V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. pôstna nedeľa, Ján 10, 11

"Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce." (Ján 10,11)

Bratia a sestry!
Obraz Ježiša ako dobrého Pastiera je notoricky známy. Neviem si predstaviť kresťana, ktorý by nevedel, že existuje niekoľko podobenstiev a niekoľko príbehov Ježiša ako starostlivého a láskavého a súcitného pastiera, ktorý nesie na pleciach zranenú ovečku a s najväčšou možnou starostlivosťou jej ošetruje rany. Čo sa dá vlastne povedať nové o tomto príbehu? Myslím si, že nič. Ale napriek tomu nepochybne je dobré si opäť pripomenúť a zhrnúť všetko to, čo sa o dobrom pastierovi v teológii a v dejinách povedalo.
Pred niekoľkými rokmi som bol v jednom z našich nových kostolov, ktoré sa postavili po revolúcii na slávnostných službách Božích. Bolo tam množstvo farárov, ľudí z iných cirkví, svetských predstaviteľov, ako i členov domáceho cirkevného zboru. Na tejto slávnosti kázal vysoký predstaviteľ našej cirkvi v nezvyklom emotívnom duchu. Celá jeho kázeň mala základnú myšlienku, ktorá znela: Ježiš je náš Priateľ. Neustále znovu a znovu vo svojej kázni sa vracal k tejto myšlienke a veľmi silne zdôrazňoval to, ako nás Ježiš miluje, ako Mu na nás záleží, ako sa o nás stará a ako je naším Dobrým Pastierom. Ježiš- Priateľ človeka. Bolo to veľmi milé, a táto kázeň skutočne hriala ľudské srdce. Ale asi v polovici kázne som si začal uvedomovať, že mi v nej čosi chýba. Najprv som to nevedel artikulovať, ale pocit, že v tej kázni nie je čosi povedané, vo mne stále mocnel. Až napokon som ku koncu kázne si uvedomil, že mi v tejto kázni chýba vyznanie: Ježiš je náš Vodca a Pán, Spasiteľ a Záchranca. Samozrejme, nespochybňujem, že aj pre kazateľa, ktorý kázal túto kázeň, je toto vyznanie aktuálne a je mu vlastné. A samozrejme rozumiem aj tomu, že chcel zdôrazniť nesporný fakt, že Ježiš nás miluje a berie nás ako svojich priateľov. Jednoducho, v kázňach je to občas prípustné- zdôrazniť jednu skvelú, dobrú myšlienku až tak silne, že ju ničím iným nevyvážime. Myslím, že ten večer, keby som vystúpil s touto kritikou, tak by mi poslucháči nerozumeli, lebo atmosféra ovplyvnená touto kázňou, bola naozaj veľmi príjemná a priateľská.
V tej kázni mi chýbal dôraz na to, že Ježiš je Vodca a Spasiteľ. Bolo by zaujímavé sledovať históriu slova vodca. Pred Hitlerovou érou sa toto slovo bežne používalo ako označenie vedúcich napríklad skautských skupín, alebo kohosi, kto stál na čele nejakého oddelenia, či riadil nejakú skupinu ľudí. Veľmi často je vidieť v odbornej teologickej literatúre 19, storočia, že sa toto slovo používalo aj v súvise s Ježišom. Samozrejme, emocionálne, po všetkých hrôzach, ktoré spôsobil "vodca nemeckého národa", sa dnes tomuto slovu snažíme vyhnúť, lebo vyvoláva silne negatívne emócie. Ale predsa vo svojej pôvodnej podobe toto slovo vyjadrovalo vzťah k človeku, ktorý bol silnou osobnosťou, mal dominantné postavenie v skupine, ale zároveň cítil zodpovednosť za život a zdravie všetkých tých, ktorí mu boli zverení. Preto jednoducho slovo "vodca" k obrazu dobrého pastiera Ježiša Krista patrí.
Takže ako ide dokopy na jednej strane nádherná scéna, ako Ježiš sa láskavo skláňa k úbohej ovečke, ošetruje ju, stará sa o ňu, má na ňu dostatok času, trpezlivosti a na druhej strane obraz niekoho, kto nekompromisne bez akéhokoľvek ostychu háji svoju pozíciu a ľudí, ktorí sú mu zverení aj za tú cenu, že vyvoláva voči sebe nepriateľstvo na život a na smrť? Nájsť prienik medzi týmito dvoma akoby protichodnými postojmi nie ej až také komplikované. V skutočnosti je len potrebné, aby sme si uvedomili, že naša optika je pokrivená vývojom, ktorý nastal v spoločenskom vedomí a v občianskom živote od osvietenských čias. V občianskom živote sme si úplne ako na štandard zvykli, že formálne sme si všetci pred zákonom rovní a pri voľbách má každý iba jeden hlas bez ohľadu na svoj vplyv a postavenie. Tento demokratický model je dnes už neodmysliteľnou súčasťou nášho vedomia a chtiac-nechtiac sa dostáva aj do našich duchovných sfér. Preto je vlastne pochopiteľné, že aj z kazateľníc zaznievajú slová o Ježišovi ako Priateľovi. Lebo veď ako inak by to mohlo byť, keď bol Ježiš naplno človekom, ako ktokoľvek z nás? Zostať však v tejto rovine znamená zostať vo falošnom učení. Ježiš v žiadnom prípade a za žiadnych okolností nebol a nebude naším Priateľom. Asi v tejto chvíli mnohých ľudí takéto kategorické tvrdenie pichne pri srdci a povedia si: tak toto určite nemôže byť pravda. Pravda však je, že Ježiš je Vodcom, ktorý nás má nesmierne rád. Miluje nás tak veľkou láskou, ktorú si podľa všetkého nevieme ani predstaviť a nevieme ju ani opísať. A práve táto Jeho láska nám čiastočne ukazuje Ježiša v tom uhle, v ktorom vyzerá priateľsky a akoby bol naším rovnocenným partnerom.
V dobách, keď spoločnosť bola prísne hierarchizovaná, si ľudia obraz Dobrého pastiera spájali s dobrým zemepánom alebo kráľom. Mali bezprostrednú skúsenosť, že keď kráľ bol dobrý a šikovný, tak všetci zažívali pokojné časy a blahobyt. Preto teda je dobré si obraz Dobrého Pastiera uvedomiť v celej jeho celistvosti. Ježiš sem neprišiel zavádzať zmeny v občianskej spoločnosti, neprišiel hlásať rovnosť medzi ľuďmi. To, že kresťanské krajiny napokon túto rovnosť prijali ako svoju občiansku zásadu je síce dôsledok Ježišovej lásky a obete, ale nikdy to nebolo centrom Jeho zvesti. Dobrý Pastier je vodca, ktorý chce zachrániť všetkých tých, ktorí sa pridajú k Jeho stádu. Je vodcom preto, lebo veľmi dobre vie a pozná cestu do nebeského kráľovstva. Je veľmi dobrým vodcom, lebo vie odstrániť všetky nástrahy a úskalia, ktoré môžu jeho nasledovníkov na ceste stretnúť. Je úžasný a fantastický, lebo v každej chvíli vie presne, v akej situácii sa nachádza ktorýkoľvek člen Jeho cirkvi. A je obdarený nesmiernou mocou, lebo môže nám kedykoľvek na naše požiadanie podať nám účinnú pomoc. A dôkaz, že je k nám láskavý a že nás miluje? Má moc, že by mohol kohokoľvek kedykoľvek donútiť, aby rešpektoval Jeho autoritu a podriadil sa Jeho učeniu. Nikdy to však neurobil. Preto, keď aj pod znamením kríža zomierali ľudia, nebolo to z Jeho vôle, ale bolo to zneužitím Jeho mena. A preto to nebol Ježiš, ale malý skrček z Rakúska, ktorý dehonestoval slovo "vodca".
Je dobré si uvedomiť, že k Vodcovi vďaka Jeho prístupu môžeme mať priateľský vzťah- nemusíme sa Ho báť a môžeme Ho bez akéhokoľvek donútenia milovať. Ale Vodca zostáva Vodcom. Je to ten, ktorý nesie hriechy celého sveta na kríž, aby ho vykúpil a zachránil. A akákoľvek predstava, že môžeme tohto vodcu obísť, že môžeme tento svet zachrániť bez Ježišovho kríža, napokon zákonite musí stroskotať. Je zvláštne koľko ľudí v dejinách tvrdilo a tvrdí o rôznych ideológiách a experimentoch, ktoré sa nemohli rozvinúť alebo dotiahnuť do konca, že práve ony by boli spásou pre ľudstvo. Chcem však povedať, že tomu ani trošku neverím. V jednom antikvariáte pred niekoľkými rokmi som našiel knihu, ktorú napísal vodca maďarských antisemitov a ktorá vyšla v 80. rokoch 19. storočia. V tejto knihe tento človek tvrdí zdanlivo logickú a nespornú vec. Ak vyvraždíme židov a cigánov, odstránime vykorisťovanie a kriminalitu. Súhlasíte? Napriek desivej skutočnosti holokaustu a rasovej diskriminácie, napriek tomu, že celý nacistický experiment priniesol iba smrť a slzy desiatkam miliónov ľudí, nájdu sa aj dnes tí, ktorí si myslia, že je to pravda. Hrozné a strašidelné. A takto by skončili všetky akokoľvek ľúbivo znejúce ideológie, ktoré sľubujú vybudovanie lepšej, krajšej a spravodlivejšej spoločnosti. Ježiš a Jeho učenie neznie niekedy veľmi príťažlivo. Ježiš sa naozaj nepokúšal získať si na svoju stranu ľudí tým, že by im bol opisoval v nádherných farbách krásu nebeského kráľovstva. Ježiš iba otvára svoju náruč a hovorí: Poď za mnou a Ja ti dám večný život. Poď a skús. Cestu, ktorú Ježiš ponúka, je naozaj cesta, po ktorej On vie, že je jedinou cestou, kde nájdem pokoj, lásku a spásu.

Amen.

Michal Zajden
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.