V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľkonočný pondelok, Prvý list Petrov 1, 3 - 9

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,  ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva  vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych  znovuzrodil pre živú nádej:  k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu,  odloženému v nebesiach vám,  ktorých moc Božia zachováva vierou na spasenie  pripravené zjaviť sa v poslednom čase.  Veseľte sa z toho,  hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania,  aby vaša skúšaná viera,  omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato,  bola vám na chválu, slávu a česť  pri zjavení Ježiša Krista.  Nevideli ste Ho, a milujete Ho;  ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho  a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy,  dosahujúc cieľ svojej viery,  spasenie duší. (Prvý list Petrov 1, 3 - 9)

 Chceli by sme venovať pozornosť predovšetkým prvej vete prečítaného biblickej state,  ale všimneme si aj myšlienky z celého, obsahovo veľmi bohatého textu.  "Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,  ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva  vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych  znovuzrodil pre živú nádej."  Tu sa dozvedáme, že vzkriesenie Ježiša Krista nebolo iba jeho osobnou vecou, ale týka sa aj nás,  keďže sa touto udalosťou podstatným spôsobom mení situácia nás, ľudí.  Toto spojenie medzi vzkriesením Ježiša Krista a jeho dôsledkami pre nás, ľudí, je mnohorakým spôsobom vyjadrené na viacerých miestach Novej zmluvy.  Uvedieme aspoň jedno z týchto vyjadrení:  Vo veľkej kapitole o vzkriesení napísal apoštol Pavel slová: "Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých."  Podľa týchto slov vzkriesenie Ježiša Krista je začiatok všeobecného, univerzálneho vzkriesenia tých, čo zomreli a zomierajú.  Každý si teda môže povedať: Vzkriesením Ježiša Krista sa začala veľkolepá udalosť, ktorá sa týka osobne aj mňa,  začalo sa univerzálne vzkriesenie, na ktorom budem mať aj ja účasť.  Práve v tom spočíva hlboká pravda slov nášho dnešného textu, že vzkriesením Ježiša Krista znovuzrodil nás Pán Boh pre živú nádej.
 Každá nádej má nejaký obsah, a tak je na mieste otázka, čo je obsahom živej nádeje, o ktorej sa tu hovorí.  Odpoveď dáva náš text v tom zmysle, že obsahom tejto nádeje je nový stupeň nášho života vo večnosti.  Náš terajší život medzi narodením a smrťou nie je jediné štádium nášho života.  Cez smrť a vzkriesenie prechádzame z Božej milosti, z Božej iniciatívy na nové štádium.  Opísané je troma charakteristickými znakmi  ako neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo.  Týmito znakmi sa živá nádej odlišuje od všetkého, čo môže byť predmetom našich nádejí v tomto svete.
 Veci, v dosiahnutie ktorých dúfame a ktoré dosahujeme v tomto svete, sú porušiteľné, pominuteľné.  Za kratší alebo dlhší čas sa z nich tešíme, ale skôr či neskôr sa na nich uplatní a prejaví zákon pominuteľnosti.  Koľko je vecí a hodnôt, ktoré nám boli milé a už nie sú, alebo stratili pre nás význam!  Ale to, čo je predmetom našej živej, vzkriesením Ježiša Krista nám darovanej nádeje, to nepodlieha pominuteľnosti.  Bude to pre nás veľký objav, lebo v rámci terajšieho sveta také veci nepoznáme.
 To večné dedičstvo je ďalej označené ako nevädnúce.  Tento obraz je vzatý zo života kvetov.  Kvety sú krásne a v citlivej duši vzbudzujú príjemné emócie.  Smutné na kvetoch je, že vädnú, a tým sa stráca aj ich estetická hodnota.  Nové štádium života vo večnosti, ktoré je predmetom našej živej nádeje, je nevädnúce.  To je iné vyjadrenie a potvrdenie tej predchádzajúcej vlastnosti, nepominuteľnosti, neporušiteľnosti.  Ale okrem toho vyjadruje táto vlastnosť aj tú skutočnosť, že večný život nikdy neprestane byť zaujímavý,  že nás bude vždy napĺňať pozitívnymi pocitmi.
 Pozornosť si zasluhuje aj ďalšia vlastnosť, ktorá je pripísaná večnému dedičstvu, totiž nepoškvrnenosť.  Vieme dobre, že zemské hodnoty sa dosahujú nie vždy čistým spôsobom,  na mnohých z nich sú stopy nepoctivosti, klamstva, podvodu.  Naproti tomu večné dedičstvo, ktoré je nepoškvrnené, je získané iným spôsobom: obetnou smrťou a vzkriesením Pána Ježiša Krista.  On vykonal toto dielo vykúpenia, oslobodenia s tými najčistejšími pohnútkami.  Okrem toho nás práve týmto vykupiteľským činom očistil od hriechov, aby aj náš prístup k večnému dedičstvu mohol byť čistý, nepoškvrnený.  Aj v tomto ohľade bude to večné dedičstvo pre nás niečo celkom nové,  keď z tohto hriechom poškvrneného sveta vstúpime ako čistí do celkom čistého priestoru.
 Slovami prečítaného textu sme opísali obsah, predmet nádeje ako neporušiteľné, nepoškvrnené, nevädnúce dedičstvo.  Očakávanie tohto nového, tohto veľkého, je tu označené ako živá nádej.  Tým je vyjadrené viac vecí.  Živou je nádej, keď príslušné očakávanie je pevne zakotvené v duši človeka,  keď už nie je spojené s pochybovaním,  ale keď človek za všetkých okolností vážne ráta s jeho realitou a budúcim uskutočnením.  Na základe čoho môže byť toto očakávanie také pevné?  Odpoveďou je posolstvo dnešného sviatku: Na základe Kristovho vzkriesenia.  Kristovým vzkriesením sa realizácia tejto nádeje už začala  a naše očakávanie je očakávanie pokračovania.  Kristovo vzkriesenie je prvý akt veľkej udalosti, po ktorom nasledujú ďalšie akty.  Kristovo vzkriesenie môžeme biblickým slovom označiť ako závdavok, po ktorom nasleduje plné realizovanie daného sľubu.
 Živou je táto nádej, lebo v nás pôsobí neprestajne.  Sú veci sviatočné, ktoré sa v duši človeka objavia raz za čas, kratší alebo dlhší,  a sú veci stále, neprestajné, permanentné, ktoré sú v duši človeka vždy aktívne, z ktorých človek neprestajne žije.  Nádej vo večné dedičstvo je živou nádejou - lebo to nie je iba občasný sviatočný záchvev duše,  ale je to určujúci faktor, ktorý je neprestajne vo vedomí a podvedomí človeka  a je neprestajne činný, aktívny.  Kristovým vzkriesením sme boli znovuzrodení k tomu, aby sme živú nádej vo večné dedičstvo stále, neprestajne nosili v duši.
 Živou je táto nádej, lebo on už teraz vnáša kus večnosti, kus budúcej večnosti do nášho terajšieho sveta.  Živá nádej vo večné dedičstvo sa môže dostať do konfliktu s rozličnými záujmami, ktoré v tomto svete ovládajú našu myseľ.  Tak vzniká vnútorné napätie, rozličné situácie vnútorného napätia, s ktorými sa musíme nejako vyrovnávať.  Otázka je, ako dopadnú tieto jednotlivé situácie.  Budú tie terajšie záujmy také silné, že umlčia alebo zatisnú do úzadia nádej večnosti?  Tak by sa to nikdy nemalo skončiť.  Živou je nádej vo večné dedičstvo preto, že je dosť silná, aby v opísaných konfliktoch ona víťazila.  Oprávnené záujmy terajšieho života nemôžeme síce odmietnuť a ignorovať,  ale živou nádejou večnosti musia byť ony premenené, transformované, očistené od hriešnych, poškvrňujúcich prvkov.  To si vyžaduje vnútorný zápas - zápas, ktorý sa musí v nových a nových situáciách mnohokrát opakovať.  Bez modlitby a hlbokého ponoru do evanjelia to nepôjde.  Ale kedykoľvek sa s pomocou Božieho Ducha dopracujeme už teraz k víťazstvu čistej večnosti nad hriešnou časnosťou,  vždy vtedy sa veľmi upevní naša živá nádej.  Po takýchto víťazstvách bude ona ešte lepšie pripravená vstúpiť do víťazného, pozitívneho riešenia nových napätých situácií.
 Živou je táto nádej vo večné dedičstvo, lebo nám dáva silu zvládnuť aj ťažké situácie, ktorých spravidla nie je ušetrený nikto, kto sa vierou a nádejou orientuje na Trojjediného Boha a na večnosť.  Môže to byť nepriateľstvo zo strany tých, ktorí neprijímajú veriaci pohľad na život.  V priebehu dejín, dávnych i nedávnych, tento odpor neraz vyústil do krutého prenasledovania najrozličnejšieho druhu.  Aj v takzvaných pokojných dobách sa veriaci človek neraz stretne s posmechom a cynizmom, ktorý chce otriasť jeho vierou v Boha a nádejou vo večnosť.  Mnoho bolo a je tých, ktorí sa pod takýmto tlakom rozišli s vierou v Pána Boha.  Autor nášho textu hovorí, že nádej vo večné dedičstvo by mala byť aj v takýchto situáciách živá, to znamená dosť silná na to, aby prevážila hrozby a výsmech.  Aj z Biblie aj z cirkevných dejín poznáme príklady ľudí, ktorí za všetkých okolností ostali verní.  O nich musíme povedať: Ich nádej bola živá.  Odkiaľ pochádzala táto sila ich živej nádeje?  Odpoveď je jasná: Sprítomnili si vzkrieseného Pána Ježiša Krista  a istota jeho prítomnosti tak mohutne zaplavila ich dušu, že sa dokázali pokojne vyrovnať aj s hrozbami a utrpením.  Príklady takýchto ľudí nás nútia zamyslieť sa  a ony súčasne vzbudzujú v nás túžbu, aby aj naša nádej bola taká silná, taká živá, aby sme aj my za všetkých okolností ostali verní.
 Živou je táto nádej aj v utrpeniach iného druhu.  Veriaci ľudia, ako všetci ostatní, dostávajú sa do rozličných utrpení, ktoré prináša život.  Sú to predovšetkým choroby, najmä ťažké choroby, rozličné straty, sklamania.  Bolestné sú najmä sklamania, ktoré nám spôsobia blízki ľudia.  Ďalej sem patria rozličné ťažké udalosti, tragické príhody.  Smútkom nás zaplavujú posledné rozlúčky s tými, ktorí nám boli v živote drahí.  Keď takéto veci prídu do života, človek si uvedomuje, že pred nimi nemôže uniknúť.  Ako prvé sa dostavujú rozličné otázky typu "prečo?"  Prečo sa mi to stalo?  Prečo to postihlo práve mňa?  Čím som si to zaslúžil?  Tieto otázky sú ľudsky pochopiteľné.  Ale nemali by ostať posledným štádiom vnútorného zvládnutia ťažkých udalostí.  Aj v týchto situáciách by nám mala pomôcť živá nádej.  Je veľmi dôležité, aby sme si pod takým nadmerne zaťažujúcim bremenom zachovali istotu, že nádej večného, neporušiteľného, nepoškvrneného, nevädnúceho dedičstva si aj pre nás zachováva stálu platnosť.  Možno nám táto myšlienka aj v tej nadmerne ťažkej situácii pomôže objaviť nejaký záblesk zmyslu aj toho utrpenia, v ktorom sa práve nachádzame.  Ale rozhodne by nám živá nádej mala dať istotu, že ani v extrémnom utrpení nie sme Pánom Bohom zabudnutí a opustení,  ale naopak, že práve vtedy nás osobitne mocne drží vo svojich rukách.
 Všimneme si ešte jedno slovo z tej prvej vety nášho textu:  Sme znovuzrodení pre živú nádej.  Kto si osvojí živú nádej, je ako bytosť, ktorá sa znova narodila.  Tým je vyjadrená ohromná vnútorná zmena celej bytosti človeka.  Keď sa zamyslíme nad uvedenými charakteristickými znakmi živej nádeje,  uznáme, že slová o novom narodení ľudskej bytosti sú celkom oprávnené.  Žiť so živou nádejou v jej plnom zmysle - to je celkom nový štýl života.  Je to krásny, plnohodnotný, zmysluplný život,  ktorý je predzvesťou veľkého vyvrcholenia vo večnosti.  Kto má uši na počúvanie, nech počuje, a nech prijme túto úžasnú ponuku.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.