V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Cyrila a Metoda - Majstra Jána Husa, Ján 8, 31 - 32

I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili:  Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.  A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Ján 8, 31 - 32 )

V tieto dni spomíname na veľké osobnosti našich cirkevných a národných dejín.  Sú to Cyril a Metod, ktorí roku 863 prišli zo Solúnu s kresťanským misijným poslaním na Veľkú Moravu.  Založili učilište pre kňazov,  do staroslovienčiny preložili biblické texty a liturgické texty.  Na ich počesť je 5. júl štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
 O deň neskôr, 6. júla, si pripomíname pamiatku Majstra Jána Husa,  ktorý otvorene kriticky poukazoval na to, v čom sa vtedajšia cirkev odchýlila od pravého kresťanského, biblického smeru.  Ján Hus bol na cirkevnom koncile v Kostnici odsúdený na smrť  a 6. júla 1415 zažíva upálený,  pretože odmietol odvolať svoje presvedčenie a verne pri ňom zotrval až do konca.
 Dnes sú služby Božie aj na hrade Branč.  Tam si okrem Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa pripomínajú - a my spolu s nimi - aj evanjelických - luteránskych a reformovaných - martýrov z druhej polovice 17. storočia.  Toto všetko sú veľké osobnosti našich náboženských a národných dejín.
 Veľké osobnosti chápeme ako dar od Pána Boha.  Jednak pre veľké dielo, ktoré vykonali,  dielo, ktoré necháva požehnané stopy v dejinách cirkvi a národa,  dielo, ktoré do cirkevného a národného spoločenstva vnáša nové myšlienky, nové smery, nové trendy,  ktoré majú z historického hľadiska veľký význam.  Zároveň si ich ctíme pre ich pevný, neochvejný postoj, pre pevné zotrvanie pri poznanej pravde.  O nich platia slová Kuzmányho piesne: "Koho dar nezvedie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní."  Veľké osobnosti ako dar od Pána Boha sú vzorom myslenia a života,  vzorom, ku ktorému sa aj v ich prítomnosti aj po rokoch, desaťročiach a stáročiach môžu vracať tisíce a milióny ľudí.  Veľké osobnosti sú dôležitou súčasťou vedomia identity spoločenstva, ktorého sa týkajú.  Pánu Bohu ďakujeme za to, že aj tí, na ktorých v týchto dňoch spomíname, majú pre nás taký význam a plnia takú funkciu.
 Z bohatého obsahu ich pôsobenia vyberáme si pri spomienke na nich jednu vec, ktorú majú spoločnú.  Aj Cyril a Metod, aj Majster Ján Hus a rovnako evanjelickí martýri zo 17. storočia vedeli veľmi dobre o dôležitosti Písma svätého.  Vedeli o tom, aké nepostrádateľné je Písmo sväté pre jednotlivého človeka, pre cirkev, pre národ.  Preto sa Cyril a Metod postarali o preklad Písma do reči zrozumiteľnej tým, ku ktorým prišli.  Preto Ján Hus v Betlehemskej kaplnke vysvetľoval slovo Božie v reči zrozumiteľnej širokým vrstvám poslucháčov.  Pri zásadách, ktoré odvodil z Písma svätého verne vytrval a neodstúpil od nich ani vtedy, keď ho to stálo život, keď ho za to upálili.  Aj evanjelickí martýri zotrvali verne pri pravdách, ktoré poznali z Písma svätého, hoci za to zaplatili ťažkým utrpením, nemilosrdným mučením, galejami, smrťou.  Lákavé ponuky ich nezviedli, hrozby a utrpenie ich nezlomili.  Ak je niekto za určité poznanie, zásadu ochotný vziať na seba ťažké utrpenie a obetovať aj svoj život,  musí to mať pre neho tú najvyššiu, rozhodujúcu cenu,  musí to byť pre neho najvyššou, bezpodmienečnou záležitosťou.  Písmo sväté a pravdy z neho čerpané boli aj pre Cyrila a Metoda,  aj pre Majstra Jána Husa,  aj pre evanjelických martýrov takouto najvyššou záležitosťou.  Potrebná je dlhšia chvíľa sústredeného myslenia, aby sme si v plnej miere uvedomili, čo to znamená.
 Ak máme pochopiť, prečo Cyril a Metod priniesli na Veľkú Moravu Písmo sväté v zrozumiteľnej reči,  ak máme pochopiť, prečo Majster Ján Hus pre verné zotrvanie pri pravdách slova Božieho bol ochotný obetovať a obetoval svoj život,  ak máme pochopiť, prečo pri reformačnom poznaní právd Písma svätého evanjelickí martýri zotrvali aj za cenu utrpenia, mučenia, galejí, smrti,  musíme vedieť, čo také nesmierne cenné pre ľudský život Písmo sväté obsahuje.  Pamiatku týchto veľkých osobností si chceme dnes pripomenúť tak, že sa zamyslíme práve nad touto otázkou.  To bude zároveň naša osobná otázka:  Aký význam môže mať Písmo sväté dnes pre mňa a pre tých, za ktorých som pred Pánom Bohom zodpovedný,  teda predovšetkým pre deti, vnúčatá, krstné deti.  Aspoň niekoľko bodov odpovedí na túto otázku by sme si dnes chceli uvedomiť.
 Písmo sväté prináša Božiu odpoveď na veľmi dôležité otázky:  Čo je človek?  Odkiaľ prichádza a kam ide?  Aký je cieľ jeho životnej púte?  Tieto otázky patria medzi najdôležitejšie filozofické otázky.  Kladú si ich nielen profesionálni filozofi, ale aj celkom jednoduchí ľudia,  Toto nie sú iba nejaké teoretické, luxusné otázky,  ale otázky veľmi praktické,  ktoré sa v človeku ozývajú aj vtedy, ba neraz práve vtedy, keď ho zasahujú problémy a ťažké životné údery.  Mysliaci človek túži po odpovedi na tento komplex otázok,  lebo bez týchto odpovedí pociťuje strach a úzkosť, že jeho život sa nezmyselne a bez smeru a bez cieľa vznáša vo vzduchoprázdne  alebo že sa podobá lodi bez mapy, kompasu a kormidla,  lodi, ktorá je bezmocne a bezcieľne hnaná každou vlnou a každým vetrom.  Mnohé poruchy duchovného zdravia pochádzajú z toho, že ľudia nevedia nájsť správne, fungujúce zakotvenie svojho života v Tom, ktorý je večným základom všetkého bytia, v Pánu Bohu.  Práve na uvedené otázky o ľudskom živote nachádzame v Biblii bohatú odpoveď,  jednotnú, harmonickú mozaiku odpovedí.  Čím viac sa s nimi zoznámime a pochopíme ich hlboký obsah,  čím viac objavíme ich správnosť,  čím viac sa s nimi stotožníme a prijmeme ich ako koncepciu svojho života,  tým viac pokoja a vnútornej vyrovnanosti, tým viac duchovného zdravia získame.
 Jedna zaujímavá kniha hovorí o človeku, ktorý svoje životné poslanie vyjadril slovom "handrár".  Zbieral nie handry v doslovnom zmysle, ale pomáhal ľuďom, ktorých by sme mohli označiť ako stroskotané existencie.  To boli ľudia, ktorí sa oddali sebaničivým, deštruktívnym vášňam, závislostiam,  ale aj ľudia, ktorých život bol síce navonok úspešný, ale v skutočnosti boli prázdnymi škrupinami.  Venoval sa im a odporúčal im, aby každý večer pred spaním čítali dvadsať minút Božie memorandum - state z Písma svätého - a aby tak robili, bez prerušenia sto dní.  Bol presvedčený a mal skúsenosti, že Božie memorandum o Božej veľkej láske k ľuďom,  o novej perspektíve, o možnosti nového začiatku  vstúpi hlboko do ľudskej bytosti,  zvnútra preformuje človeka a urobí z neho novú bytosť, nové stvorenie.  Stojí za to, a to aj preventívne, urobiť takýto duchovný experiment.  Lebo aj ten, kto si o sebe myslí, že je s ním po duchovnej stránke všetko v poriadku, môže potrebovať určité, a to niekedy aj veľké korekcie.
 Biblia je pre dnešného človeka veľmi potrebná, lebo je dôležitou protiváhou proti záplave informácií, ktoré či chceme či nechcem každý deň na nás doliehajú.  Medzi nimi sú zaiste aj dobré, pozitívne, tvorivé,  ale aj veľké množstvo nízkych, primitívnych, špinavých, deštruktívnych.  Sme im bezmocne vydaní napospas?  Určite nie.  Máme veľkú možnosť naplniť svoje myšlienkové a emocionálne priestory pekným, čistým, tvorivým obsahom.  Dá sa to urobiť jedine tak, že sa vedome, zámerne, systematicky, často budeme vystavovať prúdu čistých, bohatých myšlienok  že im dáme na seba pôsobiť, ako keby sme sa postavili do prúdu krištáľovo čistej vody.  Je mnoho dobrej, čistej literatúry, z ktorej môžeme čerpať túto čistú vodu.  Na samom vrchu týchto zdrojov však stojí Biblia,  ktorá svojím prúdom čistých myšlienok môže vyplaviť a vymiesť Augiášov chliev všetkého nečistého, čo sa do nášho vnútra vkradlo  a čo nás ponižujúcim, degradujúcim spôsobom chce stiahnuť do prachu.
 Aj naše deti a mládež sú vystavené tomu prúdu informácií, v ktorých sú aj dobré veci, ale v ktorých je aj mnoho nízkeho a deformujúceho.  Pripomeňme si len mnohé televízne programy, internetové a iné elektronické zdroje!  Preto aj pre nich je aktom zachovania duchovne zdravého života, že sa budú stavať do prúdu čistého biblického myslenia.  Učiť sa z Božieho slova nie je strata času, nie je to nuda, nie staromódnosť, ale nutné čistenie, obohacovanie, záchrana.
 Evanjeliá majú pre nás jedinečný význam v tom, že nás nielen informujú o Ježišovi Kristovi a jeho učení,  ale nám umožňujú stretnúť sa s Ním ako osobnosťou,  prežiť to, čo prežívali ľudia v prvej tretine prvého storočia v Palestíne, keď sa stretávali s Ježišom Nazaretským.  Že evanjeliá boli napísané aj s týmto zámerom, to je jasne vyjadrené na konci predposlednej kapitoly Evanjelia podľa Jána týmito slovami:  "Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a - veriac - aby ste mali život v jeho mene."  Keď sústredene čítame evanjeliá, prúdi na nás z Ježišovej osobnosti čistota, pokoj, bohatstvo myšlienok.  Pri stretnutí s Ním stretáme sa so vzorom toho, ako má vyzerať normálna ľudská bytosť.  Uvedomujeme si veľký rozdiel medzi Ním a nami.  Vzniká v nás túžba priblížiť sa k Jeho vzoru.  Cítime Jeho prenikavý, všetko poznajúci a súčasne chápavý a láskavý pohľad.  Cítime, že nás neodsudzuje, ale nám odpúšťa a odpustením nám otvára cestu k novému životu.  Cítime to, čo cítili pri stretnutí s ním hriešni ľudia:  že nás berie vážne ako ľudí, ako Božie deti, že nás nevylučuje zo svojho spoločenstva, ale naopak, dáva nám v ňom pevné miesto.  Z takého stretnutia, ak je plne prežité, odchádzame ako noví ľudia.  Aj o nás platia Jeho slová: "Kto príde ku mne, nevyhodím ho."  Zo stretnutia s Ním nikto nemusí odchádzať s prázdnymi rukami.
 V prečítaných vetách kázňového textu z Evanjelia podľa Jána hovorí Pán Ježiš, že jeho učeníkom sa človek stane tak, ak zostáva v jeho slove.  Zostávať v jeho slove znamená znova a znova sa k nemu vracať a stavať sa pod jeho vplyv,  dať sa tomuto slovu formovať, kritizovať, napomínať, potešovať, povzbudzovať, obohacovať.  Prijímať z tohto slova svetlo pravého poznania.  Cítiť sa pri čítaní tohto slova vo svojom skutočnom duchovnom domove.
 Pán Ježiš odpovedá aj na otázku, aký to má význam pre človeka, ak takto intenzívne zotrváva, žije v jeho slove a tak sa stane jeho učeníkom:  "A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."  Božie slovo, ak mu dáme pravidelne mocne na nás pôsobiť, nám daruje slobodu.  Tí ľudia, na ktorých dnes myslíme, boli slobodní, i keď boli v rukách nepriateľov - veď sa ako slobodní rozhodli pevne vytrvať pri poznanej pravde.
 Božie slovo nám ďalej daruje slobodu od nášho sebectva a egocentrizmu, slobodu od strachu, rezignácie, zúfalstva, slobodu od nutkania zle robiť a škodiť sebe a druhým.  Daruje nám slobodu pre lásku, radosť  a sprístupní nám cestu do nového životu už tu na zemi  a otvorí nám perspektívu do večného života.  Tak sa z nás stanú celkom noví ľudia v tom najlepšom a najkrajšom zmysle.  Keď toto všetko máme na mysli, pochopíme, aké hlboké to boli motívy, čo viedli Cyrila a Metoda v ich misijnej práci na Veľkej Morave,  pochopíme, čo viedlo Majstra Jána Husa k tomu, že pri pravde, ktorú poznal z Písma svätého, vytrval i za cenu obetovania života,  čo viedlo evanjelických martýrov k tomu, že pri pravde reformačne pochopeného Písma svätého napriek martýriu vytrvali.
 Keby sa Písmo sväté stalo pre nás takouto nesmierne vysokou hodnotou, bola by to i pre nás cesta k skutočnému, opravdivému šťastiu,.  Tieto pamätné júlové dni nás k tomu nabádajú.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.