2. nedeľa po Sv. Trojici, Zjavenie Jána 19, 5 - 9
Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí! Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie. (Zjavenie Jána 19, 5 - 9)
Prečítali sme text zo záverečnej časti Jánovho Zjavenia. Zjavenie Jána bolo napísané koncom prvého storočia kresťanského letopočtu. Pre cirkev to bolo veľmi ťažké obdobie, spojené s prenasledovaním. Rímske úrady sa cirkvi báli, lebo cítili v nej prvok slobody, ktorú nedokázali kontrolovať a ovládať. Preto sa kresťanská cirkev stala terčom rozličných represálií. Prenasledované boli cirkevné zbory, prenasledovaní boli vyčnievajúci jednotlivci. Jedným príkladom prenasledovaného je autor knihy Zjavenie.
Autor tejto knihy, Ján, bol pre svoju vernosť Kristovi vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Nebola to pre neho rekreácia, boli to nútené práce. Bola to situácia, ktorá mohla vyvolať v ňom trvalú zachmúrenú náladu. Také ťažké chvíle iste na neho prichádzali, ale on ich prekonával. Prekonával nie vlastnou silou, ale pomocou modlitby a pomocou videní, vízií, ktoré mu boli darované. Na základe vízií napísal knihu Zjavenia.
Nepriateľská moc ho chcela izolovať od cirkevných zborov, za ktoré bol zodpovedný. Nepriateľská moc ho chcela izolovať od zdroja duchovnej sily, chcela ho vnútorne zlomiť. Ani jedna ani druhá izolácia sa nepodarila. Pán Boh má kanály, ktorými prichádza duchovná pomoc napriek všetkým hraniciam a opatreniam nepriateľov, napriek väzeniu, vyhnanstvu, napriek núteným prácam. Čo mohli nepriateľské rímske úrady robiť proti víziám, ktoré Jánov daroval Pán Boh? Tieto darované vízie boli úplne mimo ich kontroly. Ako radi by ich boli ovládli, kontrolovali, zabrzdili, zlikvidovali! Božie informácie tečú hojným prúdom k izolovanému Jánovi a nepriateľské úrady sú v tejto veci celkom bezmocné. Božia nadradenosť je v tomto ohľade priamo výsmechom nepriateľských snažení.
Izolácia na ostrove Patmos bola zvlášť priaznivá pre prijímanie Božích zjavení. Tam Jána nerozptyľoval rušný svet, a tak bol pripravený v koncentrácii prijímať to, čo mu chcel Pán Boh povedať. Nepriaznivú situáciu využíva Boh na uskutočnenie svojich zámerov. Pán Boh je majster vo využívaní nepriaznivých situácií pre svoje zámery. Tak často sa uplatňuje klasická veta: "Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro."
Ján dostával a prijímal videnia dôležité osobne pre neho a dôležité pre cirkev. Vedel veľmi dobre, že si ich nesmie nechať iba pre seba. Tu sa uplatnila ďalšia dôležitá zásada platná pre všetkých, ktorí boli Pánom Bohom duchovne obdarovaní: "My nemôžeme nehovoriť, čo sme videli a počuli." Ján píše svoje vízie do knihy, ktorú poznáme ako "Zjavenie Jána". Nevieme, akým spôsobom bola prepašovaná, ale dostala sa k tým, ktorým mala priniesť potešenie, silu, pokoj. Takto bola prekonaná aj izolácia medzi Jánom a siedmimi cirkevnými zbormi.
Zjavenie Jána je úžasná kniha, len musí byť správne pochopená. Treba objaviť dôležité posolstvo, ktoré je v nej vyjadrené. Pokúsime sa aspoň stručne ho formulovať. V situácii veľkého ohrozenia otvára táto kniha perspektívu smerom nahor a smerom dopredu. Smerom nahor ukazuje, že i keď na zemi pôsobia nepriateľské sily a spôsobujú mnoho utrpenia, tak nad tým všetkým je vševládny Hospodin, ktorý vedie beh dejín k ich vyvrcholeniu. Nebeská liturgia oslavy Pána Boha a Baránka nekonečne prevyšuje všetko zlo, ktoré zúri na zemi. Pokoj a sláva a nadšenie nebeskej oslavy Pána Boha dáva trpiacim istotu, že nech zlo akokoľvek zúri, tak predsa je už definitívne odsúdené na zánik. Netreba sa dať omámiť zlom, ktoré nás obklopuje na zemi, ale treba si uvedomiť a prežiť istotu, že je tu nebo, nadradené nad túto zem a že Ten, ktorý prebýva v nebesiach, o nás dobre vie, ostro nás sleduje, a že z jeho rúk nás nikto nevytrhne. Táto istota dávala silu Jánovi na ostrove Patmos, táto istota dávala silu cirkvám v Malej Ázii, táto istota dávala silu všetkým, ktorí s vierou prijímali posolstvo knihy Zjavenia.
Perspektíva smerom dopredu, ktorú otvára táto kniha, ukazuje na vyvrcholenie všetkého diania. Ján si na základe darovaných vízií uvedomil a jeho bratia a sestry v siedmich cirkevných zboroch si mali uvedomiť, že existuje nielen momentálna chvíľa, momentálna situácia súženia, ale že existuje nová budúcnosť. Čas nestojí, ale neprestajne sa pohybuje dopredu. Čas ide dopredu a jeho napredovanie nie je vecou náhody. My ľudia nie sme pánmi času, veď nevieme ani spoľahlivo predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. Náš osobný čas a čas sveta drží vo svojich rukách Ten, ktorý stvoril svet a ho udržuje.
Text, ktorý sme prečítali z 19. kapitoly Zjavenia, je vízia toho, čo nás čaká na konci cesty, na ktorú nás postavil Pán Boh. Hovorí sa v ňom o mohutnom volaní na slávu Hospodinovi: "Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí! Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny!" Pán Boh je aj dnes pánom všetkého. Ale množstvo zlých vecí, ktoré sa dejú v tomto svete, nám zakrýva jeho vševládu. Žijeme v dobe, ktorú Pán Ježiš v podobenstve o kúkoli medzi pšenicou charakterizoval ako roľu, na ktorej vedľa seba rastie pšenica a burina. Týmto podobenstvom chcel Pán Ježiš svojim učeníkom a všetkým ostatným dodať trpezlivosť. Doba, v ktorej žije takzvaná societas mixta, miešaná spoločnosť, dobré pomiešané so zlým - táto doba môže trvať dlho, ale nebude trvať donekonečna. Náš text, ktorý hovorí o uplatnenej, presadenej vševláde Božej, hovorí o radikálnej zmene situácie. Je to štádium, o ktorom môžeme obrazne povedať, že pšenica a kúkoľ budú od seba konečne oddelené. My doteraz v tomto svete takú situáciu nepoznáme, takže prečítaný text hovorí o niečom úplne novom. Je to doba naplnenia, doba vyvrcholenia. Keď sa tie dva pohľady - pohľad nahor a pohľad dopredu - spoja, poskytujú veriacemu človeku veľkú vnútornú silu. To zažil Ján na Patmose, to chce sprostredkovať svojim bratom a sestrám.
V našom texte je súčasne reč o svadbe Baránkovej. Baránok - to je náš Pán Ježiš Kristus. Ježiš Kristus, ktorý obetoval svoj život a zomrel na kríži, Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá, to znamená: vrátil sa do svojho nebeského sveta a bola mu daná všetka moc na nebi i na zemi. Meno Baránok mu však i po povýšení ostáva, aby ním bolo vyjadrené, že ten, ktorý nás na svadbe Baránkovej v nebi čaká, je ten istý, ktorý nám preukázal svoju nekonečne veľkú lásku a ktorý aj potom, vo svojej sláve, bude pristupovať k nám s takou istou veľkou a čistou láskou.
Čo je svadba Baránkova? Svadba alebo hostina je v biblickej reči obraz tesného spoločenstva s tými, ktorí sedia za tým istým stolom. Svadba alebo hostina - to nie je iba príležitosť dobre sa najesť, ale veľká príležitosť pestovania hlbokého spoločenstva. Svadba Baránkova je trvalé, večné spoločenstvo s Pánom Ježišom, ktorý nás tak veľmi miluje. Aj na iných miestach Novej zmluvy je život vo večnosti charakterizovaný ako spoločenstvo s Ježišom Kristom. Počujme ešte raz slová o svadbe Baránkovej, ktoré sme čítali v našom texte: "Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie."
Mať účasť na svadbe Baránkovej vo večnosti - to je vrchol šťastia. Žiť vo večnom spoločenstve s Ježišom Kristom - to je vrchol šťastia. Vyvrcholenie tohto šťastia má svoje miesto vo večnosti, ale toto očakávané šťastie môže byť už teraz, v časnosti, vedúcou hviezdou nášho života. Žiť vo večnosti s Ježišom Kristom - toto očakávanie, táto nádej by nás mala sprevádzať vo všetkých situáciách nášho života. Aj v situáciách príjemných aj nepríjemných. V tých príjemných situáciách, keď máme vonkajšie úspechy ba nás myšlienka na toto vrcholné spoločenstvo s Ježišom Kristom vo večnosti mala varovať, aby sme nepripútali svoje srdce na pominuteľné hodnoty, ale aby sme s duchovnou disciplínou ostali vždy orientovaní na svadbu Baránkovu. A v ťažkých situáciách, nech príde akékoľvek súženie, mali by sme takisto mať obrátení svoj pohľad na svadbu Baránkovu, lebo tento pohľad je dôležitým svetlom na našej ceste, ktoré nám pomáha znášať aj ťažké bremená.
Sme aj my pozvaní na svadbu Baránkovu? Odpoveď na túto otázku nám dáva evanjelium dnešnej nedele: podobenstvo o veľkej večeri. Iste sme si všimli, ako veľmi sú tieto dva texty príbuzné: to podobenstvo a text o svadbe Baránkovej. V oboch prípadoch je reč o hostine, v oboch prípadoch znamená hostina spoločenstvo s Ježišom Kristom. Podobenstvo hovorí o spoločenstve s ním už tu v časnosti, text zo Zjavenia o spoločenstve s ním vo večnosti. Nielen tieto dva texty sú viditeľne príbuzné, ale aj terajší život v časnosti a očakávaný život vo večnosti majú vykazovať vysoký stupeň duchovnej príbuznosti. Spoločenstvo s Pánom Ježišom tu v časnosti je predstupňom spoločenstva s ním vo večnosti. Kto pravidelne pestuje spoločenstvo s ním v tomto svete, pre toho svadba Baránkova nebude celkom cudzou vecou, ale bude vyvrcholením toho, čo sa začalo už v tomto čase. Máme žiť tak, aby terajší život bol predstupňom, prípravou na večnosť. V našom texte je to vyjadrené tak, že tým skvúcim odevom, v ktorom máme prísť na svadbu Baránkovu, majú byť skutky svätých, teda skutky, ba celý život, všetko správanie s myšlienkou, že nežijeme sebe, ale Pánovi.
Celá kniha Zjavenia, a v osobitnej miere tento text, nám ponúka dva dôležité pohľady: pohľad nahor a pohľad dopredu. Často na tieto pohľady zabúdame. Ak si ich osvojíme, budú ony znamenať rozhodujúcu zmenu k lepšiemu v našom živote. Nikto by nemal túto veľkú ponuku odmietnuť.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
