V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

4. Nedeľa po Sv. Trojici, Ezechiel 18, 1 - 4 . 21 - 24 . 30 - 32

Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:  Ako to, že na pôde Izraela užívate takéto príslovie: Otcovia jedli trpké hrozno, ale synom stŕpli zuby?  Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nebudete mať ani nebudete používať takéto príslovie v Izraeli!  Mne patria všetky osoby - tak osoby otcov ako osoby synov - mne patria!  Osoba, ktorá hreší, zomrie! ...  Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie!  Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať.  Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú uskutočňoval.  Či azda mám záľubu v smrti bezbožného - znie výrok Hospodina, Pána - a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive?  Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť?  Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. ...  Preto, dom Izraela, každého z vás budem súdiť podľa vašich ciest - znie výrok Hospodina, Pána.  Obráťte sa, odvráťte sa od všetkých svojich priestupkov, potom vás neprávosť neprivedie k pádu.  Odhoďte od seba všetky svoje priestupky, ktorých ste sa dopúšťali, a vytvorte si nové srdce a nového ducha.  Veď prečo máte pomrieť, ó dom Izraela?!  Lebo nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť - znie výrok Hospodina, Pána.  Obráťte sa a budete žiť. (Ezechiel 18, 1 - 4 . 21 - 24 . 30 - 32)

Ľudské skutky a ich následky - to je jedna z vážnych tém o živote.  Kladieme si otázky: Aké dôsledky bude mať to, čo robím ja, čo robia druhí ľudia?  V čom záleží a aká veľká je zodpovednosť za to, čo robíme a čo nerobíme, hoci by sme mali?  Je náš životný údel naplnený následkami činov, dobrých alebo hriešnych, ktoré konali naši rodičia a ostatné predchádzajúce generácie?  Ako treba chápať šťastie a utrpenie?  To je niekoľko otázok, ktoré sú nám blízke a ktoré boli blízke aj pokoleniam pred nami.  Celá 18. kapitola prorockej knihy Ezechiel je venovaná tejto téme.  O tejto téme sa hovorí aj na mnohých iných miestach Biblie.  Upriamime pozornosť na jednotlivé mienky ľudí, ktoré sa o týchto otázkach v Biblii spomínajú a všimneme si aj korekcie, opravy, ktoré k týmto mienkam podáva Božie slovo.
 V katechizme sa citujú slová z Mojžišových kníh:  "Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania."  Podľa týchto slov dôsledky a následky toho, čo rodičia robia, ako žijú, ako sa správajú, neostávajú obmedzené iba na rodičov, ale zasahujú aj deti a ďalšie generácie.  Určité potvrdenie tejto spojitosti sa dá odpozorovať zo života.  Život rodičov má veľký vplyv na život ich detí.  Ak niektorý z rodičov v nezodpovednej nevere narušuje a rozbíja vlastné a cudzie manželské spoločenstvo, zanecháva to zlé, deštruktívne stopy na dušiach detí.  Ak sa niektorý z rodičov oddáva bezuzdne nejakej vášni, alkoholizmu a iným zlým veciam, tak to nie je iba jeho súkromná vec, ale tým veľmi trpia deti a do ďalšieho života si odnášajú ťažkú ranu, traumu na duši.  Na druhej strane pokojné, vyrovnané rodinné prostredie, rodinný život riadený spontánnou láskou a rešpektovaním mravných zásad -  to je pre deti ten najkrajší štart do života.  Predovšetkým rodičia by si mali uvedomiť tento dosah svojich činov na deti a vnúčatá,  aby pre svoje sebecké záujmy nerozvážne nepodkopávali, neničili šťastný a pokojný vývoj svojich detí.
 Prečítaný text však varuje pred určitými jednostrannosťami.  Ak sa generácie detí snažia pochopiť svoj život iba podľa toho, v akom prostredí vyrastali, môžu prísť k nesprávnym záverom.  Prvá chyba, ktorej sa môžu dopustiť, je v tom, že celú zodpovednosť za svoj životný údel budú chcieť preniesť iba na predchádzajúce generácie,  že si povedia: My za nič nemôžeme,  že nebudú ochotní vidieť svoje vlastné hriechy, svoju vlastnú zodpovednosť.  Proti tomuto nesprávnemu chápaniu vedie Božie slovo aj generácie detí k tomu, aby videli svoj vlastný podiel zodpovednosti.  Prečítaný text z Ezechiela je takou korekciou, opravou nesprávneho hodnotenia zodpovednosti.  Citujeme príslušné slová:  "Ako to, že na pôde Izraela užívate takéto príslovie: Otcovia jedli trpké hrozno, ale synom stŕpli zuby?  Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nebudete mať ani nebudete používať takéto príslovie v Izraeli!  Mne patria všetky osoby - tak osoby otcov ako osoby synov - mne patria!  Osoba, ktorá hreší, zomrie!"
 Druhá chyba, ktorej sa nová generácia môže dopustiť, je v tom, že sa oddá pocitu nezmyselnosti,  že si povie: Úsilie o zachovávanie Božej vôle, úsilie o mravné napredovanie nemá zmysel,  lebo hriechy otcov nás tlačia tak, že my svojím úsilím, svojou poslušnosťou nemôžeme nič dosiahnuť.  V takomto vnútornom rozpoložení sa nachádzali Izraeliti, ktorí boli v 6. storočí pred naším letopočtom v babylonskom exile.  Žalostný osud svojho národa chápali ako Hospodinov trest iba za hriechy predchádzajúcich generácií, a to podlamovalo ich mravné sily. 
 Do tohto nesprávneho chápania prichádza prorok so svojou korekciou, so svojou opravou.  Prichádza s radostnou zvesťou, že tú zákonitosť, tú spojitosť medzi hriechom a trestom možno prelomiť,  a to tak, že sa človek, že sa národ stane v hlbokom pokání radikálne poslušný Božej vôli.  Toto je zmysel nasledujúcich prorokových slov:  "Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie!"  Toto bolo radostné posolstvo nielen pre generáciu Izraelitov v babylonskom zajatí,  ale to je radostná zvesť pre každého z nás.
 Či už človek pociťuje na sebe bremeno hriechov predchádzajúcich generácií,  či pociťuje bremeno svojich vlastných hriechov,  nikdy sa nemá cítiť v takom hriechu definitívne pochovaný,  ale má vedieť, že existuje pre neho vždy možnosť nového začiatku.  Aj tomu, kto nemal vo svojom detstve priaznivé rodinné prostredie, ponúka Pán Boh možnosť, aby sa stal človekom na vysokej ľudskej úrovni.  Aj ten, kto nesie na sebe bremeno vlastných hriešnych činov, postojov, zvyklostí, má možnosť dať sa oslobodiť od tohto bremena a začať nový život.  V tomto zmysle je 18. kapitola knihy Ezechiel pre nás radostným posolstvom a radostnou výzvou, ktorá nás nabáda, aby sme vo svojom živote robili nový začiatok, nové začiatky.
 Táto veľká možnosť cesty k novému životu nie je náhodná.  Len preto máme takú možnosť, že nám ju poskytuje Pán Boh.  V texte je dvakrát vyjadrený tento základný Boží zámer:  "Nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť - znie výrok Hospodina, Pána. Obráťte sa a budete žiť."  Z toho vidíme jednu krásnu vec: Pán Boh nie je nemilosrdný, chladný sudca, ale múdry Otec, ktorý skúša a využíva všetky možnosti, aby svoje deti priviedol k rozumu.  Tú veľkú, jedinečnú udalosť, že nám poslal Pána Ježiša Krista, musíme vidieť v tejto súvislosti.  Poslal nám ho preto, aby nám ukázal a aby nám daroval jedinečnú cestu k novému životu.
 Okrem chýb, ktoré sme spomenuli, vyskytujú sa aj chyby opačného obsahu:  že sa totiž človek začne spoliehať na zásluhy predkov,  a nevenuje potrebnú pozornosť vlastnej poslušnosti, vlastnému mravnému životu.  Ján Krstiteľ videl túto chybu u mnohých ľudí, ktorí prišli k nemu na krst.  Povedal im: "Nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma!  Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi."  Robiť zle, neusilovať sa žiť v poslušnosti Pánu Bohu a myslieť si pritom, že vlastné nedostatky, vlastná nedbalosť bude vyvážená zásluhami predkov - to je veľký sebaklam.  Abrahám bol veľký muž a jeho život je veľkým príkladom viery,  ale nesmie slúžiť na to, aby sa hriešny človek vo svojej ľahostajnosti odvolával na jeho zásluhy.  Abrahám nám môže slúžiť len na to, aby sme si pri pohľade na neho uvedomili nesmierny dosah viery  a aby sme sa vo svojom živote usilovali o dosiahnutie takého istého postoja viery.
 Ešte inú chybu musíme spomenúť, lebo sa často vyskytuje.  Stáva sa, že človek niektoré svoje dobré skutky hodnotí príliš vysoko,  že si vôbec o svojom živote vytvorí predstavu, že je dobrým človekom,  a pritom ani nebadá, ako sa v iných, a to závažných a veľmi závažných veciach dopúšťa rozličných hriechov.  Tieto zlé veci akosi neregistruje,  a pocit istoty, pocit sebavedomia pestuje len na základe niekoľkých dobrých činov, ktoré vykonal a ktoré možno aj precenil.  To je chyba, ktorú by sme mohli označiť ako typicky farizejskú.  Pán Ježiš ju u farizejov objavil a veľmi prísne ju kritizoval.  V podobenstve vykreslil farizeja, ktorý je skalopevne presvedčený o svojej dobrote, o svojej náboženskej dokonalosti,  a pritom Ježiš musí o ňom povedať, že pred Božím hodnotením neobstál, prepadol.  Tejto chyby sa dopúšťajú aj mnohí kresťania.  Varovanie, ktoré proti tejto chybe vyjadruje Písmo sväté, by sme si mali vziať k srdcu.  Varuje pred ňou Pán Ježiš vo svojej kritike farizeizmu.  Varuje apoštol slovami: "Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol."  Varuje prorok Ezechiel v našom texte:  "Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť?  Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal."
 Dajú sa všetky tieto myšlienky nejako zhrnúť do jednej vety?  Majú niečo spoločné?  Smerujú k spoločnému cieľu?  Áno, majú spoločný cieľ, a už sme ho aj spomenuli:  Je to Boží úmysel viesť človeka k životu, vždy vyššiemu, vždy dokonalejšiemu,  nech by sa človek momentálne nachádzal v akomkoľvek položení.  Tomuto cieľu slúži prízvukovanie zodpovednosti za budúce generácie, ktorú by sme všetci mali pociťovať.  Tomuto cieľu slúži vyvracanie ilúzií, vyvracanie nesprávnych predstáv o sebe,  aby sa človek nespoliehal na zásluhy predkov  a aby nespočíval ani na vavrínoch svojej vlastnej domnelej zbožnosti a spravodlivosti.  Tomuto cieľu slúži radostná zvesť, že človek zo situácie hriešnosti má vždy otvorenú cestu k Bohu, k poslušnosti, k spravodlivosti.  Pán Boh chce, aby náš život bol vždy plnší a opravdivejší,  a preto nás z rozličných bludných ciest, po ktorých chodíme, volá a chce viesť na jedine správnu cestu života.  Robí to rozličným spôsobom, okrem iného - podobne ako v živote Izraela - dejinnými udalosťami,  udalosťami v individuálnom živote  a predovšetkým zvesťou svojho slova.  Aj dnešný text z 18. kapitoly knihy Ezechiel nám treba chápať ako Božiu výzvu,  aby sme zo svojich bludných ciest prešli všetci na cestu života.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.