V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 25, 14 - 30

Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok.  Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností.  A odcestoval.  Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť;  podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva.  Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána.  Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi.  I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť!  Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!  Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva!  Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!  Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal:  Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.  Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme.  Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!  Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal.  Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje.  Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov!  Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté.  Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. (Matúš 25, 14 - 30)

 Toto je podobenstvo o vzťahu človeka k Pánu Bohu.  Vzťah človeka k Bohu má viac stránok.  Jednou, veľmi dôležitou, je to, že každý človek dostal od Pána Boha určité hodnoty a že je za ne prísne zodpovedný.  Raz sa Pán Boh každého opýta: Ako si naložil s hodnotami, ktoré si dostal odo mňa?  Podľa toho, ako človek nakladal so zverenými mu hodnotami, podľa toho jeho Pán naloží s ním.
 Od svojho pána, ktorý odchádzal na cesty, dostali jeho sluhovia vysoké hodnoty: jeden dostal päť talentov, iný dva, iný jeden.  Talent bola peňažná jednotka veľmi vysokej ceny.  Rovnala sa približne 36 kilogramom striebra alebo mzde robotníka za 9000 pracovných dní.  My sme dostali od svojho Stvoriteľa vysoké hodnoty.
 Z tohto podobenstva prešlo do našej bežnej reči slovo "talent".  Talentom nazývame osobitné, nadpriemerné, výnimočné nadanie v niektorej oblasti ľudskej činnosti.  Podobenstvo nás upozorňuje na jednu dôležitú skutočnosť: Každý talent v tomto zmysle je darom od Pána Boha.  Preto ak má človek nejaký talent, nesmie to byť pre neho dôvod k pýche, ale dôvod k vďačnosti a zodpovednosti.  Výstižne to vyjadruje apoštol Pavel: "Čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal?"
 Podobenstvo zároveň opravuje, koriguje naše predstavy o talentoch.  Rozšírená je predstava, že niektorí ľudia majú talent, a iní že nemajú.  Podľa podobenstva však nikto neostal neobdarovaný.  Nie všetci sluhovia dostali rovnaké množstvo talentov, ale každý niečo dostal.  Otázka, prečo sú niektorí ľudia obdarovaní viac a iní menej, je síce zaujímavá,  ale tá rozdielnosť obdarovania nemala by viesť k závisti, ale naopak, k pocitu zodpovednosti za ten dar, ktorý bol práve nám daný.
 Tie veľké peniaze boli sluhom dané nie do vlastníctva, ale dostali ich ako zverené hodnoty, s ktorými mali pracovať, ktoré mali zveľaďovať.  Tak si aj nám treba uvedomiť, že všetko, čo máme, a to aj svoje schopnosti, že to všetko máme nie ako hodnoty, ktorých sme vlastníkmi, ale ako hodnoty zverené.  Pocity vlastníctva často vedú k pocitom vyvyšovania a nadraďovania sa.  Ale kto si uvedomí, že hodnoty, ktoré má, má ako zverené hodnoty a že raz bude skladať účty z toho, ako s nimi nakladal,  stane sa omnoho pokornejším, skromnejším  a s omnoho väčšou vážnosťou bude pristupovať k talentom, ktoré mu boli zverené.
 Každý by mal objaviť a postupne vždy ďalej objavovať, aké talenty práve jemu Pán Boh zveril.  Môžu to byť rozličné veci:  Umelecké nadanie.  Vedecké nadanie.  Technické nadanie.  Praktické schopnosti.  Schopnosť potešiť zarmúteného.  Schopnosť napomenúť blúdiaceho tak, že sa zamyslí nad svojimi cestami.  Schopnosť vidieť krásy Božej prírody a upozorniť na ne ostatných.  Schopnosť upokojovať rozvadených a zmierňovať napätia medzi ľuďmi.  Hodnotou veľmi vysokej ceny sú ľudia, ktorých nám Pán Boh dal za blízkych: rodičia, manžel, manželka, deti, vnúčatá.  Sú to hodnoty celkom iného rázu než tie predošlé,  ale predsa hodnoty, za ktoré je na nás veľmi veľká zodpovednosť.  Celkom osobitnou hodnotou je naša vlastná bytosť v tom hlbokom zmysle,  duša, ktorou nás Pán Boh obdaroval, a ktorú máme rozvíjať, obohacovať, čistiť,  aby sme tak boli pripravení odpovedať na Božiu otázku: Čo si urobil so svojou vlastnou bytosťou? Čo si urobil so svojou dušou?  Veľmi tajomnou hodnotou, ktorú sme všetci dostali k dispozícii, je čas.  Pojem času je pre nás tajomný, nevyskúmateľný,  ale každý vie dobre, čo znamená čas ako dôležitá hodnota,  čo znamená využívať čas,  čo znamená zahadzovať čas, premárniť čas.  Mali by sme sa niekoľkokrát hlboko zamyslieť nad otázkou, čím všetkým práve nás Pán Boh obdaroval.  Boli by sme prekvapení, že je toho hodne viac, než sme sa domnievali.  Tým by sa zmiernila naša závisť a zvýšil by sa náš pocit zodpovednosti.
 Pri hodnotách, o ktorom hovorí toto podobenstvo, myslel Pán Ježiš určite aj a možno predovšetkým na posolstvo o kráľovstve Božom, ktoré on priniesol.  Vieme, že kráľovstvu Božiemu pripisoval vyššiu hodnotu, než má čokoľvek v tomto svete.  Vyplýva to z jeho mnohých výrokov, okrem iných aj z toho všeobecne známeho: "Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané."  Každý, ku komu sa dostalo Ježišovo posolstvo o kráľovstve Božom, podobá sa ľuďom v podobenstve, ktorým boli zverené veľmi cenné hodnoty.  Veľká je naša zodpovednosť za to, čo urobíme s týmto posolstvom vo svojom živote a ako ho odovzdáme druhým ľuďom.
 Teraz si položíme závažnú otázku: Ako sa dajú využívať tie veľké hodnoty, ktoré nám zveril Pán Boh?  Možnosti používania sa dajú zadeliť do niekoľkých skupín.  Veľmi často používame tie hodnoty predovšetkým pre seba.  Zverené talenty máme, pravdaže aj na to, aby sme z nich žili, fyzicky a duchovne.  Ale zle je, ak sa so zverenými hodnotami obmedzíme sebeckým spôsobom len na seba.  Proti sebeckému používaniu zverených talentov si treba uvedomiť, že nikto z nás nemá žiť iba pre seba.  Kto žije iba pre seba, žije celkom prevráteným spôsobom.  Upozorňujú nás na to apoštolove slová: "Nikto z nás nežije sebe a nik sebe ani neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame, a tak či žijeme či umierame, Pánovi sme."  Prostredníctvom nás a pomocou darov, ktoré nám Pán Boh dal, chce On konať medzi ľuďmi svoje dielo lásky a budovania,  budovania jednotlivých ľudí, budovania spoločenstiev.  V súlade s týmto Jeho zámerom treba nasadiť do jeho služby, do tohto jeho programu s nami všetky dary, ktorými nás On obdaroval.
 Veľké Božie dary dajú sa používať na výslovne ničiteľské, deštruktívne dielo.  Koľko je ľudí, ktorí svoje veľké talenty postavili do služby zločinu rozličného druhu, rozličného rozsahu.  Smutný je pohľad na človeka mimoriadne nadaného, ktorý zneužíva alebo dáva zneužívať veľké, Pánom Bohom mu dané dary na kazenie, ničenie života.  Sú to tzv. "geniálni zločinci".  Už tento výraz ukazuje, že tu ide o skutočne veľkú, zrejmú, krikľavú diabolskú zvrátenosť.  Všetky dary, ktoré nám Pán Boh dal, majú slúžiť na budovanie niečoho dobrého, pozitívneho.  To sa v prečítanom podobenstve predpokladá ako samozrejmosť.
 Postavou toho posledného sluhu v podobenstve varuje Pán Ježiš ešte pred jedným nesprávnym postojom voči Božím darom.  Ten človek sa bál rizika, zakopal peniaze svojho pána, aby mu ich pri návrate vrátil neporušené.  Možno si myslel, že tak najlepšie splní pánovu vôľu.  Ale dostalo sa mu veľmi ostrého odsúdenia.  Pán mu ten talent nedal na to, aby ho nechal nečinne ležať, ale aby s ním intenzívne pracoval.  To platí o všetkých hodnotách, ktoré sme dostali od Pána Boha.  Pán Boh nám ich nedal nato, aby sme ich nechali nečinne ležať, ale aby sme ich čo najintenzívnejšie nasadili do jeho diela, do jeho služby.
 Jeden teológ hovorí o pokušení malosti.  Existuje nielen pokušenie, pri ktorom chce človek prekročiť hranice, ktoré mu stanovil Pán Boh - do je pokušenie pýchy -  ale aj protikladné pokušenie, že sa človek v pocite menejcennosti uzavrie do seba,  začne seba samého ľutovať,  začne seba a druhým navrávať: som neschopný, nie som na nič súci, nemám nijaké nadanie, nevidím nijaký zmysel svojho života,  a čaká od druhých, že ho budú ľutovať.  Možno mu to pripadá ako jeho životný kríž, ktorý musí niesť.  Ale v prečítanom podobenstve vyvádza Ježiš ľudí z takéhoto sladko-bôľneho seba-deštruktívneho životného postoja.  Ukazuje, že takéto vzdanie sa, rezignovanie je hriech, hriech, ktorý je veľmi prísne potrestaný.  Všetkých ľudí spomínaného typu chce toto podobenstvo prebudiť z ich ničivého sebaklamu  a priviesť ich k tomu, aby si uvedomili, že oni sú takisto Pánom Bohom obdarovaní  a takisto Pánu Bohu zodpovední.  Ak sa stretneme s takými ľuďmi, mali by sme sa usilovať im pomôcť.  Pomôcť im objaviť hodnoty, talenty, ktoré práve im Pán Boh zveril,  rozmýšľať spolu s nimi, ako by ich oni mohli nasadiť do služby Božieho veľkého diela rozvíjania života.  Je skutočne možné pomôcť človeku, aby sa oslobodil od svojho pocitu menejcennosti  a aby si uvedomil, že môže žiť ako Božie tvoriace dieťa.
 Tak ako sa pán v podobenstve vrátil a sluhovia museli referovať, ako naložili so zverenými im hodnotami,  tak aj nás čaká takéto stretnutie s naším najvyšším Pánom.  Neraz zabúdame na to a žijeme si, akoby takéto konečné stretnutie nikdy nebolo.  To je nebezpečný spôsob života, lebo to stretnutie bude potom veľkým prekvapením.  Nosiť v sebe stálu myšlienku na konečné, účtujúce stretnutie - to je niečo, čo nás naučí pristupovať s plnou vážnosťou k hodnotám, ktoré nám Pán Boh zveril.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.