Veľký Piatok, 1 Korintským 1, 18 - 19
"Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných." (1 Kor 1, 18-19)
Bratia a sestry!
V dnešnej dobe je pre kresťanov, ale aj nekresťanov kríž jasným a zrozumiteľným symbolom. Nikto by dnes netvrdil, že kríž patrí k moslimom, že je symbolom židov, či ateistov. Kríž patrí jednoznačne ku kresťanskej cirkvi. Dokonca vieme rozlíšiť podľa rôznych podôb kríža aj jednotlivé skupiny kresťanov. Poznáme nádherné byzantské kríže, veľké kríže rímsko-katolíckej cirkvi, strohé a jednoduché kríže rôznych protestantských denominácií, kríže, ktoré vyrážajú dych svojím umeleckým stvárnením, drahé a ťažké kríže zo zlata, ale aj jednoduché kríže zo zviazaných konárikov, ktoré sú prekrížené. Je to úplne fascinujúce, ako našu civilizáciu z určitého uhla pohľadu kríž úplne opantal. A asi aj dnes by sme len ťažko našli v našich zemepisných šírkach symbol, ktorý sa opakuje častejšie, ako práve symbol kríža. A tento symbol nenahradila ani nacistická svastika a ani komunistická červená päťcípa hviezda. Prečo teda toľko rečí, toľko umeleckých stvárnení a toľko krížov?
Keby dnes sa medzi nami zjavil starý Riman alebo Grék z roku 50 po Kristu, tak by mu to asi vyrazilo dych. Vôbec by nerozumel, prečo je všade toľko krížov. Veď kríž bol symbolom toho najnehanebnejšieho a najponižujúcejšieho spôsobu popravy, aký vôbec v antike existoval. Zomrieť na kríži znamenalo nie len to, že človek bol zločincom a vyvrheľom spoločnosti, ale že patril medzi otrokov, medzi úplnú, absolútnu spodinu. Preto teda apoštol Pavel v našom texte hovorí o tom, že kríž je pohoršením a bláznovstvom, a preto pre vzdelaných Grékov predstava, že ktokoľvek smrťou na kríži sa môže stať záchrancom, bola absurdná.
Keď si dnes uvedomíme tieto skutočnosti, o to silnejšie nám vynikne veľkosť Božej lásky. Nepochybne mnohokrát počujeme v kázňach o tom, že Boh z lásky obetoval svojho Syna. Sú to nádherné a krásne slová. Ale Boh Ho nie len obetoval za naše životy, ale urobil Ho tým najponíženejším a najopovrhovanejším zo všetkých ľudí. Veď predstavte si svoj vlastný životopis, kde by bolo napísané: narodený v maštali, otec neznámy, matka tvrdí, že otcom je Boh, čiže asi nie celkom psychicky v poriadku, a napokon zomrel medzi vrahmi a vyvrheľmi tou najpotupnejšou smrťou. To nie je znakom vysokého pôvodu a veľkého človeka. A predsa Boh zostúpil až tak nízko, že sa stal posledným z posledných. A to len preto, aby nakoniec kríž- opľúvaný a potupený, tisíckrát prekliaty a zhanobený- sa stal najväčším symbolom v dejinách ľudstva, symbolom oslobodenia človeka, kedy maličký, nepatrný, z prachu zrodený človek, ktorý vôbec nič neznamená, sa dostáva až do nebeského kráľovstva. A tak je vlastne ponížená rozumnosť rozumných.
Vo veľkopiatkovom príbehu je veľa vecí, ktoré prijímame nejako automaticky. Počúvame o nich, čítame si ich, ale nie vždy ideme až do hĺbky. Veľkopiatkový príbeh je nie len príbehom poníženia, ale aj príbehom neuveriteľného utrpenia a bolesti. Keď pred štyrmi rokmi natočil Mel Gibson svoj slávny film Utrpenie Krista, mnohí tvrdili, že tá scéna bičovania je nepravdivá, že takéto utrpenie nemôže prežiť žiaden človek. Neviem posúdiť, či sa tá scéna mohla takto udiať, alebo nie. Ale isté je, že Veľký Piatok nám hovorí, že Boh išiel až do úplných krajností, až na doraz. Lebo hriech musel byť raz a navždy porazený a zničený. Nerozumiem, prečo môže byť hriech porazený iba cestou utrpenia a smrti. Ale keďže môj Pán volil túto cestu, tak nepochybne je to jediná možná alternatíva.
Čo si my chceme zobrať z tohto príbehu dnes? Ako evanjelici sa radi hrdíme tým, že Veľký Piatok je náš najväčší sviatok. Celkom dobre sa to počúva a v podstate sa to dá akceptovať. Ale nie je Veľký Piatok pre nás veľkým iba preto, aby sme sa vyhranili voči iným konfesiám, či sekulárnemu svetu? Rozmýšľame naozaj o tom, čo Ježiš na ten Veľký Piatok pre nás podstúpil a čo pre nás urobil? Nezdôrazňujeme význam tohto dňa naozaj iba ako nejaké kultúrne či náboženské dedičstvo? Ak je to tak, tak sa môže stať, že obeť, ktorú Ježiš priniesol na kríži, síce už nie je pre nás bláznovstvom a pohoršením, ale iba identifikačným znamienkom nášho evanjelického sebavedomia a možno nejakého nejasného pocitu nadradenosti nad ostatnými. Ak tieto pocity v nás Veľký Piatok vzbudzuje, tak sme úplne na opačnej strane toho, čo Boh chcel týmto veľkým činom urobiť a čím nás chcel osloviť. Veľký Piatok je deň, kedy Boh, ktorý bol celý život ponížený, napokon pre nás- zlomyseľných a nehodných ľudí- podstúpil hanebnú smrť na kríži a nechal sa za nás zbičovať. Je to posolstvo pravdepodobne tej najväčšej možnej obete a lásky, akú vôbec bol kto schopný priniesť.
Čo však pre nás dnes znamená obeť, utrpenie? Ako to vlastne vnímame? A ako ďaleko sme ochotní v obetovaní a utrpení ísť- do akej hĺbky? A čo vlastne za utrpenie a obeť považujeme? Skúsme si na tieto otázky dať poctivú odpoveď. A potom svoje takzvané obete a utrpenie porovnajme s tým, čo urobil Pán Ježiš pre nás na Veľký Piatok.
Amen.
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
