomerne silnými slovami.  O chvíľu si tento oprávnene vyjadrený protiklad všimneme podrobnejšie.
 Chceli by sme sa však na celú vec pozrieť trocha iným spôsobom, než ako sa to veľmi často robí,  a zastať sa v určitom zmysle aj tej Marty.  Prečítaný text nie je jediné miesto, kde sa spomínajú Mária a Marta.  V 11. kapitole Evanjelia podľa Jána sa hovorí o vzkriesení Lazára, ktorý bol bratom Márie a Marty.  Tam je okrem iného zapísaný rozhovor medzi Ježišom a Martou.  Z tejto kapitoly sa dozvedáme, že Marta nebola voči Ježišovi a jeho posolstvu a učeniu vôbec ľahostajná,  ako by sa azda mohlo zdať pri izolovanom vnímaní dnešného kázňového textu z Evanjelia podľa Lukáša.
 Dnes by sme si mohli doma prečítať celú 11. kapitolu Evanjelia podľa Jána.  Hovorí sa tam o tom, že Lazár ochorel a sestry posielajú Ježišovi odkaz o bratovej chorobe.  Po dvoch dňoch sa Ježiš vybral na cestu do Betánie - Lazár už bol mŕtvy.  Nás teraz zaujíma predovšetkým rozhovor medzi Martou a Ježišom.  Keď sa stretli, hovorí mu Marta: "Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.  Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh."  Týmito slovami vyjadruje nádej, že Ježiš by mohol mŕtveho Lazára vzkriesiť.  Ježiš jej dal prísľub, ktorý bolo možné vykladať dvojakým spôsobom:  "Tvoj brat vstane z mŕtvych."  Marta pochopila tieto slová v zmysle vzkriesenia k večnému životu a v tom zmysle aj odpovedala:  "Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň."  Ježiš pokračuje a hovorí:  "Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa."  A pýta sa Marty: "Či veríš tomu?"  Vtedy povedala Marta slová, kvôli ktorým spomíname celý tento rozhovor:  "Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet."  Nemali by sme preletieť príliš rýchlo ponad tieto slová.  Ich obsahom je toto: Ja som uverila, že Ty si Mesiáš, že si Syn Boží, ktorého príchod oddávna sľubovali proroci.  Toto je najvyššie možné vyznanie, ktoré sa dá povedať o Ježišovi.  Čitateľovi Biblie iste príde na myseľ, že takými istými slovami vyznal svoju vieru v Ježiša učeník Peter pri Cezarei Filipovej.  Tu toto isté vyznanie hovorí Marta.  Pri jej hodnotení musíme bezpodmienečne brať do úvahy aj tieto vrcholné slová jej vyznania.  Bez nich by naša predstava o nej bola veľmi skreslená.
 Okrem toho nám treba vedieť, že Ježiš pri svojej putovnej kazateľskej a uzdravujúcej činnosti prijímal služby žien.  Dočítame sa o tom v 8. kapitole Evanjelia podľa Lukáša.  Tam sa menom spomínajú niektoré ženy, ktoré sa starali o každodenné potreby Ježiša a učeníkov,  a to zo svojich prostriedkov.  Ježiš túto službu akceptoval, a aj to vrhá nové svetlo na príbeh o Ježišovej návšteve dvoch sestier v Betánii.  Všetky tieto uvedené skutočnosti v určitom zmysle zmierňujú kontrast medzi Máriou a Martou,  kontrast, ktorý býva často silno zdôrazňovaný.
 Ale i keď máme toto všetko na mysli, nemôžeme brať na ľahkú váhu slová, ktoré Ježiš povedal Marte.  Hoci znejú veľmi vážne, sú to slová povedané s láskou.  Keď ich Ježiš povedal, bolo jeho zámerom pomôcť Marte, oslobodiť ju od priveľkej viazanosti na všedné, každodenné veci  a naučiť ju správne chápať pomer medzi všednými a medzi večnými hodnotami.  To je lekcia, ktorú aj dnes naliehavo potrebujeme,  ba dnes hádam viac ako vtedy, lebo dnes nás tie každodenné, všedné, časné veci priťahujú neporovnateľne väčším množstvom lákadiel ako v dávnych časoch.
 Je vlastnosťou starostlivých žien, že chcú, aby sa hosť v ich dome cítil čo najlepšie, aby si odniesol čo najlepší dojem.  Sme vďační svojim matkám, sestrám, manželkám, dcéram, ktoré sa starajú o čistotu, poriadok, útulnosť našich domácností.  To je dôležitá práca; bez nej by naše domácnosti vyzerali veľmi neútulne. Ale starostlivosť o domácnosť, poriadok, útulnosť je v mnohých prípadoch na neprimerane vysokom stupni hodnotového rebríčka.  Niekedy táto starostlivosť pohltí príliš mnoho síl,  takže potom už ostáva málo času a nadšenia pre duchovné veci, ktoré sú neporovnateľne dôležitejšie ako starosť o domácnosť.  Zdá sa, že napriek všetkému, čo sme o Marte povedali, neraz nadobúdala u nej starostlivosť o domácnosť neprimerane veľké rozmery.  Ježišove vážne slová v našom texte boli zrejme reakciou nie iba na toto jedno stretnutie;  Ježiš Martino správanie poznal z mnohých iných stretnutí.  Videl, že Marte hrozí nebezpečenstvo, že týmito starosťami bude neraz obsadené celé jej srdce.  Tak to bolo zrejme aj pri stretnutí, o ktorom hovorí náš text.  Ježiš to vycítil a chcel jej pomôcť, chcel ju oslobodiť.  Ak je celé srdce obsadené takouto starosťou, je to nebezpečné.  Neostáva v ňom miesto pre to, čo je dôležitejšie, čo je v zvrchovanom zmysle dôležité.  Čo prospeje človeku, keby mal domácnosť v perfektnom poriadku,  keby si hostia odnášali tie najlepšie dojmy,  ale keby v dôsledku týchto starostí zabudol na najhlavnejší problém, problém svojej duše?  Starostlivosť o domácnosť nikdy nesmie zaujať srdce človeka natoľko, žeby v ňom už neostalo miesto pre hľadanie toho, čo je nekonečne dôležitejšie než všetky otázky domácnosti.  Ježiš videl, že v tomto ohľade je Marta ohrozená a chcel jej dopomôcť k správnemu pohľadu.  Ježiš mal vybudovanú prísnu a pravdivú hierarchiu hodnôt.  Zo stanoviska toho by mu určite nevadili drobné alebo aj väčšie nedostatky v pohostení,  ale veľmi mu vadilo a vadí, ak človek ignoruje to, čo má rozhodujúci význam pre jeho spasenie.  Toto hádam stačí na vysvetlenie a správnejšie pochopenie toho, čo sa odohralo pri tej návšteve Ježiša u Márie a Marty v Betánii.
 Aj pri tomto jednorazovom stretnutí - a tak je to vždy v Ježišových rozhovoroch - sú vyjadrené pravdy trvalej platnosti.  Ježiš tu ukazuje, že človek nevyhnutne potrebuje pravidelne prichádzať pod vplyv jeho slova.  Ak neprichádza, ochudobňuje sa a stáva sa obeťou rozličných deformujúcich síl.  Dnes to platí v nezmenšenej miere, ba hádam ešte viac ako v tej starej dobe, lebo dnes je tých deformujúcich síl, ktoré na nás doliehajú, veľmi mnoho.
 Oblasť myslenia má rozhodujúci význam pre človeka, rozhodujúci význam pre to, čo je človek vo svojej podstate.  Svet myslenia určitého človeka sa formuje podľa toho, čo do tohto vnútorného sveta vstupuje.  Človek nie je vydaný napospas náhode, či nepriazni osudu, keď ide o to, čo má vstúpiť do jeho myšlienkového sveta, čo ho má formovať.  Úbohý je ten, kto túto kľúčovú záležitosť ponechá náhode.  Treba, aby sme boli veľmi kritickí voči všetkému, čo sa nám natíska do nášho vnútra.  A okrem toho sami by sme sa mali starať o čím viac dobrých, pozitívnych vecí, ktoré by vstupovali do nášho vnútorného sveta  a ktoré by nás potom formovali v tom najkrajšom zmysle.  Božie slovo, Ježišovo slovo má byť prvoradou formujúcou silou.  Preto je pravidelné stavanie sa pod vplyv biblického slova nielen formálna povinnosť kresťana,  ale treba nám to chápať predovšetkým ako podmienku toho, aby sa naša bytosť vyvíjala čo najsprávnejším smerom.
 Bez Božieho slova sa veľmi zužuje náš myšlienkový obzor,  bez Božieho slova začneme za skutočný, za reálny pokladať len tento časný svet, len empirický svet, to znamená svet, ktorý vnímame svojou skúsenosťou  Božie slovo nám ukazuje, že naša časnosť - to nie je celá skutočnosť,  ale že náš časný svet a časný život je zasadený do omnoho širšieho rámca,  do rámca večnosti, večného sveta.  Túto širokú súvislosť, tento široký ráme nám treba mať stále na mysli.
 Bez Božieho slova začína blednúť a slabnúť naša viera v Boha ako nebeského Otca.  Lenže to je veľmi nebezpečné, lebo táto viera je podmienkou správneho pohľadu na všetko, čo je okolo nás.
 Bez Božieho slova si začíname etické normy svojho správania brať z okolitého sveta.  Ale dobre vieme, aké pokrivené, nespoľahlivé a nebezpečné tieto normy často sú.  Potrebujeme stály kontakt s Božím slovom, aby sme si vypestovali a zachovali správne etické normy.
 Bez Božieho slova sa stávame obeťou všelijakých atrakcií, ktoré priťahujú našu pozornosť.  Mnohé z nich sú priamo škodlivé pre našu bytosť.  Božie slovo nám otvára oči, aby sme sa aj na tieto príťažlivé veci pozerali z hľadiska večnosti a aby sme sa stávali voči nim slobodní.
 Bez Božieho slova upadáme do zúfalstva, keď do nášho života prichádzajú ťažké udalosti, keď príde choroba, smrť a iné smutné veci.  Božie slovo nám aj v takýchto situáciách otvára oči, aby sme si uvedomili a zachovali vieru, že Pán Boh sa nás nevzdáva za žiadnych okolností.
 Toto všetko a mnoho ďalšieho je zrejme v pozadí slov, ktoré povedal Ježiš ustarostenej Marte.  Chcel ju oslobodiť, aby si popri všetkej svojej práci a starostlivosti našla čas na pravidelné prijímanie Božieho slova,  aby sa aj sama pravidelne zamýšľala nad tým, čo je to jedno najdôležitejšie, absolútne nepostrádateľné pre človeka.
 Dobre spravíme, ak Ježišove slová adresované Marte prijmeme ako Ježišove slová adresované nám.  Každý si musí konkrétne uvedomiť, čo tieto slová znamenajú práve pre neho.  Čas venovaný Božiemu slovu a modlitbe nie je stratený čas.  Lebo to je vždy doba nášho vnútorného formovania.  V takých chvíľach dvíha sa úroveň nášho duchovného poznania,  vzrastá náš pokoj, životná istota.  To všetko prispieva predovšetkým budovaniu našich bytostí,  ale to všetko nám súčasne dáva predpoklady, aby sme tie každodenné veci, problémy, úlohy, ťažkosti dokázali zvládnuť celkom novým spôsobom.  Nestratíme nič, ale mnoho získame.  Príbeh Márie a Marty nám takto poskytuje mnoho látky na uvažovanie o vlastnom živote,  uvažovanie o tom, čo podstatného v ňom chýba.  Tento príbeh je pre nás výzvou, aby sme pravidelné čítanie Božieho slova zaradili do svojho každodenného programu.  Požehnanie toho by na seba nedalo dlho čakať.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.