Veľkonočná nedeľa, 2. Mojžišova 14, 15 - 25
"Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu. Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, takže vojdú za nimi, a získam slávu nad faraónom i celým jeho vojskom, nad jeho vozmi a jazdcami. Tak poznajú Egypťania, že ja som Hospodin, keď získam slávu nad faraónom a nad jeho vozmi i jazdcami. Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý kráčal pred izraelským táborom a šiel za nimi; pohol sa i oblakový stĺp, ktorý bol pred nimi, a postavil sa za nich; dostal sa medzi tábor Egypťanov a tábor Izraelcov; bol ako oblak a tma; ale Izraelcom osvecoval noc, pritom sa po celú noc nepriblížili jeden k druhému. Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili. Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry. Egypťania ich prenasledovali; všetky faraónove kone, vozy i jazdci vošli za nimi doprostred mora. Za rannej stráže Hospodin v ohnivom a oblakovom stĺpe pozrel na tábor Egypťanov a spôsobil zmätok v egyptskom tábore, brzdil kolesá ich vozov, takže len ťažko postupovali. Tu si Egypťania povedali: Utekajme pred Izraelcami, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom." (2 Moj 14, 15-25)
Kristus vstal z mŕtvych!
Kázať na Veľkú Noc mi často krát pripadá ako nosiť drevo do lesa. O čom sa dá na Veľkú Noc rozprávať, ak nie o Ježišovom vzkriesení? Čo sa vlastne dá ešte k tomuto najradostnejšiemu evanjeliu povedať, čo nebolo povedané? Iste sa veľa nového povedať nedá, ale nie je ani dôvod hovoriť nové veci. Dôležité je, aby sme opäť znovu a znovu počuli a nechali do svojho srdca preniknúť veľkonočné posolstvo. Ježiš vstal z mŕtvych. Smrť bola porazená. A to raz a navždy. Ježiš žije!
Príbeh, ktorý sme si teraz prečítali, nás vracia 1300-1500 rokov pred veľkonočné ráno. Je to príbeh, ktorý má až príliš veľa spoločných čŕt s veľkonočným posolstvom. Je to príbeh národa, ktorý po 400 rokoch neslobody dostal príkaz, aby jeden večer obetoval baránka na záchranu svojich synov a vybral sa na cestu k slobode. Ten veľkonočný baránok, ktorého jedli Izraelci ešte v Egypte, je takmer identickou paralelou s Ježišovou obeťou na kríži. A zároveň nám tento príbeh hovorí, že diabol sa nikdy nevzdáva, ale znovu a znovu útočí. A preto národ, keď stál na brehu červeného mora, napriek tomu, že Boh mu minimálne 10 krát ukázal svoju moc, keď egyptskými ranami ponížil svojich nepriateľov, tento národ sa chvel hrôzou a strachom o svoj život. Len niekoľko dní po tom, ako anjel Hospodinov pobil všetkých prvorodených v Egypte, boli títo bývalí otroci premknutí hrôzou, keď pozorovali mocnú egyptskú armádu, nad ktorou podľa všetkých ľudských kritérií nemali žiadnu šancu zvíťaziť. Je zarážajúcou skutočnosťou, ktorú môžeme v Biblii neustále vidieť, ako náš starý protivník, ktorý nás chce zničiť, dokáže svoje najväčšie porážky obrátiť takým spôsobom, že sa zdajú nie Božím, ale jeho triumfom.
Nepochybne na Veľký Piatok, keď uložili Ježišovo telo do hrobu, sa jeho nasledovníkom zdalo, že je to definitívny koniec. Áno bol to koniec. Ale Satanovej moci na tejto zemi. A presne to isté sa dialo aj na pobreží Červeného mora. Bola to zúfalá a beznádejná situácia. Absolútne bezvýchodisková. Vôbec však nie pre Boží ľud, ale pre faraóna a jeho armádu. Faraón musel prežiť úplné zatemnenie mysle. Veď hľadieť na mŕtve telo svojho syna, či vidieť zničenú krajinu, by každému rozumnému vládcovi napovedalo, aby nechal svojich otrokov, za ktorých sa postavil mocný Boh. Ale Boh zatvrdil jeho srdce. A on, úplne šialený od hnevu, smútku a nenávisti, sa hnal za Izraelom, aby ho zničil.
A tak isto je to aj v našom živote. Koľko vzdychov, koľko prosieb vysielame k Bohu. Ako často bojujeme o svoju pravdu? Koľkokrát s námahou sa usilujeme dosiahnuť spravodlivosť, alebo vyriešiť problémy, ktoré nás kvária? Ale ako často si neuvedomujeme, že vo svojom vedomí sme si už pripravili aj to, ako má vyzerať riešenie. Chceme mať akademický titul presne z určenej univerzity, túžime po životnom partnerovi, ktorý má konkrétne meno, snívame o dome, o ktorom presne vieme, ako má vyzerať a kde by mal stáť. A nepochybne väčšina z nás vie dosť presne, koľko by mala zarábať a za aký pracovný výkon. Alebo možno vy starší presne viete, ako by mal vyzerať váš náhrobný kameň. A zrazu po všetkom tom úsilí, po všetkých tých námahách a strastiach, ktoré človek na dosiahnutie všetkých tých cieľov vynaloží, vyzerá všetko inak. Život nám prináša mnohé sklamania a množstvo korekcií našich snov z mladosti. A tak nečudo, že ľudia sa dostávajú do situácie, kedy už nevedia, ako ďalej. Otázka kam z konopí? znie veľmi často. Ale viete, asi je to tak, že pochované sú iba naše ilúzie, naše sny, naša predstava o tom, ako by mal vyzerať náš život. Čo v skutočnosti nie len že nemusí byť na škodu, ale naopak, môže to byť pre nás obrovským šťastím a požehnaním.
Myslíte, že Izraelci v to ráno boli skutočne v beznádejnej situácii? Pred nimi more, za nimi faraón. A napokon aj za tým Červeným morom neležala žiadna vábna, krásna krajina. Ale iba kamenistá a prázdna púšť. Ako ďaleko to muselo byť od ich predstáv. Myslím si, že väčšina Izraelcov mala predstavu o slobode asi takúto: chceli mať naďalej plné hrnce mäsa a iných dobrôt, ktoré mali v Egypte, ale bez toho, aby museli drieť na Egypťanov a poslúchať ich rozkazy. Ale toto nie je cesta k slobode. Cesta k slobode je cestou odriekania a poslušnosti. A tak sa stal zázrak. Boh rozkázal Mojžišovi, aby zdvihol svoje ruky a more sa rozostúpilo. A národ sa vybral cestou k slobode. Bláznivý faraón ani v tejto chvíli, keď videl tento mocný Boží čin, sa neotočil a nevrátil sa domov. Ale rozbehol sa do prostriedku mora, kde napokon biedne zahynul.
Aké nádherné a úžasné. Boh zachránil svoj ľud. Tak ako Ježiš svojím vzkriesením nás vyslobodil zo smrti k novému životu. Boh nás neustále zachraňuje, neustále nám dáva nový a nový začiatok. Ale nový začiatok znamená vstúpiť do Božej školy. Do školy, v ktorej síce získavame istotu spasenia, náš život získava zmysel a cieľ, kde prestávame byť beztvarou masou, ktorá nemá žiadnu morálku a charakter, ale vôbec to nie je život bez problémov a ťažkostí. Naopak- je to život plný odriekania, strádania a niekedy život na pokraji, ktorý žijeme s vypätím všetkých síl. Byť veriacim kresťanom na tomto svete nikdy nebolo jednoduché a nikdy jednoduché ani nebude. Ale to je cena, ktorú musíme zaplatiť za slobodu, ktorú nám Ježiš na kríži vybojoval.
Takže je na tebe, milý brat a sestra, aké posolstvo dnes počuješ. Môžeš pokojne zostať pri tej krásnej a radostnej správe, ktorá hreje ľudské srdcia a ktorú za 2000 rokov poznačili mnohé milé ľudové zvyklosti. Môžeš prežiť Veľkú Noc pri dobrej šunke, veľkonočných vajíčkach, bahniatkach, zajačikoch a iných neodmysliteľných artefaktoch, ktoré k Veľkej Noci patria. Môžeš svoje milované ženy od hlavy po päty poliať vodou, aby ste mali na čo celý rok spomínať. A nepochybne môžete zažiť kus krásnej a dobrej rodinnej atmosféry. Ale môže byť pre teba Veľká Noc aj dňom, v ktorom prežiješ to, čo prežil izraelský národ, keď zúfalý stál na pobreží Červeného mora a keď sa díval dozadu na obrovskú egyptskú armádu a keď naozaj nevidel absolútne žiadne východisko a riešenie. Diabol im chcel nahovoriť, že je definitívny koniec. Ak takto vidíš svoj život a ak si uvedomuješ, že naozaj nevieš, ako ďalej, a pritom nie si spokojný so svojím životom, ak túžiš po zmene a po novom začiatku, tak vedz, že nie je dôvod sa dívať dozadu. Lebo pohľad späť ti rozklepe kolená, otrávi srdce a zatemní myseľ. Len pohľad dopredu je novým začiatkom a novým životom. A tak, ako Izraelci našli spásu v tom obrovskom Božom čine, keď zrazu videli Mojžiša udrieť na vodu a roztvorené more, takisto aj my kresťania len keď sa pozrieme na kríž Ježiša Krista, na ktorom nikto nebude viac nikdy visieť, len tento kríž nám môže dať záruku nového života. Žiaden koniec a žiadna prázdnota, ale nový začiatok nového života v slobode a v Božom náručí.
Vyber si- slobodu s tým, že Boh ti hovorí pravdu, že sloboda vôbec nie je ľahká a bez problémov, alebo diablove klamanie na jednej strane, že je všetko stratené a už nieto riešenia a na druhej, že on ti môže dať všetko po čom túžiš. Józua na konci svojho života povedal nádherné slová, ktorými chcem aj dnes končiť túto veľkonočnú kázeň. "Vyberte si, komu budete slúžiť. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinu."
Amen
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
