Veľkonočná nedeľa, Matúš 28, 1 - 10
Milí bratia, milé sestry,
slávime najdôležitejšie kresťanské sviatky.
V prvých kresťanských zboroch ich oslavovali každú nedeľu - 52 krát v roku. Zaobišli sa bez Vianoc, bez Veľkého piatku, bez Letníc, ale nie bez Veľkej Noci.
Veľká Noc znamená cestu k slobode. Kedysi dávno sa pre Izraelcov otvorila cesta z otroctva do zasľúbenej zeme. Kristovo dielo cestu od otroctva do slobody / aktualizuje.
Pre každého z nás, pre mňa i Teba, brat, sestra, / sa v ňom otvára cesta zo smútku a nezmyselnosti / k radosti a nádeji.
Je Veľká Noc.
Noc, v ktorej sme sa vzdávali očakávaní, perspektív, sa končí! Pre každého, kto musí bdieť, sú noci dlhé a vyčerpávajúce.
Tu je človeku jasné, že ak urobil všetko, čo mohol a vedel, to ešte neznamená, že jeho námaha nebola márna!
Sú Noci, v ktorých sa nevieme dočkať rána.
Ich tma ukrýva slzy pochybností detí, ktoré nemá kto objať. Stupňuje vypätie a dusí optimizmus mladých, ktorí musia dávať pozor, aby nestratili schopnosť a možnosť pracovať a neprišli o strechu nad hlavou. Sú noci, ktoré človek prebdie v strachu o svojho blízkeho. Mnohí sa umárajú v rozbitých vzťahoch, rozvrátených manželstvách, rokoch márneho čakania na dieťa. Svoje nešťastie a temné vyhliadky do budúcnosti sa niektorí pokúšajú rozjasniť alkoholom, či zabudnúť v iných závislostiach. A v nich je posledný blud horší ako prvý. Prebudenia sú kruté - a sloboda, radosť stále v nedohľadne.
V týchto Nociach si pripúšťame to najhoršie, čo by sa ešte mohlo stať. Sú pre nás nekonečné.
Boh však aj z týchto Nocí môže urobiť Noc Veľkú. A do tej preniká Jeho svetlo. Boh v nej zasahuje. Začína nový deň. Nová budúcnosť.
Pieseň 139, 1.2 (sólista opera SND - Jozef Benci)
"1. Kristus Pán vstal z mŕtvych po mukách ukrutných.
Haleluja! Plesajme a radostne spievajme:
Buď Bohu chvála!
2. Keby Pán nebol vstal, svet by v smrti zostal
ale že On z hrobu vstal život večný nám získal:
Buď Bohu chvála!"
Biblický text prečítať Matúš 28,1-10
Bratia a sestry,
realita, v ktorej žijeme, nás žiada o množstvo energie, námahy a síl. Musíme sa dokazovať. Musíme zladiť naše očakávania so skúsenosťami - rozhliadať sa, aby sme investovali dôveru i konkrétne snaženia do vecí, ktoré prinesú úžitok.
Neustále treba byť v strehu - aktívnym, invenčným. Aj deň odpočinku, nedeľa, / aj noci, určené pôvodne na oddych / musíme podriaďovať tomu, čo nás živí, čo plní naše peňaženky i naše žalúdky. Svoju myseľ i vieru sme tak obmedzili na to, čo JE. Netrúfame si myslieť, alebo sa dokonca spoľahnúť na to, čo sme nevideli, neohmatali, neskúsili.
Keď čítame veľkonočné evanjeliá podrobne, a porovnávame ich, objavíme dosť rozdielov.
Pýtame sa: Koľko žien bolo vlastne pri hrobe? Či videli? Kto k nim hovoril? Ako to bolo so strážcami?
Potrebujeme sa dozvedať, uisťovať, skúmať, preverovať. Potrebujeme dôkaz, ktorý by bol hodný našej dôvery. Chceme sa poistiť.
Príbeh vzkriesenia Ježiša Krista však nenaplní naše predstavy.
Boh Krista vzkriesil bez svedkov. Dokumenty, fotografie neexistujú. Ani svedkovia.
A to nám zvedavým a náročným vadí.
Boh nám však nedáva nazrieť do svojich plánov, do svojej práce... AKO bol Kristus vzkriesený, ostáva tajomstvom.
Musíme sa uspokojiť iba s faktom: Kristus vstal z mŕtvych. A aj to si prví adresáti informácie dlho iba pamätali.
Nemali prístup k internetu, iba ku prázdnemu hrobu. Preto by sme mali byť veľkorysí a nestratiť sa v podrobnostiach. Mohlo by sa nám totiž stať, že nám unikne zmysel celého diania.
To platí aj pre všedné veci každodenného života. Ak budeme venovať pozornosť iba im, iba tomu, čo je teraz, hneď, môžeme prísť to vyššie, vzácnejšie. O slobodu.
Ženy, ktoré podľa prečítaného textu kráčajú k hrobu za Ježišom vedia, že im už nepomôže. Videli Ho umierať. Veľmi dobre si však pamätajú, ako ich stretával, ako ich prijímal, koľko dôvery do nich vkladal!
Tieto obyčajné ženy sú výzvou aj pre nás. Nevzdajme sa Ježišovej blízkosti, nájdime si k Nemu prístup. Ak sme sklamaní, márne hľadáme pokoj či uplatnenie, ak stále nenachádzame cestu k ľuďom, o ktorých sme dlho zápasili, aj nám sa Kristus zdá byť mŕtvy.
Láska a vďačnosť, ktoré ženy viedli k hrobu, otvára cestu k Bohu i ľuďom tam, kde sme ju už považovali za nepriechodnú.
To je viera - napriek tomu, čo pozná a čo vidí, hľadá viac, ďalej. Hľadá Boha v Kristu.
Viera sa nedá odradiť nedostatku dôkazov.
Boh evidentne zasiahol. Dokázal svoju veľkosť a silu. Nové dôvody k novej viere sa rodia veľmi zvláštne, faktom však je, že veľkonočná viera prebúdza v človeku život.
Máme teda na výber: - či sa odovzdáme údelu (je jedno, či ho pomenuje osudom, alebo kliatbou) - alebo sa odvážime hľadať Krista.
Je možné, že nás to bude stáť odvahu a silu ísť proti prúdu a navzdory - či na posmech skeptickým pozorovateľom.
No cesta za Kristom nikdy nebude márna.
Aby sme vládali veriť, posiela Boh na tú cestu anjelov.
Objavujú sa v našom živote vtedy, keď nám treba priniesť posolstvo priamo z neba. Objavujú sa tam, kde nás už ľudia, okolnosti a skúsenosti presviedčajú, aby sme nikomu nič neostali dlžní a nikoho sa nebáli.
Boží poslovia vzbudzujú bázeň a povzbudzujú nás, aby sme si nechali pomôcť, aby sme sa nechali vytiahnuť z otroctva, ktoré rešpektujeme iba na základe dôkazov
a skúseností, že máme iba to, čo si zaslúžime, zaplatíme a vydrieme.
Boh nás volá k slobode. On za ňu zaplatil. Nemohol sa pozerať, s čím všetkým sa vo svojom strachu dokážeme uspokojiť.
Bratia a sestry,
ten, kto sa však Boha bojí viac ako ľudí,
ten, kto sa Ho iba rozpačito pýta: "Ako ďalej? Tomuto vôbec nerozumiem!" ten dostáva ubezpečenie anjela: Neboj sa.
Boží posol odpovedá človeku na otázky, ktoré ani nestavia.
A to je skúsenosť, ktorá vedie človeka k úžasu a bázni. No v tej sa človek nechvie od strachu pred trestom. Chvie sa, lebo tuší, že je svedkom niečoho, čo prevyšuje jeho ohraničené predstavy, no sleduje jeho prospech, jeho šťastie.
Boh svojím NEBOJ SA, oznamuje rozhodujúcu zmenu. Tlmočí ju prorok Izaiáš Židov pri odchode z babylonského zajatia: Neboj sa, lebo ja som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom, môj si ty! Pri Ježišom narodení
upokojuje anjel vyľakaných pastierov: Nebojte sa, lebo dnes sa Vám narodil Spasiteľ."
"Nebojte sa" hovorí aj anjel pri prázdnom hrobe, "Ježiš, ktorého hľadáte, tu nie je, vstal , ako bol povedal."
Tak zverejňuje Boh najdôležitejšiu zmenu v dejinách ľudstva. Veľkou Nocou začínajú nové šance, nové podmienky.
Podľa Matúša je začiatok tejto zásadnej zmeny sprevádzaný zemetrasením. Starý svet, staré spôsoby sa otriasajú v základoch.
Ježiš je živý. Bašty, ktoré sme vytvorili z našich princípov, poriadkov sa rozsýpajú. Bude treba stavať inak.
Anjel Boží hovorí ženám - choďte rýchlo a povedzte učeníkom, že vstal z mŕtvych.
Prví svedkovia zmeny sa vybrali na cestu. Zase sa v nich prelína strach i radosť. Kto im bude veriť? Ako to povedať?
V Galilei sa s Ježišom začína písať nový príbeh. Nie je to príbeh smútiacich pozostalých, ktorí si na Ježiša - príležitostne - zaspomínajú. Je to príbeh nových zážitkov a nových stretnutí so živým Kristom.
Budúcnosť veriacich ľudí nestavia na sebaistote, ani na horlivých vyznaniach. Stavia na nádeji a dôvere, že tam, kde JA už nič nedokážem sám, má Boh vôľu a schopnosť dokázať MOC.
On dáva význam mojej aktivite, pokoj do mojich prebdených nocí.
To nestačí iba vziať. Nielen naša pokora a bázeň, ale aj oslava a chvála musí nájsť podobu! Nestačí, ak ju bude každý z nás iba cítiť.
Oslava Boha nás chce spájať a ponúkať pramene nádeje a osvieženia všetkým, ktorí ich potrebujú.
Pieseň 139,3: sólo:
"Za to dielo slávne všetci Pána chváľme!
V Kristu máme útechu, vyslobodil nás z hriechu:
Buď Bohu chvála!"
****************************
Bohu nech je chvála
za ľudí, ktorí objavili Jeho svetlo
a stále hľadajú spôsob, ako ho niesť ďalej.
Nech je Bohu chvála
za tých, ktorí mi nehovoria iba o sebe, ale dokážu so mnou zdieľať radosť i bolesť
Nech je Bohu chvála
za odpustenie a veľkorysosť
za Ducha, ktorý ma vedie k ústretovosti a prvým krokom zmierlivosti v konfliktoch
Bohu nech je chvála,
za toho, kto ma upokojí, aby som sa nebál, že obídem nakrátko, že premeškám všetko dôležité.
Nech je Bohu chvála
za každého Jeho posla, ktorý mi pomôže veriť, keď mi neveria iní a neverím ani sám sebe.
Bohu nech je chvála
za nový život, ktorý sa okolo mňa prebúdza, rastie, za každý život, ktorý ma potrebuje.
Nech je Bohu chvála
za to, že Kristus si nachádza cestu ku mne skôr ako ja k Nemu.
Nech moja i Tvoja "chvála Bohu" preniká zo všetkých nocí trpkosti, zranení a strachu v ústrety životu, ktorý sa stretnutím s Bohom nekončí. Tam sa začína. Amen.
Aj keď Ťa, Kriste,
nevieme vidieť a nemôžeme cítiť,
stále chceme dúfať, že rozhoduješ o všetkom vo svete i v nás.
Ďakujeme, že nás kriesiš tam, kde sa cítime byť vo svojej krehkosti a pominuteľnosti zavalení ťažkými kameňmi neistoty a pochybností.
Pane, my poznáme iba moc ľudí, ktorí tvoria dojem, že sa ničoho neboja, všetkému rozumejú a so všetkým si poradia, inej moci rozumieť nevieme.
Prosíme, Pane, o Tvojho Ducha, ktorý nás vyvedie z mylných predpokladov a ťaživých skúseností k Tvojej láske.
Pane, prosíme za mladých a obdarených ľudí v tomto zbore, v našich rodinách, v našom prostredí, aby svoje dary používali na prospech iných, aby s Tebou spolupracovali na Tvojom diele v tomto svete.
Zachráň tých, ktorí sú medzi nami slabí, chorí, ktorí umierajú a vzdávajú sa všetkých nádejí a zmyslu.
Prosíme, aby sme sa aj my stali ochotní a mali odvahu dávať sa, byť na miestach a pri ľuďoch, kde je to naozaj dôležité. Nauč nás rozumieť, že my svojou mocou nemusíme a nevieme vykonať všetko. Prosíme, aby sme to vedeli skôr, ako niečo naozaj dôležité zmeškáme.
Tebe Pane patrí Moc a Sláva. Pomôž nám, aby sme s tým vo svojich rozhodnutiach stále rátali.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
