V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

4. pôstna nedeľa, Príslovia 30,1-5

Milí bratia, milé sestry,
keď som sa s týmto textom po prvýkrát stretla, pozrela som sa, či je to naozaj Biblia, čo čítam.
Výrazy - sprostý - sprostejší... sa mi zdali byť na Božie slovo príliš expresívne. Človek, ktorý to vyslovil - dokonca sám o sebe, sa musel cítiť naozaj biedne.
K Bohu prichádza s vyjadrením svojich pocitov. Pod takýto monológ unaveného človeka by sme sa často mohli podpísať aj my.
Sme unavení, keď pracujeme a namáhame sa príliš veľa a dlho. Sme unavení, keď musíme pri plánoch dbať, aby sme stihli termíny, úlohy, zvládli vypätia. Sme unavení - vysilení, ak dlho trpíme.
Sme unavení, ak nám vynaložená námaha neprináša úžitok ani radosť.
Stále cítime tlak času, povinností a vlastné hranice.
Jedna známa rocková skupina spieva pieseň: "Som zlý, pretože nestíham... končím, skôr ako začínam, nestíham..."
Neviem, akú skúsenosť máte vy, ale ja som tiež zlá, keď nestíham.
Aj priateľ z Biblie hovorí, že je unavený. Je "na konci".
To, čo nasleduje, je dostatočným dôkazom.
Sám seba hodnotí takto: "Som sprostejší ako ktorýkoľvek iný človek". Áno, ak som unavený, mám veľký sklon podceniť sa.
Unavený človek často preháňa. Porovnáva sa s inými. Nemá už chuť ani silu vidieť skutočnosť - hodnotí veľmi subjektívne.
A jeho dojem je - "už nemám ani ľudský rozum". Už nič nevládzem. Neviem.
Na opodstatnenie toho, že je naozaj taký, ako o sebe hovorí, nachádza hneď niekoľko dôvodov. Ani to ani ono sa mu nedarí.
"Ani nemám ľudský rozum, ani som sa nenaučil múdrosti, ani som nezískal poznanie o Najsvätejšom" - áno, to je človek, ktorý Boha pozná!
Tvrdí: Ani neviem rozmýšľať, ani som nič nezískal, ani nedosiahol - ani ani ani. Všetko je nanič. Poznáte to?
Som ja ale chudák. Nemám na to. Moja námaha neprináša žiadané ovocie. Meliem z posledného. Som taký vyčerpaný, vyhorený!
Nevieme, z čoho je tento človek taký unavený. To, čo hovorí, je plné apatie, rozčarovania, nenávisti samého seba, a sebaľútosti.
Kedy prepadá takáto únava NÁS?
To, čo nás vyčerpáva, nie je iba nadmerná záťaž v práci, v službe.
Unavený môže byť človek aj zo vzťahu, keď sa zo stability stáva iba stereotyp - pohybujeme sa v blízkosti tých istých ľudí - tie isté rána, ponaučenia, otázky... Nič nové.
Unavený môže byť človek aj z tradície svojho spoločenstva, svojej cirkvi. Čakáme podporu, prijatie - no stáva sa, že odchádzame sklamaní.
Vzdycháme, že sme prepracovaní, prázdni vo vzťahu, sklamaní z cirkvi.
Vzdycháme však aj vtedy keď nemáme prácu - alebo každý deň pri sebe tých istých ľudí, lebo nemáme priestor uplatniť svoje dary a cítime sa osamelí. Bez cirkvi a tradície by sa k nám veľmi ťažko dostávalo aktualizované Božie slovo, rozhrešenie.
Je náročné niekam patriť - no je veľmi ťažké niesť aj bremeno, že nepatrím nikam. Nikto ma nepotrebuje, nikomu nechýbam.
Niet miesta, kde sa môžem uchádzať o spoločnosť, prijatie aj vtedy, keď sa cítim nemožný - a ako hovorí človek v Prísloviach - "sprostý".
Únik z miest, na ktorých sa nám to zdá byť stereotypné, nudné alebo vyčerpávajúce, nepomôže.
Sz prorok Eliáš /1.Kráľ 19,3-5/ v situácii totálnej únavy uteká. Uteká pred kráľovnou, aby si zachránil holý život. Nemá teda na výber, ale po čase sa chce svojho života vzdať dobrovoľne - už nevládze utekať...a volá k Bohu: "Dosť, už, Hospodine, vezmi si môj život." Ale Hospodin ho našťastie nevypočuje. Ešte ho tu chce mať, potrebuje ho. Posiela mu anjela, aby mu povedal: človeče, oddýchni sa, vyspi a najedz sa. Neupadaj do hystérie. To nepomáha.
Viete, že v tomto Božom postupe, v odporúčaní anjela je ten najlepší terapeutický postup, uznávaný dodnes? Ak sa ti zdá, že si preťažený, zastav sa, oddýchni si. A aj jedlo pomáha.
Preťažení a namáhajúci sa ľudia nie sú výsledkom nahromadenia stresových faktorov z mechanizmu dnešného sveta.
Vždy tu boli. Jedni boli unavení z toho, že dreli na poli, iní pretože boli prenasledovaní, utláčaní, zneužití. Dnes sme uponáhľaní, nervózni a vystresovaní, čo nás oberá o všetku tvorivosť.
Čo teda s tým?
Pán Ježiš Kristus si všímal tých, čo
potrebovali pomoc. Všetkých tých, ktorí sa cítili byť stratenými existenciami i takých, ktorí nimi naozaj boli pozýval k sebe.
A nepovedal im: vzchopte sa - no tak! Povedal: Poďte ku mne, ja vám dám odpočinutie.
Odpočinok, oddych je to, čo si nedoprajeme. No každý z nás prahne po úľave. Každý potrebuje zastať, aby načerpal. Aj pri Bohu aj pri dôverne blízkom človeku.
Boh na to myslel už pri stvorení. Preto určil deň odpočinku. Jeho slovo má moc dať nám energiu a chuť do ďalšej práce.
Dajme mu priestor, aby v nás mohlo pôsobiť, aby nám prinieslo POKOJ.
On nám dá motiváciu preto, aby sme oživili predovšetkým svoje vzťahy - potrebujú to veľmi často naši najbližší.
Boží pokoj pre Eliáša neprišiel v zázraku. Anjel prišiel iba s obyčajným slovom: Oddýchni si a najedz sa.
Pýtame sa možno - čo je na tom anjelské? Nič zvláštne, ale Eliáš už chudák na to sám
neprišiel. Taký bol zaujatý útekom, poháňaný strachom!
Pán Boh má pre nás tú istú moc svojho slova dodnes.
Námaha, ktorú vynaložíme po odpočinku, po chvíli strávenej v modlitbe, v odstupe, je efektívnejšia. Náš reformátor Dr. Martin Luther sa vtedy, keď mal na celé dni bohatý program, hodiny modlil. Vedel, že dávať môže iba niečo, čo má. Aj požehnaním, pomocou pre iného môžeme byť iba vtedy, keď si pre požehnanie a pomoc prídeme sami.
Ten človek, o ktorom sme si z knihy prísloví čítali, nezastáva pri konštatovaní, aký je hlúpy a ako sa mu nedarí.
On sa pýta: "Kto vstúpil na nebesá a zase zostúpil? Kto do priehrštie vietor zozbieral?
Kto postavil všetky končiny zeme?"
Kto, kto má väčšiu moc ako ja? Kto mi môže pomôcť?
Keby si len ostal stáť a myslieť si: "Ach, ja biedny, úbohý hriešnik..." nič by mu to nepomohlo.
Ale on sa pýta: Kto je to, kto má moc urobiť omnoho väčšie veci - ako dať veci v mojom chaose do poriadku? Ako sa volá?
Peter sa tiež pri poznaní toho, ako to s tou našou silou vyzerá, pýtal Ježiša: "Pane, ku komu by sme išli? TY máš slová večného života." Ty máš slová, ktoré mi dávajú silu vstať a ísť.
Ty , Pane, poznáš slová, ktoré na mňa platia. Vieš, že poučenia, výčitky neznášam. Preto ma Tvoj prístup fascinuje. Ty si sa úplne rozdal, zomrel si - aj namiesto mňa, aby som raz pochopil, ako veľmi Ti na mne záležalo.
Viem, že Ti záleží na tom, aby som vedel žiť - a nie živoriť, aby som sa vedel radovať z toho, že som, / že si, / z toho, že sú tu mnohí ľudia, ktorí sa ma nevzdajú - ani keď som unavený, zlý, ani keď všeličo nestihnem, neurobím tak ako by som mal.
Prosím, nauč ma rozumieť Tvojím slovám. Túžim po pokoji. Nauč ma odpočívať, aby som vládal Tvoju lásku vždy s novým nadšením rozdávať okolo seba.
Unavený muž hovorí aj nám: "Iste to vieš: Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú."
Slová môjho Boha sú pre mňa štítom, s ktorým môžem odrážať všetko, čo sa ma snaží dostať do depresií a myšlienok, že za nič nestojím.
On má moc. Má moc zmeniť môj pohľad, alebo zmeniť situáciu, alebo poslať človeka, ktorý mi ako anjel povie, poradí, ako ďalej.
Vždy je tu Ten, ku ktorému môžem prísť, upokojiť sa, premyslieť ako, kedy a s kým pôjdem ďalej. Tu, pod Kristovým krížom môžem zhodiť bremeno podcenenia, sklamaní, že iní nie sú takí, ako ja chcem, prehnanej sebakritiky a ľútosti.
Tí, čo prídu k Bohu, neodídu naprázdno.
To prázdno, ticho je len priestorom, aby mohol hovoriť Boh čisto, jasne a zrozumiteľne aj k nám.

Amen.

Pane Ježiši Kriste,
aj my sme takí unavení, že vôbec ani nevieme, kde, v čom hľadať pomoc. Odpusť, Pane, že hľadáme cestu k pokoju bez Teba, že za každú cenu chceme podávať výkony, že nerešpektujeme Tvoj poriadok, Tvoj deň pokoja.
Prosíme, aby si si nás všimol a aby si nás zorientoval.
Prosíme, aby sme sa nepodceňovali, ani neprecenili, ale stále mali na mysli, že Ti patríme. U Teba, Pane, je istota a bezpečie. Dovoľ nám ich nájsť, aby sme pre všetko, čo nás čaká, vedeli prijať dosť podpory a rozvahy.
Prosíme ŤA aj o pokoj v našich konkrétnych problémoch a starostiach, Ty, Pane vstúp tam, kde sme zlyhali, kde ostávame bezmocní.
Nech nás Tvoj Svätý Duch vedie a sprevádza v celom budúcom týždni.

Amen

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.