1. nedeľa po Veľkej noci, Zjavenie 1, 4 - 8
Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen. Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny. (Zjavenie 1, 4 - 8)
Kniha Zjavenie Jána nás učí myslieť v tých najširších súvislostiach. Adresovaná je predovšetkým siedmim cirkevným zborom, ktoré sa na konci prvého kresťanského storočia nachádzali v juhozápadnej časti vtedajšej Malej Ázie, dnešného Turecka. V jednotlivých kapitolách knihy sa hovorí aj o konkrétnej situácii týchto zborov, o problémoch, rizikách, pokušeniach, prenasledovaní. Ale autorovi knihy veľmi záleží na tom, aby nič z týchto momentálnych javov nebolo chápané izolovane, ale aby cirkevné zbory a jednotliví kresťania na všetko pozerali v najširších súvislostiach. Preto tieto súvislosti veľmi účinným spôsobom pripomína a zdôrazňuje na mnohých miestach knihy: ony sa tiahnu ako červená niť, ako hlavný tón celého tohto spisu. O nich sa hovorí hneď na začiatku - v texte z prvej kapitoly, ktorý sme práve prečítali. Od samého začiatku ich majú brať čitatelia a poslucháči na vedomie a nesmú na ne zabudnúť ani vtedy, keď sa bude hovoriť o nepríjemných a ťaživých veciach, ktorým v tom čase museli cirkevné zbory čeliť.
Z prečítaného textu už vieme, čo tvorí tú najširšiu súvislosť, do ktorej autor knihy zasadzuje vtedajšiu momentálnu situáciu cirkvi. Touto najvyššou, nad všetko nadradenou súvislosťou je Pán Boh, sediaci na tróne a Boží Duch a Ježiš Kristus. Na svoju situáciu, na svoje problémy, ťažkosti, riziká, pokušenia - na to všetko cirkevné zbory a jednotliví kresťania nemali nikdy pozerať izolovane, ale mali sa súčasne - s celou svojou konkrétnou situáciou - cítiť obklopení nadradenou, suverénnou skutočnosťou vševládneho Trojjediného Pána Boha. Nie iba vo sviatok vyznávať vieru v neho, ale mať ju účinne na mysli a v srdci aj vtedy, keď na nich doliehajú protivenstvá, ťažkosti, pokušenia. Len toto je komplexný pohľad, ktorý zodpovedá skutočnosti. Len toto je celá pravda, s ktorou treba neprestajne rátať.
Takýto komplexný pohľad má nesmierny praktický dosah. Pri izolovanom pohľade na nepriateľský svet, ktorý na konci prvého storočia obklopoval rodiacu sa kresťanskú cirkev, mohli kresťania ľahko upadnúť do malomyseľnosti, mohli si pripadať ako bezmocné bytosti vydané napospas cisárovi, ktorý žiadal, aby ho poddaní uctievali ako boha. Naproti tomu pri komplexnom pohľade bolo ich srdce naplnené, ba zaplavené nadšenou radosťou z neobmedzenej moci a lásky Hospodina. Cítili sa chránení v jeho rukách. Nadobúdali silu znášať aj prenasledovanie a utrpenie. Ich pohľad nebol obmedzený na momentálnu chvíľu, ale siahal do večnosti. Uvedomovali si, že nepriateľstvo sveta trvá do času, ale Boh je naveky. V dôsledku stálej prítomnosti tohto komplexného pohľadu sa úplne zmenilo ich vnímanie a hodnotenie momentálnej skutočnosti, zmenilo sa ich myslenie, ba aj ich emócie. Dokázali zachovať pokoj, ba dokonca aj radosť, i keď na nich dopadali rany. Lebo mali istotu: Z Božích rúk, z Kristových rúk nás nemôžte vytrhnúť ani toto zlo, ktoré nás momentálne obklopuje. Zmenil sa takýmto vysoko pozitívnym spôsobom nielen ich vnútorný svet, ale v súvislosti s tým sa rovnako pozitívne zmenilo aj ich vonkajšie správanie a postoje.
Zo Zjavenia Jánovho, z tejto úžasnej knihy, sa aj nám treba naučiť komplexnému pohľadu. Vnímať svoju momentálnu situáciu - či je už pokojná a radostná, alebo pohnutá a ťažká - vnímať ju nie izolovane, ale v rámci nadradenej viery v stálu prítomnosť, pôsobiacu prítomnosť Trojjediného Pána Boha. Neuspokojiť sa iba s nedeľným vyznávaním viery v neho, ale zaradiť, zakomponovať vieru v neho práve aj do tých každodenných situácií, v ktorých najviac potrebujeme pomoc tejto zvrchovanej viery. Nájsť si uprostred ťažkých situácií pár krátkych chvíľ a vhodným citátom z Biblie alebo primeraným veršom piesne si pripomenúť prítomnosť Pána Boha, prítomnosť Pána Ježiša Krista.
V prečítanom texte je niekoľkými slovami majstrovsky vykreslená suverénna nadradenosť Pána Boha. "Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde." Tu je Pán Boh predstavený ako absolútny Pán času. Jeho je minulosť, jeho je prítomnosť, jeho je budúcnosť. Jeho je celá nekonečná časová línia, ktorej začiatok a koniec si my, obmedzení ľudia, nevieme ani predstaviť. On nám prideľuje z nej určitý maličký úsek pre náš časný, biologický život na tejto zemi. Len maličký, obmedzený úsek času majú k dispozícii aj tí, ktorí sa chcú povýšiť na božský piedestál. Platí to o cisárovi Domiciánovi na konci prvého storočia, platí to o všetkých ostatných, ktorí si nárokovali a nárokujú božské uctievanie na najvyšších a ostatných miestach mocenského postavenia. Keď pozeráme na týchto samozvaných bohov a súčasne si uvedomujeme Hospodinovu suverénnu nadradenosť nad časom, naraz sa v našej mysli, v našom hodnotení, náramne relativizujú, scvrkávajú tie hriešne nároky obmedzených ľudí, ktorí nechcú brať na vedomie svoju ľudskú obmedzenosť. Aká veľká vnútorná sloboda vyplýva z tohto pohľadu pre každého, kto vážne ráta s absolútnou časovou zvrchovanosťou Hospodina!
Ešte z inej stránky si nám treba všimnúť slová nášho textu: "Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde." Pôvodný grécky text nie je ľahké preložiť tak, aby v preklade boli vyjadrené všetky pôvodné myšlienkové prvky. Ten časový rozmer, ktorý sme si práve všimli, je v pôvodnom texte vyjadrený jednoznačne. Ale okrem toho pôvodné znenie textu obsahuje ďalšie pozoruhodné myšlienky, ktoré si nám treba všimnúť. Slová "ktorý je" sú v pôvodnom texte vyjadrené výrazom, ktorý sa presne zhoduje so slovami, ktorými sa Hospodin predstavil Mojžišovi pri horiacom kre: "Som, ktorý som". To sú tajomné slová, ktoré sa s veľkou bázňou a rešpektom môžeme pokúsiť vysvetliť takto: "Som ten, ktorému prislúcha originálne, pôvodné, tvorivé bytie". Tu sa dostávame k mystériu Božieho bytia, do tajomstva ktorého v dôsledku svojej ľudskej obmedzenosti neprenikneme. Ale uvedomiť si môžeme aspoň tú stránku tohto tajomstva, ktorá sa nás bezprostredne týka. Hospodinovo bytie nie je závislé od nikoho a ničoho, on je sám od seba. Ale my nie sme sami od seba, naše ľudské bytie je totálne závislé od Hospodina. Existencia sveta je totálne závislá od Hospodina. Totálne závislá od Hospodina je existencia tých, ktorí veria v neho a rovnako existencia tých, ktorí v neho neveria, aj existencia tých, ktorí by sa chceli stať bohmi pre druhých. S totálnou závislosťou je spojená aj totálna zodpovednosť pred Pánom Bohom, a to zodpovednosť všetkých: aj tých, ktorí v neho veria, aj tých, ktorí ho popierajú, aj tých, ktorí dávajú najavo, že im je otázka Boha načisto ľahostajná. Táto závislosť od Hospodina a zodpovednosť pred ním platí vo všetkých troch dimenziách času: v minulosti, v prítomnosti, v budúcnosti. Autor knihy Zjavenia chce, aby toto všetko mali na mysli tí, pre ktorých je on - hoci na diaľku, hoci z vyhnanstva - duchovným pastierom. A rovnako my by sme mali toto všetko neprestajne nosiť vo svojom srdci.
Aj tým ďalším slovám - "ktorý príde" - treba venovať chvíľu pozornosti. V plnej platnosti zostáva myšlienka, že Božia je budúcnosť a že nás všetkých čaká stretnutie s ním. Ale do úvahy prichádza ešte jedna možnosť prekladu: "Ten, ktorý prichádza", ba skoro by sme mohli doložiť: Ten, ktorý prichádza znova a znova. Tým je naznačené, že suverénny Boh nie je ďaleko od nás, ale je prítomný, že ostro sleduje svoj stvorený svet a hlavne svet ľudí. A keď uzná za vhodné, prichádza do našej situácie, zasahuje, a to metódami, ktoré zodpovedajú jeho zámerom. Je pravda, že nie vždy rozumieme jeho konaniu. Pri mnohých osobných, spoločenských, prírodných udalostiach útočia na nás otázky typu "Prečo?" a my na mnohé z nich nenachádzame uspokojivú odpoveď. Nezabúdajme, že Božie myslenie je podľa slov proroka tak vysoko nadradené nad ľudské myslenie, ako vysoko je nebo nad zemou. Pán Boh má odpoveď, len my ju zatiaľ nepoznáme. Absolútna dôvera v Božiu nadradenú moc a múdrosť pomáha veriacemu človeku pohľadom na cieľ, ku ktorému všetko smeruje, zvládnuť aj momentálne ťažké, nepochopiteľné veci.
"Ten, ktorý prichádza", prišiel k nám v jedinečnom zmysle v živote, smrti a vzkriesení svojho Syna Ježiša Krista. V texte sa podrobne hovorí o tom, čo on pre nás vykonal a aké trvalé miesto mu prislúcha v našom živote.
Svojou vykupiteľskou smrťou a vzkriesením nám priniesol slobodu od hriechov, to znamená daroval nám odpustenie a dáva nám silu k novému životu. Zároveň nás volá do nového spoločenstva, do cirkvi tých, ktorí sa celým životom chcú stať jeho vernými nasledovníkmi.
Ako verný svedok neochvejne vytrval pri pravde, ktorú zvestoval a svojou smrťou potvrdil jej platnosť a záväznosť pre všetkých ľudí a všetky časy. Keď čítame evanjeliá, treba nám ich čítať nie ako náhodné produkty antickej literatúry, ale ako jedinečné posolstvo Božie, spečatené a potvrdené smrťou a vzkriesením Ježiša Krista.
Označený je tu ako "prvorodený z mŕtvych". Tým chce byť povedané, že jeho vzkriesenie nie je iba jeho osobná záležitosť, ale že je to začiatok všeobecného, univerzálneho vzkriesenia. Treba si nám uvedomiť, že táto udalosť sa týka každého jedného z nás.
On je v texte predstavený ako "vladár zemských kráľov". Čím viac sa pri zemskej vláde rešpektuje vôľa, zásady spravodlivosti, ľudskosti, ktoré priniesol Ježiš Kristus, tým šťastnejší je ľud takej krajiny. Ale v mnohých prípadoch sa uplatňuje celkom iná než Kristova vôľa. Pred ním, pred "vladárom zemských kráľov" budú stáť všetci králi a ostatní vládcovia, aby sa zodpovedali za to, akým spôsobom sa správali vo svojom vládnom postavení a ako vykonávali svoje funkcie. Ale aj my všetci sa v jeho prítomnosti budeme musieť pozrieť späť na svoje činy. Osobitne sú tu spomenutí tí, ktorí odsúdili a ukrižovali Ježiša.
Ťažké stretnutie to bude pre tých, ktorým sa až vtedy otvoria oči. Prečítaný text chce všetkým čitateľom - tým v storočí prvom a rovnako v dvadsiatom prvom - otvoriť oči. Aby sme na všetko vo svete a na všetko, čo sa s nami deje, pozerali v tých najširších súvislostiach, aby sme poznali pravdu, ktorá nám - podľa slov Ježiša Krista - daruje opravdivú slobodu. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
