V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. pôstna nedeľa, Jeremiáš 31, 31 - 34

Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.  Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta,  zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov.  Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch - znie výrok Hospodinov:  Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca;  ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.  Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina!  Lebo všetci ma budú poznať, od najmenšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov -  lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem. (Jeremiáš 31, 31 - 34)

 Tento text z prorockej knihy Jeremiáš je mimoriadne dôležitý.  Patrí medzi vrcholné biblické texty, preto by sme si ho mali zaradiť do svojho osobného repertoára biblických odsekov, ktoré poznáme, ku ktorým sa v mysli radi vraciame.
 Z textu sa dozvedáme, že aj v náboženskej oblasti jestvuje napredovanie, kráčanie dopredu.  Vývoj sa deje tak, že na časovej, chronologickej línii rovnomerne prebiehajúceho času vloží Pán Boh veľkú, rozhodujúcu udalosť, ktorá sa stáva začiatkom novej epochy.  Biblická grécka reč je v určitých ohľadoch bohatšia ako naše moderné reči.  Na označenie času má napríklad dva výrazy: chronos a kairos.  Chronos označuje ten rovnomerne prebiehajúci čas,  slovo kairos slúži na označenie časového bodu, v ktorom Pán Boh vkladá dôležité udalosti.  Cez takéto kairosy sa deje v náboženskej oblasti napredovanie, kráčanie dopredu.  Uvedomujeme si: Pánom toho tajomného fenoménu, ktorý nazývame čas, je Hospodin.
 Pohyb v čase, smerujúci k novej významnej udalosti, je vyjadrený už v prvých slovách textu:  "Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.  Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta,  zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov."  Tu sa už v starozmluvnom texte objavuje pojem, ktorý má pre nás, kresťanov, rozhodujúci význam: pojem "Nová zmluva".  Tá predchádzajúca, o ktorej je v našom texte tiež reč, bude pomenovaná Starou zmluvou.  Tie výrazy "Stará zmluva" a "Nová zmluva" sú jednak označením dvoch častí Biblie.  Majú však ešte iný význam: hovoria o zmluvnom vyjadrení vzťahu medzi Hospodinom a jeho ľudom.  Myšlienka zmluvy, ktorú uzavrel Hospodin so svojím národom, mala a má pre židovstvo kľúčový význam.  V nej je vyjadrená Hospodinova vernosť voči tomuto národu,  ale zároveň sú v nej vyjadrené povinnosti, ktoré má národ voči Hospodinovi.  Národ vo veľkom množstve prípadov porušil túto zmluvu.  Správali sa v protiklade s Hospodinovou vôľou.  V prorockých, ale aj v iných knihách Starej zmluvy sa nachádza množstvo výčitiek v tejto veci.  Aj sa spomínajú rozličné oblasti, v ktorých národ porušoval zmluvu, to znamená, že v neposlušnosti prestupoval Hospodinov zákon.  To je jeden z dôvodov, prečo Hospodin pokladal za potrebné ustanoviť národu novú zmluvu.  Prečítaný prorocký text predpovedá udalosť, ktorá nastane v budúcnosti, ktorá bude znamenať prechod od tej prvej zmluvy k zmluve novej.  Táto predpoveď je hlavným obsahom prečítaného textu.  Práve tomuto prechodu a hlavne charakteristike tej novej zmluvy chceme teraz venovať pozornosť.
 Necelých 600 rokov po tejto prorockej predpovedi sa nová zmluva stala skutočnosťou,  a to v osobe, živote a diele Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.  On sám ju spomína v slovách, ktoré povedal pri poslednej večer s učeníkmi.  Počúvame ich pri každej účasti na Večeri Pánovej.  Keď učeníkom podával kalich, povedal: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás."  "Nová zmluva v mojej krvi" - tieto slová nám treba čítať a rozumieť v súvislosti s Jeremiášovou predpoveďou.  Večera Pánova je okrem iných dôležitých charakteristík aj sviatosťou novej zmluvy.  Na túto súvislosť by sme mali pamätať pri každej účasti na Večeri Pánovej  a mali by sme si v duchu zopakovať slová nášho textu.  Lebo čím plnšie porozumieme a budeme mať vo vedomí bohatý duchovný obsah Večere Pánovej, tým väčší duchovný úžitok z nej budeme mať.  A keďže sa to, čo povedal Pán Ježiš pri poslednej večeri, uskutočnilo na kríži,  tak aj každý pohľad na symbol kríža nám má pripomínať, že v celom Ježišovom pôsobení  a predovšetkým v jeho vyvrcholení na kríži a pri vzkriesení sa uskutočňuje veľkolepá predpoveď proroka Jeremiáša o novej zmluve.
 Tá nová zmluva sa podľa tejto predpovede má vzťahovať už nie iba na židovský národ, ale na všetkých ľudí, aj na nás.  Tak sa tento text pre nás všetkých stáva aktuálnym.  Potrebné je, aby sme čím hlbšie vnikli do jeho obsahu.
 Východiskovým bodom uplatnenia novej zmluvy je veľké odpustenie.  V texte je to vyjadrené veľmi jasným spôsobom: "lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem."  Ťažké by bolo urobiť nový začiatok, keby sme mali vliecť za sebou celé bremeno vín a hriechov, ktoré sme na seba naukladali v minulosti.  Aj Večera Pánova aj kríž na Golgote je vyhlásením veľkej Božej amnestie.  Táto amnestia je spojená s podmienkou:  len kto uzná, že všetko zlé, čo robil je hriechom a vinou pred Pánom Bohom,  kto oľutuje, že sa toho všetkého dopustil a dá najavo, že by bol radšej, keby sa nič z toho nebolo stalo,  kto prijme Božiu ponuku odpustenia ako adresovanú osobne jemu,  a kto sa s pevným úmyslom rozhodne začať nový život -  len ten môžete očakávať, že sa Božie odpustenie stane oslobodzujúcou udalosťou v jeho živote.  A práve takýto človek má predpoklady, aby sa v čím plnšom zmysle stal účastníkom ponúknutej novej zmluvy.
 Potom sú tu veľmi dôležité slová, ktoré patria k jadru novej zmluvy:  "Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch - znie výrok Hospodinov:  Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca;  ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom."  Pri povrchnom čítaní si dosť dobre neuvedomujeme, o čo tu ide;  pri hlbšom zamyslení pochopíme nesmiernu veľkosť týchto slov.  Boží zákon vpísaný do srdca.  To je niečo celkom iné, ako keď je zákon diktovaný zvonku,  keď musí byť sprevádzaný hrozbami za neplnenie a sľubmi odmeny za plnenie.  Také spojenie zákonov so sankciami existuje aj v občianskej spoločnosti alebo napríklad na vojenčine.  Pod tlakom sankcií sa človek cíti nútený robiť všeličo, na čo nemá chuť, čo mu je proti mysli.  Toto je to, čo by sme mohli nazvať vonkajšou poslušnosťou.  Nie je to dokonalá poslušnosť, lebo človek sa v takom prípade nestotožňuje vždy s tým, čo musí robiť alebo čoho sa musí zrieknuť, ale zachováva od toho vnútorný odstup.
 Na tomto pozadí si môžeme uvedomiť, čo je to veľké nové, keď Hospodin hovorí: "Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca."  To znamená, že človek bude nielen rozumovo poznať Boží zákon, ale že sa s ním vnútorne stotožní,  že Božiu vôľu prijme ako svoju vlastnú vôľu,  že nebude potrebovať hrozby a sľuby, ale Božiu vôľu, ktorá sa stala jeho vlastnou vôľou, bude plniť s vnútorným súhlasom a radosťou.  Na takéto vnútorné osvojenie určitých zásad má psychológia pekné slovo: "internalizácia", to znamená vloženie určitých zásad do svojho vlastného vnútra.
 Kladieme si otázku, či to nie je príliš utopická predpoveď.  Veď v dnešnom svete neraz len hrozby odvedú človeka od konania zlých veci  a v nejednom prípade dokonca ani hrozby nestačia na to, aby človeka odstrašili od zločinnosti.  V dnešnom svete je mnoho ľudí, pre ktorých Boh už vôbec nič neznamená.  Dá sa za takýchto okolností rátať s tým, že človek si niekedy v budúcnosti osvojí do takej miery Božiu vôľu, že ju bude prijímať ako svoju vlastnú vôľu?  Priznávame, že sa to javí ako utopické, neuskutočniteľné.  Lenže i keď žijeme v nenormálnom a veľmi nenormálnom svete,  nesmieme nikdy zabudnúť na normu, na normálny život, ktorého charakteristické znaky sú vyjadrené v prečítanom prorockom texte o novej zmluve.  A po druhé si musíme uvedomiť, že na tejto zemi už žil niekto, kto Božiu vôľu prijal ako svoju vlastnú vôľu.  Bol to Ježiš Kristus.  Najmä v Evanjeliu podľa Jána on sám vyjadruje tento svoj postoj.  Z dramatického príbehu v Getsemanskej záhrade vieme, že sa v najťažších prípadoch musel cez modlitbu prebojovať k tomu, aby vôľu svojho nebeského Otca stotožnil so svojou vôľou.
 Ježiš Kristus nám svojím príkladom ukazuje, že je možné uskutočniť to, čo predpovedá Jeremiáš v prorockej stati o novej zmluve.  A keďže Ježiš je normou opravdivého ľudského bytia, musíme povedať, že človek je až vtedy normálnym človekom, keď a po akú mieru sa u neho uskutoční tento program novej zmluvy.  Nie je náhoda, že do Modlitby Pánovej zaradil Pán Ježiš aj prosbu: "Buď vôľa tvoja ako v nebi tak aj na zemi."  Treba si nám uvedomiť, že okrem iného sa v tejto prosbe modlíme, aby nám Pán Boh dal silu, aby sme čím viac z jeho poznanej vôle dokázali vložiť, internalizovať do svojho srdca.
 Ježiš Kristus nám ešte v inom ohľade pomáha, aby sme mohli Boží zákon internalizovať do svojho srdca.  On totiž Boží zákon vysvetľuje novým spôsobom,  ukazuje aký je zmysel jednotlivých prikázaní,  zdôrazňuje, že prikázanie lásky k Bohu a lásky k blížnym je najväčšie prikázanie Božieho zákona,  v duchu ktorého si musíme vysvetľovať a uplatňovať všetky ostatné prikázania.
 Kto chce vo vysokom stupni dosiahnuť, aby Boží zákon bol internalizovaný do jeho srdca,  ten musí nielen poznať Ježišov výklad jednotlivých prikázaní,  ale musí sa usilovať ponoriť sa do duchovnej a myšlienkovej atmosféry Ježišovej.  To sa dá dosiahnuť len tak, že si budeme veľmi intenzívne čítať evanjeliá a ďalšie novozmluvné a starozmluvné spisy,  aby sa biblické duchovné, myšlienkové, ale aj citové ovzdušie stávalo naším základným ovzduším,  aby tak všetko, čo budeme konať a ako sa budeme správať, vychádzalo spontánne z hlbín nášho vnútra.
 Dejiny sveta idú dopredu, a to, čo je ich obsahom, postupne dozrieva, hoci cez mnohé pády, veľké tragédie a recidívy.  Aj každý jednotlivec má dozrievať, každý z nás má dozrievať.  Nevyhnutným kritériom dozrievania z kresťanského hľadiska je osvojovanie si Božej vôle, jej prijímanie do vlastného srdca a život v dôslednom súlade s ňou.  Kto chce byť hodný mena kresťan, má prosiť Pána Boha a robiť všetko, čo je v jeho silách, aby pokračoval v osobnom dozrievaní aj v tom zmysle, aby sa aj pri ňom splnilo proroctvo z knihy Jeremiáš, ktoré sme dnes mali pred očami.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.