Svätá Trojica, 1 Moj 1, 1; Marek 15, 39; Skutky 2, 2 - 4
"Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." (1 Moj 1, 1)
"Keď stotník, ktorý stál naproti Nemu, videl, že takto dokonal, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží!" (Marek 15, 39)
"Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť." (Skutky 2, 2 - 4)
Bratia a sestry!
Od svojich piatich rokov som začal pravidelne chodiť na detskú besiedku. Dodnes si na tieto hodiny spomínam s veľkým pohnutím, pretože pán farár, ktorý nás učil, bol úplne skvelý a neprekonateľný vo svojom prístupe k malým deťom. Dodnes nezabudnem, ako ma ohúril svojím výkladom o Trojici. Musím sa priznať, že do mojej detskej hlavy sa nijako nevedelo zmestiť, ako to vlastne s tou Trojicou je. Ako môže byť niekto jeden a zároveň traja, ako môžu byť nerozdielni, a pri tom úplne iní. Je to niečo, čo ani najmenej nemôže pochopiť a logicky vysvetliť žiaden človek na svete. A predsa, tento jeho výklad napriek tomu, že bol prostý a jednoduchý, vniesol úplný pokoj a dôveru voči Bohu do môjho srdca.
Ako príklad pre pochopenie Trojice nám uviedol vodu, ktorú v bežnom živote poznáme v troch skupenstvách. Jednoducho, keď sa zmenia vonkajšie podmienky, voda mení skupenstvo. To všetci veľmi dobre poznáme. Keď je vonkajšia teplota pod bodom mrazu, poznáme vodu v podobe ľadu alebo snehu. Keď je teplota medzi nulou až sto stupňami, poznáme vodu v kvapalnom stave, ako tekutinu. A keď je viac ako sto stupňov, mení sa voda na paru, teda na plyn. Keď som tento výklad počul, tak mi to jednoducho zaplo a musím povedať, že odvtedy nepotrebujem žiaden iný dôkaz o tom, že Trojica možná je. Nepochybujem o tom, že sú ľudia, ktorým samozrejme toto vysvetlenie nestačí a nad uvedením príkladom sa iba blahosklonne uškrnú. A ja im dobre rozumiem, lebo tento príklad nám nedáva istotu a nezvratný dôkaz, že Trojica skutočne existuje. Iba jednoducho posilňuje vieru toho, kto Trojicu prijíma a akceptuje.
Postupne v mojom živote som si stále viac a viac uvedomoval, že Boh skutočne vo svete pôsobí a začal som nachádzať Boha stále v ďalších a ďalších súvislostiach. Naučil som sa, že moja viera v Boha rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila a ovplyvňuje môj život. Dáva mu zmysel, mravný základ a jasný cieľ. Viera je neuveriteľne mocná čarodejka, ktorá viac ako čokoľvek pokiaľ pôsobí dlhodobo, mení naše správanie, naše hodnoty a náš život. A pri tom na prvý pohľad to tak vôbec nemusí vyzerať.
Koľko krát ste možno aj vy sami zažili, keď ste sa dívali na nejakú úchvatnú prírodnú scenériu so svojimi priateľmi, ktorí mohli byť ateisti, že pocity, ktoré napĺňali vaše vnútro boli takmer identicky povznášajúce a emocionálne veľmi silné. A predsa, pre veriaceho človeka je tu ešte čosi viac. Vedomie, že Boh stvoril nebo a zem nás vedie k tomu, že napokon v úplnej pokore sa môžeme skloniť pred všemohúcim Bohom a poďakovať Mu za hviezdnaté nebo nad sebou, ktoré otvára mravný zákon v nás tak, ako to už pred bezmála 300 rokmi vyjadril slávny nemecký filozof Immanuel Kant.
Nepochybujem o svojich ateistických priateľoch, že mnohí sú veľmi slušní, vzácni a ušľachtilí ľudia. Som však hlboko presvedčený, že pokiaľ neveria v Boha, tak aj tá najúchvatnejšia prírodná scenéria, ktorá môže výrazne formovať ich životy, napokon nevedie k pokore, ale k túžbe všetko ovládnuť a všetko mať. Nemusí to byť, samozrejme, len pre sebecké účely a ciele, ale jednoducho, človek bez Boha musí napokon vytvoriť nejakú filozofiu pre riešenie existenčných otázok našej civilizácie, ekológie, či iných existencionálnych tém, kde chtiac-nechtiac sa človek stáva centrom všetkého diania. A to je vždy veľmi nebezpečné, lebo máme dejinnú skúsenosť, že aj z tých najušľachtilejších vecí a pohnútok, sa zrodili najúdesnejšie diktatúry, ktoré zapríčinili smrť desiatok miliónov ľudí.
Scénu Ježišovej smrti nepochybne všetci dobre poznáme. Náš Pán dokonal. Zavŕšil svoj život a naplnil svoje poslanie. Úplne nezainteresovaný rímsky stotník, ktorý stál v bezprostrednej blízkosti Ježišovej smrti, bol dostatočne vnímavý, aby cítil, že sa tu udialo čosi prevratné, čo zmenilo a zmení chod ľudských dejín. Nevedel to definovať a netušil, čo sa v skutočnosti udialo. Len jeho intuícia mu našepkala, že tu zomrel niekto veľmi dôležitý. Niekto, kto bol viac ako iba obyčajným človekom. Preto to vyznanie: Toto je Syn Boží!
A opäť skúsme si porovnať postoje neveriaceho človek a veriaceho kresťana. Sú nepochybne milióny ľudí, ktorí uznávajú Ježiša ako významného učiteľa morálky, prenikavého ducha a veľkého reformátora židovského náboženstva. Pre mnohých ľudí je Ježiš obrovskou inšpiráciou pre svoju odvahu, ktorou sa nebál kritizovať zatuchnuté a skostnatené postoje vtedajších náboženských vodcov. Jeho slová o láske k blížnemu, ba dokonca aj k nepriateľovi, fascinovali aj veľkých duchov, ktorí inak s kresťanstvom nechceli mať nič spoločné. Napokon, poprieť Ježišovo miesto v dejinách ľudstva môže iba veľmi slabo myslený duch, alebo človek, ktorý chce všetko, čo súvisí s Ježišom a kresťanstvom zamiesť pod koberec a vymazať z pamäti ľudstva.
Samozrejme, že nás kresťanov vždy nesmierne teší, keď z úst nekresťanov počujeme takéto pozitívne výroky o Ježišovi. Ale my Ježiša poznáme úplne inak. Pre nás Ježiš nie je len veľkou postavou ľudských dejín, ktorá žila v prvom storočí. Pre nás je Ježiš živým a mocným Pánom, ktorý koná a pôsobí v našom každodennom živote. Už dávno by sme boli niekde úplne inde, keby sme neverili, že na kríži tiekla Jeho krv aj za naše hriechy. Už dávno by náš rebríček hodnôt bol úplne naruby, keby sme neuverili, že tam Boh prijal obeť svojho Syna aj za mňa- hriešnika a tým mi otvoril cestu k večnému životu. Je to úžasné a fantastické. A nikdy to nebudem vedieť popísať dostatočne vhodnými slovami. Nepochybujem, že všetci, ktorí sme uverili v Božiu milosť, darovanú nám zadarmo skrze Kristovu smrť, sme naplnení radosťou a istotou, že On je s nami a On nás vedie. On je živý a dodnes pôsobiaci Pán.
Iba maličká zmena oproti tým, ktorí ho takto neprijímajú, ale opäť, aké nesmierne dôsledky. Lebo v centre nášho života nie sme my, ale je náš Boh- Vykupiteľ.
Pred týždňom sme si pripomenuli zoslanie Ducha Svätého, ktorý ako vietor vtrhol do života ustrašených a bojazlivých Ježišových učeníkov. A z tejto skupiny bojazlivcov urobil hrdinských a nebojácnych hlásateľov najdôležitejšieho posolstva v dejinách ľudstva, teda že Ježiš, ktorý zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a žije. Toto je Duch Svätý a opäť poznám množstvo ľudí, ktorí inak Boha nepotrebujú či popierajú, ale ktorí dávajú prednosť duchu pred hmotou, ušľachtilým myšlienkam, ktoré dokázal vytvoriť ľudský duch a ktoré dodnes formujú náš pohľad na krásu a dobro,. Je nesmierne veľa obrazov, hudobných, či literárnych skvostov, pri ktorých ľuďom sa tisnú slzy do očí a chtiac-nechtiac v nás vyvolávajú tie najhlbšie emócie, ktoré sme vo svojom živote dovtedy nikdy nezažili a neskúsili.
Mám osobnú skúsenosť. Keď som sa ako mladý študent dostal do drážďanského Zwingeru, kde celé jedno poschodie zaberajú Rembrandtove obrazy, o ktorých som dovtedy až tak veľa nevedel ktoré som vlastne videl iba v reprodukciách, zostal som stáť ako prikovaný. Zrazu som pochopil, aký je ľudský duch nesmierne silný a tvorivý. Bol to neuveriteľný pretlak emócií, ktorý aj po mnohých stáročiach bol z jeho diela vidieť. Bolo to ako keby som sa zrazu dostal do jaskyne plnej najvzácnejších perál a drahokamov. Nepochybne takéto pocity mnohí z vás už zažili, keď mali možnosť vidieť veľké diela veľkých umelcov, ale ako kresťan musím si vždy položiť otázku: na čo sú veľké diela a počiny ľudského ducha, pokiaľ neukazujú na Kristov kríž? Kam vlastne môže človeka jeho duch zaviesť, pokiaľ tento kríž ignoruje alebo nevidí? Moja odpoveď, aj keď pre nekresťana môže znieť veľmi trúfalo a veľmi sebavedomo je jednoznačná. Vedie ho k tomu, že začína popierať mravný zákon, prestáva rozlišovať medzi dobrom a zlom, hľadá výhody pre seba a ignoruje všetko, čo sa jeho netýka. Jednoducho, aj súčasný stav našej spoločnosti je pre mňa nezvratným dôkazom toho, že aj keď človek dokáže vytvoriť nádherné a krásne veci a dokáže skutočne technickými výdobytkami uľahčiť a spríjemniť život, napokon človek stojí a nevie, kam ďalej. Sily ubúdajú, možnosti sú vyčerpané a odpoveď, kam ide táto cesta, neexistuje. A ak sa mi niekto pokúsi navravieť, že ho uspokojuje viera, že po smrti nič neexistuje, tak tomu neverím. Neverím, že s takouto odpoveďou je aj ten najzarytejší ateista vo svojom vnútri spokojný.
Preto som šťastný, že môžem patriť do cirkvi a vždy, keď sa pozriem okolo seba, vo všetkých veciach vidím Boha, ktorý toto všetky stvoril. Vždy, keď neviem, ako ísť ďalej a som bezradný, môžem sa s dôverou pozrieť na Kristov kríž, ktorý je pre mňa zdrojom novej sily a dáva mi opäť chuť k životu. A keď už neviem, ako vzdorovať svojim neprajníkom a najradšej by som utiekol z tohto sveta, prichádza Duch Svätý, ktorý mi dáva znovu a znovu inšpiráciu a silu k životu. Nikdy nebudem vedieť vysvetliť a exaktným spôsobom dokázať Božiu Trojicu. Ale vďaka Bohu, že On v mojom živote koná a je jedno, či mrzne, či je normálna teplota, alebo teplota presiahla bod varu. Vždy je to ten istý Boh, ktorý raz ku mne hovorí ako Stvoriteľ, potom ako Vykupiteľ a napokon ako môj Radca, Tešiteľ a Posvätiteľ.
Amen.
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
