Príslovia 1, 7 - 19
Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou. Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky, lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle. Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj! Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny, pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu; nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou; hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec; syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov! Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia. Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu. Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má. (Príslovia 1, 7 - 19)
Prečítali sme jednu stať zo starozmluvnej Knihy prísloví. Z týchto slov vidno, do akého rámca je zasadená veľká časť poučení, ktoré sú zhromaždené v tejto knihe. Aj v tomto odseku, aj v mnohých výrokoch knihy Prísloví sa skrýva poučenie, varovanie, napomenutie, poznanie, ktoré okrem iných ľudí práve aj mladý človek naliehavo potrebuje pri formovaní svojej osobnosti a svojho života. V prečítanej stati zo samého začiatku tejto knihy vidíme, ako rodičia poučujú svoje deti, upozorňujú ich na duchovné a mravné nebezpečenstvá, ktoré im hrozia vo svete a varujú ich pred nimi. V tomto rámci rodičovského napomínania nám treba vidieť aj mnoho ďalších výrokov a napomenutí v tejto zbierke. Už sám tento rámec - teda vzťah: rodič-dieťa - je niečo, čo by malo viesť k hlbokému zamysleniu aj rodičov, aj deti.
Vidíme tu predovšetkým pekný príklad rodičov, ktorí duchovný vývoj svojich detí nenechávajú náhode ani ulici, ale oni sami sa o túto výchovu systematicky starajú. Uvedomujú si veľkú pravdu, ktorú neskôr apoštol Pavel v jednom svojom liste formuloval slovami: Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Vedia veľmi dobre, že ak výchovu ich detí prevezme náhoda alebo ulica, môže to ich deti priviesť do záhuby. Cítia zodpovednosť za svoje deti, zodpovednosť pred Bohom a počítajú s tým, že raz budú pred Pánom Bohom skladať účty z toho, ako konali svoje rodičovské povinnosti.
S uznaním a radosťou myslíme na všetkých rodičov, ktorí podobne ako ten otec v prečítanom texte, berú veľmi vážne rodičovské, pedagogické povinnosti voči svojim deťom. Ale na druhej strane existuje mnoho rodičov, ktorí sa vôbec nestarajú o duchovnú a mravnú výchovu svojich detí. Preto sa určitá časť mladej generácie podobá džungli. Hrozné zločiny, aj zo strany mladých ľudí, či až detí, o ktorých médiá musia tak často informovať, ale rovnako aj šikanovanie, o ktorom počúvame čím ďalej tým viac, to všetko sú výkričníky, ktoré by mali prebudiť množstvo duchovne spiacich rodičov, rodičov, ktorí neberú vážne svoju zodpovednosť za výchovu vlastných detí. Kým sa veľká väčšina rodičov neujme systematicky svojej základnej výchovnej úlohy, nemôžeme čakať, že sa zlepší situácia v spoločnosti.
U kresťanských rodičov by malo byť samozrejmé, že svoje deti od samého malička budú duchovne a mravne usmerňovať. Tieto prečítané slová nám treba chápať ako apel na všetkých veriacich rodičov.
Predpokladom výchovného pôsobenia je, že medzi rodičmi a dieťaťom je vypestovaný vzťah dôvery. Vo formuláciách nášho textu cítime, že tu hovorí milujúci otec a rozpráva sa so synom ako s priateľom, partnerom, rešpektujúc jeho ľudskú dôstojnosť. Autorita nespočíva v tom, že otec dokáže na dieťa nakričať, ale v tom, že sa svojimi zásadami, pevnosťou, pokojom a životným príkladom stane pre dieťa prirodzenou autoritou. Koľko rodičovskej lásky a zodpovednosti cítiť už v úvodných slovách textu: "Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky." Na základni takejto dôvery dajú sa potom rozvinúť pravidelné dôverné rozhovory medzi otcom či matkou a deťmi.
Súčasne sa z tohto textu dajú odvodiť dôležité myšlienky na adresu detí a mladých ľudí. Mladí ľudia bývajú neraz kritickí voči tomu, čo im hovoria predstavitelia staršej generácie. Neraz býva táto kritickosť apriorná, to znamená, že dieťa ešte ani nepočuje, čo mu chce rodič povedať, a už to vopred odmieta. Tento typ kritickosti je veľmi primitívny. Kritickí máme byť všetci, ale musíme vedieť svoju kritiku vecne, argumentmi odôvodniť. V nejednom prípade až vtedy, keď mladý človek dospeje a má vychovávať vlastné deti, si uvedomí, koľkých chýb sa dopustil voči svojim rodičom.
Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že mnoho z tých napomínaní, ktoré im hovoria ich rodičia, sa zakladá na dlhodobej skúsenosti. Mnohé z tých zásad, ktoré sa rodičia usilujú odovzdať svojim deťom, boli vyskúšané a overené v mnohých generáciách. Aj tie zásady, ktoré sa nachádzajú v Knihe prísloví, prešli cez takýto dlhodobý proces overovania a potvrdzovania. Vo vede a technike budujeme na poznatkoch a skúsenostiach predošlých generácií. Bez týchto skúseností by sme sa z plienok nikdy nedostali. Je veľká nedôslednosť, ak sa v oblasti duchovnej a mravnej niekto správa tak, akoby skúsenosti predošlých generácií nepotreboval.
Vidíme, kam to vedie, keď mnohí mladí ľudia jednoducho ignorujú mravné zásady, ktoré boli vodidlom mnohých generácií. Rozhodujúcou otázkou je, či mladá generácia vytvorila vo veci mravných zásad niečo lepšieho než je to, čo odmieta. Pohľad na realitu ukazuje, že odmietanie týchto zásad vedie nie na vyššiu, ale naopak, na tú najprimitívnejšiu úroveň. Mladí ľudia by mali využívať svoju schopnosť myslieť a uvedomiť si tieto dôležité veci.
Pokiaľ ide o obsah rodičovského napomínania, ktorý je vyjadrený v prečítanom texte, ten je i dnes veľmi aktuálny. Rodič si kladie úzkostlivú otázku: Čo sa stane s mojím dieťaťom, keď sa dostane do spoločnosti iných mladých ľudí? Čo ak sa dostane pod vplyv zlej, skazenej party? Tieto obavy sú celkom na mieste aj dnes, ba predovšetkým dnes, lebo na mladého človeka číha zo všetkých strán množstvo nástrah a pokušení. Otázka je, či uprostred týchto zvodov a pokušení ostane mladý človek pevný, alebo či sa dá zviesť na zlé cesty. V texte sa hovorí o zločineckej bande, ktorá striehne na pokojných ľudí a robí na nich lúpežné útoky. Takáto banda sa usiluje vťahovať medzi seba ďalších ľudí a urobiť z nich zločincov. "Poď s nami strojiť krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny. Pohltíme ich zaživa... Nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou." Toto je priamo ako vystrihnuté zo scenára mnohých dnešných zločineckých bánd. Ten otec v našom texte si teda predstavuje a svojmu synovi kreslí situáciu pokušenia a zvádzania veľmi názorným spôsobom. V tejto metóde napomínania je celkom moderný. Nezakrýva skutočnosť, neprikrášľuje ju, ale hovorí o jej zákernostiach celkom otvorene. Ani sa nesnaží svoje dieťa zatvoriť do skleníka, v ktorom by sa nestretlo s takýmito pokušeniami. To nebolo prakticky možné ani vtedy a nie je možné ani dnes. Tento múdry otec robí to, čo je jedine správne. Vie, že sa jeho dieťa dostane do mnohých nebezpečných pokušení, ale robí všetko, čo je v jeho silách, aby ten jeho syn nebol nepripravený, ale aby si už z domu odniesol určitú pevnosť, pevný, stabilný, neotrasiteľný postoj, na ktorom by sa rozbili všetky zvody a pokušenia. "Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj... syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje kroky od ich chodníkov." Že sa toto varovanie a napomínanie vzťahuje rovnako na dcéry, rozumie sa samo sebou.
Tu krásne vidíme, čo je cieľom, jedným z cieľov, systematickej výchovy dieťaťa v rodine: dať mu vnútornú pevnosť, dať mu antilátky, ktoré by ho urobili imúnnym, odolným voči všetkým mravným nákazám. To nie je ľahká práca, ale systematickou výchovnou činnosťou sa dá v tomto ohľade mnoho dosiahnuť. Dobré rodinné zázemie, rodinná základňa je veľkou pomocou pre mladého človeka, ak si má zachovať pevnosť uprostred pokušení. Myšlienka na rodičov a ostatných blízkych ľudí, ktorým na tomto mladom človeku záleží a na ktorých záleží jemu, každodenné vracanie sa na rodinnú základňu, otvorený rozhovor o pokušeniach a zvodoch dňa, čistenie svojho vnútra prílevom dobrých, budujúcich myšlienok a predovšetkým modlitba - to všetko je nepostrádateľná a veľmi účinná pomoc v takomto zápase.
Iste sme si všimli, že na začiatku prečítaného textu, teda tesne pred rodičovským napomínaním, sú zásadné slová: "Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania." Bázeň pred Hospodinom znamená: mať zvrchovaný rešpekt pred Pánom Bohom, nosiť tento rešpekt stále, neprestajne, bez prerušenia vo svojom srdci; bázeň pred Hospodinom pociťovať a prežívať veľmi silne predovšetkým vtedy, keď na nás doliehajú zvody a pokušenia, uvedomiť si: Boh je mojím Bohom a všetci zvodcovia sú v jeho svetle takí nesmierne úbohí, prichádzať v modlitbe a zahĺbení sa do jeho slova na jeho otcovskú základňu - to všetko sú veľké možnosti nás i našich detí, ak si chceme zachovať pevnosť a čistotu.
Nesmierne veľkou pomocou pre rodičov a deti je aj v tomto ohľade Pán Ježiš Kristus. Poznať z evanjelií čím lepšie a hlbšie jeho čistú, svätú osobnosť mať jeho duchovný obraz stále pred očami uvedomiť si, že On, hoci sa pohyboval vo svete plnom nečistoty, ostal za všetkých okolností čistý. Už tento jeho obraz mal by sa stať aj rodičom aj deťom vedúcou hviezdou, ktorá v labyrinte sveta ukazuje jedine správny smer života. Už ako vzor čistého života znamená Ježiš Kristus pre nás veľmi veľa. Ale on okrem toho pomáha pri budovaní čistého života mocou svojho Ducha všetkým, ktorí ho o túto pomoc požiadajú. Ježiš Kristus ako vzor, Ježiš Kristus ako efektívna pomoc - to nám i našim deťom môže rozhodujúcim spôsobom pomôcť zachovať si čistotu uprostred nečistého sveta. Kto vie, akou veľkou bolesťou je pre rodičov, ak ich deti chodia po zlých cestách, kto vie, aké šťastie pre rodičov je, ak ich deti chodia po priamych Božích cestách, ten nebude pohŕdať veľkou ponukou všestrannej Božej pomoci pri výchove detí a formovaní vlastného života, ale vďačne sa jej chopí a bude ju každodenne využívať.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
