3. nedeľa po Veľkej noci, Izaiáš 40, 25 - 31
Komu ma teda pripodobníte? Komu sa budem rovnať? vraví Svätý. Zdvihnite pohľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú. (Izaiáš 40, 25 - 31)
Kto si chce v dnešný nedeľný deň prečítať niečo nadpriemerne krásne, tomu môžeme odporúčať 40. kapitolu prorockej knihy Izaiáš. Prvými veršami tejto kapitoly: "Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš ..." začína Georg Friedrich Händel svoje slávne oratórium "Mesiáš". Nad touto kapitolou a osobitne nad jej poslednou staťou, ktorú sme si práve vypočuli, by sme sa chceli dnes zamyslieť. Prvé slová: "Potešujte, potešujte môj ľud" vystihujú obsah celej kapitoly. Je to mohutné Božie slovo povedané do všeobecnej skleslosti, rezignácie.
Do nebezpečnej rezignácie začal upadať izraelský národ v babylonskom exile v 6. storočí pred naším letopočtom. Vždy viac sa ich zmocňoval dojem, že ich vyhnanstvo trvá príliš dlho a že Boh stále mlčí, že možno na nich celkom zabudol. V prečítanom texte sa citujú aj slová týchto ľudí na hranici zúfalstva: "Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu." Do rezignácie začali upadať jednotlivci, keď nevideli jasnú cestu do budúcnosti. Do rezignácie začalo upadať ich národné a náboženské spoločenstvo. Príliš dlho boli vytrhnutí zo svojej duchovnej pôdy v Jeruzaleme a Judsku. Tí, ktorým ležal na srdci život celého náboženského spoločenstva, si kládli otázky plné úzkosti a obáv: Nevniknú do tohto spoločenstva cudzie prvky z pohanských náboženstiev, ktorými boli obklopení? Nestratia sa pod vplyvom dlhodobého pobytu v cudzine cenné hodnoty duchovného dedičstva predošlých generácií? Nenastane všeobecný úpadok duchovnej a mravnej úrovne jednotlivcov a celého národa? S týmito otázkami boli spojené vážne obavy o budúcnosť.
Rezignáciu poznali nielen izraelskí exulanti v Babylone. V situáciách dlho trvajúceho utrpenia, sklamania, bezvýsledného čakania sa rezignácia dostavuje takmer zákonite. Možno to pozná nejeden z nás zo svojho osobného života a osobných problémov. Rezignáciu môže vzbudzovať aj pohľad na spoločenstvá, do ktorých patríme. Situácia cirkvi, národa, sveta, ekologická situácia sa neraz môže zdať za určitých okolností taká bezvýchodisková, že navodzuje atmosféru rezignácie.
Rezignácia je nebezpečný myšlienkový a citový postoj. Lebo zatvára pohľad do budúcnosti, ochromuje sily, vedie do nečinnosti, pasivity, apatie. Sedieť a čakať so založenými rukami a zvesenou hlavou - to je typický postoj rezignácie. Ak trvá krátko, nie je to taká veľká tragédia. Ak trvá dlho, je to veľmi veľké nebezpečenstvo.
Najcitlivejšou skupinou v izraelskom spoločenstve boli proroci. Oni najostrejšie pozorovali a vnímali hriechy vlastného národa a iných národov, varovali pred nimi a upozorňovali na veľmi zlé následky. Ale veľmi citlivo vnímali aj rezignáciu, najmä ak sa zmocňovala veľkých skupín, ba celého národa. Vedeli, že proti tomu sa musí dačo robiť. Použili najsilnejšiu pomoc: stali sa hovorcami Hospodina. V 40. kapitole knihy Izaiáš je to Hospodin, ktorý hovorí do situácie malomyseľnosti a rezignácie izraelského národa. Keď si budeme postupne všímať, čo hovorí Hospodin do ich rezignácie, uvedomíme si zároveň, že sú to jeho slová povedané do našich najrozličnejších rezignácií. Aj do tých, ktoré nás trápia v prítomnosti. Takže slová nášho textu a celej tejto kapitoly budeme čítať a vnímať ako Božie slová adresované nám.
Všimli sme si, že rezignácia vzniká v určitých situáciách takmer zákonite. To nás vedie k otázke, či je to naozaj osudová nevyhnutnosť. V prečítanom texte Hospodin rezignáciu kritizuje. Vidno to z jeho otázky adresovanej malomyseľným, rezignujúcim ľuďom: "Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu?" Táto otázka obsahuje výčitku: Takto by ste nemali hovoriť. Tie vaše slová vyjadrujú síce váš dojem, sú to vaše subjektívne pocity, ale nezodpovedajú skutočnosti.
Čo je na týchto slovách zlé? Veď sa nám zdá, že tých ľudí, ako aj všetkých rezignujúcich ľudí, vieme pochopiť. Ale tá Božia kritika upozorňuje na jeden veľký nedostatok, na veľkú chybu. Tí malomyseľní ľudia zabudli na Božiu neobmedzenú moc a Božiu prítomnosť. Pána Boha síce spomínajú, ale len v negatívnom zmysle: Boh na nás zabudol, naše problémy sú mu skryté, o dosiahnutie nášho práva sa on nezaujíma. Ich pohľad je veľmi zúžený, veľmi obmedzený. Vidia len negatívne stránky svojej situácie a dávajú sa nimi úplne zdeptať.
Božia pomoc sa začína tým, že veľmi radikálne rozširuje ich zorné pole, a to nielen do šírky, ale hlavne do výšky. Veľmi dobre nám treba v prečítanom texte počuť slová: "Zdvihnite pohľad!" Platí to najprv v doslovnom zmysle: Zdvihnite pohľad na hviezdnatú oblohu a uvedomte si, kto to všetko stvoril. Platí to aj v prenesenom zmysle: Vy máte oči stále upreté na svoje momentálne nešťastie, nože konečne vystúpte z tohto svojho väzenia negatívnej obmedzenosti a uvedomte si, že som tu ja, Hospodin a sledujem vašu situáciu. Mám pre vás pripravenú budúcnosť. Ale od vás očakávam, že budete za všetkých okolností so mnou vážne rátať, a to aj vtedy, keď sa vám bude zdať, že príliš dlho mlčím.
Človek nie je pasívne odkázaný na to, čo vstupuje do jeho vedomia a čo tam pôsobí. My máme možnosť ovplyvňovať obsah svojho vedomia. Práve k tomu ich chce a nás chce priviesť Hospodin: "Zdvihnite pohľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. ... Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, jeho múdrosť nemožno vystihnúť." To je výzva pozorovať Božie stvoriteľské dielo vo vesmíre. Dnes vieme o tom neporovnateľne viac ako vedeli ľudia v staroveku. Náš úžas je dnes mnohonásobne väčší. V internete je webová stránka, na ktorej je každý deň nová fotografia jednotlivých miest vo vesmíre. Pohľad na tieto fotografie je fascinujúci. A toto všetko stvoril Boh. Text sa nám prihovára: Keď myslíš na veci, ktoré ťa sťahujú do rezignácie, mysli zároveň na nekonečne mocného a múdreho Boha a hneď uvidíš všetko v nových proporciách. Keď Boh zaplní všetky priestory tvojej duše, rozmery tvojho nešťastia už nebudú také hrozivé. Veď tento nekonečný Boh má všetko vo svojej evidencii a miluje ťa ako jednotlivca, miluje svoju cirkev, národy, svet ľudí. Namiesto rezignácie ti ponúka pevnú, neochvejnú dôveru, dôveru, ktorá nezanikne ani uprostred veľkých ťažkostí.
Keď on uzná za vhodné, zasiahne. Už v nasledujúcej kapitole knihy Izaiáš sa hovorí o veľkej politickej udalosti, ktorá znamenala zvrat v údele izraelských exulantov. A táto politická udalosť - víťazstvo Kýrosa nad Babylonom - sa chápe ako zásah zo strany Hospodina. Hospodin necháva neraz dlho čakať, aj jednotlivcov aj spoločenstvá. Možno chce vyskúšať silu viery - tak ako u Jóba. Necháva dlho čakať, ale nikdy neopustí. Toto je veľká lekcia proti všetkým druhom rezignácie.
V Babylone žili Izraeliti uprostred pohanských náboženstiev. V predstavách týchto náboženstiev boli hviezdy spájané s jednotlivými pohanskými bohmi. Mnohí mali strach z týchto božstiev a hviezd. Aj izraelským exulantom hrozilo, že sa ich zmocní tento strach. A tu prichádza oslobodzujúci výsmech Hospodinov: Máte strach z hviezd a z osudu, ktorý vám môžu tie hviezdy pripraviť? Prebuďte sa, veď tie hviezdy - to všetko som ja stvoril, ja som im dal mená, ja si ich zratúvam, ja som ich tvorcom a ich pánom. Žiaden strach z hviezd, žiaden strach z horoskopov, žiaden strach z temného osudu, žiaden fatalizmus. Namiesto všetkých týchto zotročujúcich vecí si treba osvojiť vieru v Hospodina a bázeň pred ním.
Potom sa stane skutočnosťou aj to, čo je sľúbené na konci nášho textu: "On ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú." I ak vonkajšia situácia zostane zatiaľ nezmenená, človek môžete zhodiť zo seba rezignáciu a môže začať s novou odvahou a nádejou pozerať do novej budúcnosti a dostane aj silu, aby aj sám niečo pre tú novú budúcnosť urobil.
Tieto slová odzneli - ako sme si uvedomili - niekedy v polovici 6. storočia pred Kristom. Medzitým sa odohrala vrcholná udalosť Božieho zásahu: život, dielo, smrť, vzkriesenie Ježiša Krista. On prešiel cez všetky naše typické situácie. Aj cez situácie, ktoré znamenajú pre človeka pokušenie upadnúť do rezignácie. Ukázal, že vo všetkých takýchto situáciách sa dá zvíťaziť nad rezignáciou a každodenne nám k tomu ponúka aj pomoc. Kto prijme jeho pomoc, ten sám na sebe skúsi, že on nám, ustatým, bude dávať silu, a keď sme bezvládni, rozhojní našu moc. Dá nám krídla, aby sme sa v duchovnom ohľade vznášali ako orly, aby sme dokázali bežať a neslabnúť, chodiť a neustávať. Vďaka ti za to všetko, náš drahý Pane.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
