6. nedeľa po Sv. Trojici, List Efezským 5, 1 - 11
Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône. Smilstvo však a akúkoľvek nečistou alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých; ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie - čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie. Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom. Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; skúmajte, čo je milé Pánovi, a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte. (List Efezským 5, 1 - 11)
Tento odsek sa obracia na čitateľov a poslucháčov s dôležitými mravnými napomenutiami. Odsekov s podobným obsahom je v Písme svätom mnoho. Mravné napomenutia sa vo veľkom množstve nachádzajú aj v mimonáboženskej oblasti. Tak to bolo už v dobe apoštola Pavla. On ako misionár putoval z mesta do mesta. Okrem neho bolo mnoho filozofických, napríklad stoických kazateľov mravnosti, ktorí chodili z mesta do mesta. Medzi apoštolovými etickými napomenutiami a napomenutiami vtedajších stoických filozofov jestvuje viac spoločných bodov. Aj dnes nájdeme mnoho spoločného medzi náboženskými a všeobecne humanistickými pravidlami etického života.
A tak je pre nás dôležitá táto otázka: Líšia sa v niečom tie biblické napomenutia smerujúce k mravnému životu, od tých ostatných, s ktorými sa stretáme v mimonáboženských oblastiach? Líšia sa jednou podstatnou vecou. Náboženské etické napomenutia rátajú ako s najvyššou inštanciou s Pánom Bohom, ktorý na jednej strane nám ľuďom dáva dôležité predpoklady, ktoré nám umožňujú žiť mravným, etickým spôsobom, a na druhej strane nás volá na zodpovednosť za to, ako jeho etické požiadavky vo svojom živote uskutočňujeme. Obe tieto veci spomína apoštol v prečítanom texte z Listu Efezským.
Náboženské napomenutia mravného správania a konania - teraz máme na mysli konkrétne kresťanské napomenutia - sa zakladajú na určitom východisku, predpoklade, ktorý žiadna filozofia sama zo seba nemôže poskytnúť. Na samom začiatku mravných napomenutí zdôrazňuje Pavel čitateľom, že sú milované Božie deti. Pripomína im: Pán Boh vás miluje. Pán Boh vám každodenne prejavuje svoju lásku. Pán Boh vám prejavil svoju lásku predovšetkým tým, že vám na vykúpenie daroval svojho Syna Pána Ježiša Krista.
Byť milovaný a nebyť milovaný - v tom je ohromný rozdiel. Už vo vzťahu medzi ľuďmi patrí táto záležitosť medzi najzávažnejšie. Predpokladom dobrej výchovy dieťaťa je, aby stále cítilo, že je milované. Deti, ktoré cítia, že nie sú milované, je veľmi ťažké vychovávať. Aj dospelí potrebujú pocit, že sú milovaní. Keď táto vec už vo vzťahu medzi ľuďmi hrá takú veľkú rolu, omnoho väčšiu rolu hrá presvedčenie, že sme milovaní absolútnou Božou láskou. Kto neprestajne žije v istote, že ho Pán Boh miluje, kto sa neprestajne raduje z tejto Božej lásky, ten má predpoklad na to, aby mravne žil, mravne konal, mravne sa správal. O tomto dôležitom predpoklade mravného konania, správania, života Božie slovo aj nás uisťuje. Sme milovaní, preto môžeme žiť mravným životom.
Milujúci rodičia sa stávajú vzorom mravného života pre svoje deti. V Biblii je vyjadrená odvážna myšlienka, že milujúci Pán Boh má sa stať vzorom mravného života pre nás. Tak je to na samom začiatku nášho textu: "Napodobňujte teda Boha ako milované deti." Podobne to vyjadril Pán Ježiš: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský." Alebo v podobnej vete: "Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec." Tu je teda latka mravného štandardu, mravného vzoru posunutá na najvyšší možný stupeň. Kresťan sa nesmie uspokojiť s nejakými podradnými, menejcennými mravnými vzormi, ale má sa riadiť podľa najvyššieho mysliteľného mravného vzoru. Čo sa v Biblii hovorí o Božej spravodlivosti, láske, milosrdenstve, to sa má stať zásadou nášho vlastného mravného postoja a každodenného správania. Pán Ježiš svojím príkladom ukázal, ako sa tieto Božie zásady uplatňujú v jednotlivých situáciách života. V jeho slovách a v jeho praktických postojoch máme najvyššie vyjadrenie toho, ako má vyzerať naše mravné správanie. Keď povedal: "Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci" - ponúkol seba ako vzor pekného etického života.
Ak sme sa doteraz riadili podľa všelijakých polovičatých alebo aj pochybných mravných modelov, pod vplyvom citovaných slov nášho textu by sme sa mali začať správať - a v tom aj vytrvať - podľa vzoru Pána Boha, Pána Ježiša Krista. Ak sme si doteraz kládli otázku: Ako sa mám správať, aby som sa zapáčil ľuďom, aby som sa zapáčil tomu a tomu človeku?, tak odteraz by sme si mali klásť inú otázku: Ako mám myslieť a hovoriť, ako sa mám správať, aby som sa páčil Pánu Bohu?
Keď hovoríme o mravných, etických postojoch, treba uvažovať o dvoch veciach, a to jednak o všeobecných zásadách, ktoré sa majú uplatniť vo všetkých spôsoboch konania, a okrem toho aj o jednotlivých konkrétnych oblastiach mravného správania a o konkrétnych pravidlách. V prečítanom biblickom odseku sa spomínajú aj tie principiálne, aj tie konkrétne veci.
Ako všeobecná zásada sa v našom texte uvádza láska. Pán Boh sa správa k nám podľa zásady lásky, my sa máme k druhým ľuďom správať podľa zásady lásky. V Prvom liste Jánovom je tento vzťah vyjadrený jasnými slovami: "My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý."
Druhá zásada, ktorá sa dá odvodiť z nášho textu, je sloboda. Pudy, ktorými nás Pán Boh vystrojil, medzi nimi aj sexuálny pud, majú svoju dôležitú funkciu. Ale my sa nesmieme stať ich otrokmi; máme sa vo vzťahu k nim správať ako slobodné bytosti. Kto stratí v tejto veci slobodu, stáva sa poľutovaniahodným maniakom. Keďže nás Pán Boh stvoril na svoj obraz, nechcel, aby sme sa stali ľudskými troskami, ale stvoril nás so zámerom, aby sme sa stali dôstojnými ľudskými bytosťami.
Podobne to platí o hmotných hodnotách. V rozumnej miere sú potrebné, ale ako často postoj k nim prerastá do nekroteného, nenásytného lakomstva! Pozoruhodné je grécke biblické slovo, ktoré zodpovedá nášmu slovu "lakomstvo". Z jeho etymologického významu vyplýva, že lakomstvo je taká orientácia, pri ktorej človek chce mať vždy viac a nikdy nemá dosť. Aj v tomto prípade sa z človeka stáva chorobný maniak, ktorý sa vzdal svojej slobody.
Keby v oboch spomenutých veciach určovala človeka láska, láska Ježišovho typu, láska agapé, zachoval by si aj slobodu aj ľudskú dôstojnosť. Láska a sloboda sú mimoriadne dôležité všeobecne platné zásady mravného postoja a konania. Keby sme si pri každom rozhodovaní položili otázku: K čomu ma v tejto situácii vedie zásada lásky a zásada slobody?, bola by odpoveď na túto otázku dôležitým vodidlom pre náš mravný život. To platí nielen o spomenutých dvoch oblastiach, ale aj o všetkých ostatných oblastiach, v ktorých sa má prejaviť náš mravný postoj.
O mravný postoj treba zápasiť vždy znova a znova. Komu sa raz podarí dosiahnuť mravnú výšku, nesmie sa domnievať, že tým už má všetko vyhrané. Lebo existujú sily, ktoré sa neprestajne usilujú stiahnuť nás nadol. Apoštol varuje: "Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami." Prázdne reči sú reči, ktoré bagatelizujú hriech a mravné priestupky, reči, ktoré nám chcú nahovoriť: Mravné priestupky nie sú takou vážnou vecou, ako sa hovorí. Ak takéto reči počúvame často, stávajú sa pre nás nebezpečným ohrozením. Lebo človek je v určitej miere sugestibilnou, ovplyvniteľnou bytosťou. Okrem toho si treba uvedomiť, že takéto reči vychádzajú v ústrety určitým tendenciám vo vlastnom srdci človeka. Preto sa treba mať na pozore pred takýmito rečami, a vôbec pred všetkými vplyvmi, ktoré smerujú k oslabeniu našej mravnej pevnosti a zodpovednosti.
Najlepšie je, ak proti nim postavíme to, čo ich môže prevážiť: slová, ktoré nás povzbudzujú k vážnemu mravnému postoju, slová, ktoré nás nútia uvedomiť si, o akú závažnú vec, vec plnú dôsledkov, pri etickom rozhodovaní ide. Takýchto slov nájdeme v Písme svätom mnoho. Aj náš text veľmi dôrazne hovorí, že terajšie etické rozhodovanie bude mať vážny dopad na náš údel vo večnosti. K dôstojnosti Božích detí rozhodne patrí aj to, aby sme si aj uprostred sugestívnych rečí, ktoré bagatelizujú hriech, aby sme si zachovali svoje pevné presvedčenie, pevné stanovisko.
Apoštol hovorí, že nemravné skutky musíme vylúčiť nielen zo svojho konania, ale aj zo svojich slov. Niekto by mohol namietnuť: Keď iba hovorím o nečistých veciach, tým ich ešte nerobím. Ale apoštol vychádza z hlbokého psychologického poznania. Spomínať nečisté veci znamená odbúrať prvé vnútorné zábrany, ktoré nečistým skutkom v našom svedomí stoja v ceste. Ak sa udomácnia pri nás nečisté slová, je to naše prvé zblíženie, skamarátenie s nečistými skutkami. Čím viac sa s nečistými skutkami vo svojich slovách a myšlienkach skamarátime, tým ťažšie im budeme môcť odolávať, keď sa dostaneme do silného pokušenia. Takéto nebezpečné veci treba prekonávať v samom zárodku. Ide tu o veľmi dôležité a múdre napomenutie, a mali by sme si ho osvojiť.
V texte sú slová o svetle, ktoré majú v mravnom zápase dôležitú rolu: "Boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu. Ako deti svetla žite." Ak chceme nejaký predmet dobre poznať, musíme ho položiť do silného svetla. Ak napríklad niečo kupujeme, musíme mať dobré svetlo, lebo potme alebo v prítmí by sme nezbadali prípadné chyby tovaru. Aj na hodnotenie jednotlivých činov a postojov potrebujeme ostré svetlo. Máme také svetlo - je ním Božie slovo. Keď chceme pravdivo zhodnotiť, čo sme urobili alebo hodláme urobiť, alebo čo druhí urobili alebo hodlajú urobiť, treba taký skutok podrobiť ostrému svetlu Božieho slova.
Skutky tmy sú také skutky, ktoré obstoja len v tme, lebo majú na sebe mnoho kazov, nedostatkov alebo sú načisto zlé. Skutky svetla sú také skutky, o ktorých sa aj v ostrom svetle ukáže, že sú to skutky podľa Božej vôle. Nielen naše jednotlivé skutky majú byť skutkami svetla, ale celá naša bytosť má byť preniknutá svetlom, aby sme sa my sami stali deťmi svetla. Pôsobivými slovami nás týmto smerom orientujú slová nášho textu: "Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; skúmajte, čo je milé Pánovi, a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte."
Boli nám dané všetky predpoklady na to, aby sme konali skutky svetla, aby sme sa stali deťmi svetla. Treba nám tieto predpoklady využiť, treba nám žiť v plnej zodpovednosti pred Pánom Bohom, aby náš život dosiahol novú mravnú výšku.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
