V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľkonočná nedeľa, 1Kor 15, 1 - 12. 20

 Jedna veta z Pavlovho Listu Rímskym sa dostala do všeobecného kresťanského povedomia:  "Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro."  Je možné, že každý z nás by vedel potvrdiť jej platnosť nejakou svojou osobnou skúsenosťou.  Neraz sa stane, že veci, ktoré sa nám v prvej chvíli javia ako nepríjemné, nepriaznivé, sa v dôsledku Božieho múdreho vedenia premenia na niečo, čo po odstupe poznávame ako dobré.  Veriaci človek v tom nevidí náhodu, ale chápe to ako prejav Božej tvorivej múdrosti a lásky.  Keby nejaké spoločenstvo kresťanov pozbieralo, pospisovalo podobné skúsenosti, videli by sme, koľko múdrosti je obsiahnuté vo vete: "Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro."
 Táto veta platí nielen v oblasti osobného, individuálne života, ale je pravdivá aj v živote spoločenstva, aj cirkevného spoločenstva.  Dokladom toho je celá 15. kapitola Prvého listu Korintským, z ktorej si o chvíľu prečítame kázňový text.  O zbore v Korinte sa Pavel dopočul niekoľko nepríjemných správ.  Okrem iného sa dozvedel o jednej skupine ľudí v tomto zbore, ktorí tvrdili, že zmŕtvychvstanie neexistuje.  To bola zlá správa, ktorá ho veľmi znepokojila.  Bolo mu jasné, že k tomu musí zaujať stanovisko.  Robí tak v spomenutej 15. kapitole.  Táto kapitola je nádherná obrana, apológia viery v Kristovo vzkriesenie a zároveň viery vo vzkriesenie nás, ľudí.  Apoštolovi sme za ňu veľmi vďační.  Keby v Korinte nebola existovala tá skupina popieračov zmŕtvychvstania, pravdepodobne by sme túto skvelú kapitolu nemali.  S veľkým rešpektom voči Pánu Bohu si uvedomujeme, že pod dotykom Božieho Ducha dokonca aj to popieranie zmŕtvychvstania u určitej skupiny ľudí vyústilo nakoniec do niečoho vysoko pozitívneho.  To je veľký doklad pravdivosti onej vety: "Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro."  My si na základe prvej časti spomenutej 15. kapitoly chceme všimnúť práve to veľké, pozitívne, čo nám prináša posolstvo o vzkriesení nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval,  ktoré ste aj prijali,  aj zotrvávate v ňom,  a skrze ktoré aj dosahujete spasenie,  ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval,  iba ak by ste boli nadarmo uverili.  Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal,  že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem  a bol pochovaný  a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem,  i ukázal sa Kéfasovi,  potom dvanástim,  potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom,  z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli.  Potom sa ukázal Jakubovi,  potom všetkým apoštolom  a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.  Veď ja som najmenší z apoštolov,  ani nie hoden volať sa apoštolom,  pretože som prenasledoval cirkev Božiu.  Ale z milosti Božej som, čo som,  a Jeho milosť nebola pri mne daromná.  Veď viac som sa napracoval ako oni všetci,  no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.  Preto, či ja či oni tak kážeme, a tak ste uverili.  Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania?  Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. (1Kor 15, 1 - 12.20)

 Najprv si všimneme slová na konci prečítaného textu: "Kristus bol vzkriesený".  Dáme si miniatúrnu lekciu gréčtiny.  Pavel písal svoje listy po grécky.  Slová "Kristus bol vzkriesený" znejú v originálnom gréckom texte takto: "Christos egégertai".  Sloveso "egégertai" je v takzvanom perfekte.  Grécke perfektum má zaujímavý význam.  Vyjadruje udalosť, ktorá sa stala v minulosti, ale ktorej dôsledky trvajú neprestajne ďalej smerom do budúcnosti.  Ľahko sa to dá znázorniť graficky:  Silný, hrubý bod, ktorý vyjadruje udalosť v minulosti  a z neho vychádzajúca neprerušená čiara prebiehajúca cez všetky ďalšie dimenzie času.  To má pri tomto slove nesmierny obsahový dosah.  "Egégertai" označuje nielen udalosť veľkonočného rána,  ale hovorí, že dôsledky tejto udalosti sa uskutočňujú neprestajne, neprerušene ďalej, to znamená i dnes, v tento dnešný deň a vo všetkých ostatných dňoch.  Ak sa ešte raz vrátime k tomu slovu "egégertai", musíme zdôrazniť, že jeho presný, plný, korektný preklad by mal znieť: Kristus bol vzkriesený a žije, stále žije.  Až spojenie dvoch viet vyjadruje naplno, čo sa na Veľkú noc stalo:  Kristus bol vzkriesený,  Kristus žije.
 Kristus žije a nie je nečinný, nie je pasívny, ale koná, neprestajne koná.  Vidno to už na prvých svedkoch, ktorým sa ako Vzkriesený dal vidieť.  Apoštol ich v prečítanom texte vyratúva.  Tieto stretnutia so Vzkrieseným, to nebola len informácia o tom, že Kristus žije.  Kto sa stretol so Vzkrieseným, ten sa stal celkom novým človekom.  Kto sa stretol so vzkrieseným, s tým sa odohrala totálna premena, transformácia.  Na to naráža apoštol v stručnej, ale nesmierne obsažnej vete: "Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie".  Zoznam ľudí, ktorý je v prečítanom texte, nie je formálny zoznam svedkov,  ale je to spoločenstvo premenených ľudí.  Ani sa nečudujeme, veď sa stretli s Kristom, ktorý bol vzkriesený a ktorý žije a ktorý pôsobí, ktorý realizuje nové stvorenie.
 Evanjeliá a Skutky apoštolov nám predstavujú týchto zmenených ľudí.  Ženy, ktoré šli dokončiť pohreb Pána Ježiša a tak urobiť poslednú bodku za jeho životom, sa stávajú prvými nadšenými nositeľmi vzrušujúcej správy: Pán žije.  Emauskí učeníci, ktorí zrejme zo strachu utekajú z Jeruzalema, sa po stretnutí so Vzkrieseným nočnou hodinou vracajú do nebezpečného Jeruzalema plní radosti, smelosti, nadšenia.  Učeníci, ku ktorým vstúpi Vzkriesený napriek zatvoreným dverám, striasajú zo seba strach a neistotu, lebo sú zaplavení istotou: Pán žije, a cez jeho pozdrav Šálóm prúdi na nich jeho pokoj.  Pochybujúci Tomáš po stretnutí so Vzkrieseným je aj dojatý aj zahanbený a padá Ježišovi k nohám s jedinečným vyznaním: "Pán môj a Boh môj".  Peter prijíma od Vzkrieseného odpustenie, striasa zo seba strach a stáva sa neohrozeným hlásateľom jeho vzkriesenia.  Štefan zomiera s pohľadom na vzkrieseného a osláveného Pána, zomiera pokojne a s prosbou o odpustenie pre svojich katov.  Pôvodný nepriateľ Saul-Pavel sa po stretnutí so vzkriesením stáva jedným z najväčších apoštolov.  Nič z týchto prevratných osobných zmien sa neodohralo samo od seba, ale všetko je to dielo osláveného Pána, ktorý bol vzkriesený a žije a koná.
 Úžasné je, že tá schéma - hrubý začiatočný bod a z neho vychádzajúca neprerušovaná čiara - platí aj o týchto transformovaných ľuďoch.  Stretnutie so vzkrieseným Pánom - to je kľúčová, rozhodujúca udalosť v ich živote,  ale zároveň udalosť, ktorá udrie charakteristickú pečať celému ich ďalšiemu životu.  Stretnutie so Vzkrieseným nie je krátkodobé náboženské vzplanutie,  ale je to začiatok trvalého života v spoločenstve so vzkrieseným a osláveným Pánom.  Ich život nebol ľahký.  Mnohí ich nenávideli a prenasledovali.  Ale oni verne vytrvali až do konca.
 Vzkriesenie Ježiša Krista je udalosť, ktorá sa odohrala niekedy okolo roku 30 v prvom storočí  a zároveň je to udalosť, ktorá má svoju plnú platnosť i dnes.  My si dnes nielen pripomíname, čo sa stalo vtedy, pred takmer 2000 rokmi,  ale my Kristovo vzkriesenie môžeme a máme prežívať dnes ako udalosť, ktorá sa nás bytostne týka.  Stretnutia Vzkrieseného boli tým prvým svedkom darované nielen kvôli nim samým,  ale aj preto, aby sme sa prostredníctvom nich mohli so Vzkrieseným stretnúť aj my.  Nie síce v takej forme ako oni vtedy,  ale s rovnako účinným meniacim, transformujúcim pôsobením, ako to vidíme pri nich.
 Všetci, ktorí sa stretli so Vzkrieseným, boli naplnení radosťou, veľkou radosťou.  Aj my by sme mali prežívať radosť zo vzkrieseného Krista.  Mala by to byť najväčšia radosť nášho života.  Aj v rámci časných vecí máme rozličné radosti.  Pokiaľ sú čisté, sú oprávnené a ďakujeme za ne Pánu Bohu.  Ale naša radosť zo vzkrieseného Krista by mala byť väčšia ako ktorákoľvek radosť z časných vecí.  Najväčšia radosť zo vzkrieseného Krista neberie nám naše drobné radosti.  Naopak, dáva im novú kvalitu a novú čistotu.
 Je nejaká cesta k tomu, aby sa vzkriesenie Ježiša Krista stalo pre nás najväčšou radosťou nášho života, a to permanentnou, trvalou najväčšou radosťou?  Uvedomme si niekoľko dôležitých vecí.  Vzkriesený a živý Kristus je neprestajne pri nás.  On povedal: "Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."  Je pri nás v pokojných i ťažkých obdobiach života.  Jeho oči na nás stále pozerajú a my by sme tento pohľad mali stále cítiť - pohľad láskavý, milosrdný, pohľad pravdivo hodnotiaci aj kritizujúci.  On je stále pri nás a nikdy sa nás nevzdá.  Je pri nás, keď máme dôvody na radosť a pomáha nám, aby naša radosť bola pravdivá a čistá.  Je pri nás, keď prichádzajú rozličné pokušenia a pomáha nám zvíťaziť.  Je pri nás, keď padneme a pomáha nám vstať.  Je pri nás, keď prežívame sklamania.  Je pri nás, keď nás ťaží osamelosť a opustenosť.  Je pri nás, keď vstupujeme do ťažkých období svojho života.  Je pri nás vo všetkých situáciách nášho života.  Je pri nás, keď sme pri odchode blízkych ľudí zaplavení smútkom  Je pri nás, keď príde naša posledná hodina.  Čaká nás a bude pri nás, keď prekročíme hranicu medzi týmto životom a tým budúcim.  Nemáme nikoho iného, kto by chcel a mohol byť takto verne pri nás v každom položení.  Celé toto nesmierne bohatstvo je vyjadrené v posolstve dnešného dňa: "Christos egégertai", Kristus bol vzkriesený, dnes je živý, dnes pôsobí, dnes je naším Spasiteľom, dnes je mojím živým, konajúcim, pôsobiacim Spasiteľom.  Ak si toto všetko uvedomíme, ak sa vynasnažíme precítiť a prežiť to celou svojou bytosťou, mala by v nás vzniknúť veľká, čistá, spontánna radosť zo Vzkrieseného,  najväčšia radosť zo všetkých radostí.
 Takáto veľká radosť zaplaví celú bytosť človeka.  Takáto veľká radosť premení, transformuje všetky zložky života.  To, čo sa udialo s tými, ktorí sa stretli so Vzkrieseným, môže a má sa udiať aj s nami.  Pod vplyvom tej veľkej, tej najväčšej radosti, môžeme a máme sa stať novými bytosťami.  Čím mocnejšie bude naše spoločenstvo s ním, tým viac jeho charakteristických znakov budeme preberať.  Budeme si - a to celkom spontánne - osvojovať jeho spôsob myslenia.  Jeho dôvera v nebeského Otca stane sa hlavným pilierom nášho života.  Jeho pokoj naplní a ovládne naše srdcia.  Jeho čistá a veľká láska bude sa stávať určujúcim smerom nášho etického správania.  Jeho nenaštrbené rešpektovanie pravdy stane sa aj pre nás samozrejmosťou.  Osvojíme si jeho prekvapivé, pre nás nové hodnotenie všetkých vecí.  Budeme rešpektovať ľudskú dôstojnosť všetkých Božích detí.
 Všetko toto nové nebude len krátkodobým sviatočným zážitkom, ale aj o nás bude platiť schéma: začiatok a celoživotné pokračovanie.  Už tu budeme odumierať starému, hriešnemu, sebeckému spôsobu života  a budeme vzkriesení k novému spôsobu života.  Nebude nám ľúto toho zlého, s čím sa rozídeme, lebo nás zaplaví radosť z toho nového, čo nám bude namiesto toho darované.  Objaviť krásu toho nového spôsobu života, ktorý je dielom vzkrieseného a vždy živého Pána, môžeme jedine tak, že to vyskúšame.
 A tie priame stretnutia so Vzkrieseným - tie budú pokračovať?  Máme aj my nádej, že sa s ním stretneme tvárou v tvár?  Áno, z Božej milosti máme aj my túto nádej.  Už sme si povedali, že po prekročení onej tajomnej hranice nás čaká stretnutie so vzkrieseným Pánom.  Tam jeho vzkriesenie a nový život budú musieť uznať aj tí, ktorí ho teraz popierajú.  Ale my chceme patriť medzi tých, ktorí sa už teraz na toto stretnutie tešia a potom ho prežijú s veľkou, vrcholiacou radosťou.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.