V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. pôstna nedeľa, Matúš 12, 38 - 42

Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba.  On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie;  ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša.  Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci.  Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho;  lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš.  Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho;  lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. (Matúš 12, 38 - 42)

Náš text sa začína žiadosťou Ježišových protivníkov: "Majstre, chceme vidieť znamenie od teba."  Pod "znamením" rozumeli niečo, čím by sa Ježiš pred nimi legitimoval,  čím by preukázal, že nehovorí sám od seba, ale že prichádza ako posol od Boha,  že nie je jeden z viacerých podvodných kandidátov mesiášstva, akých sa v tých desaťročiach objavovalo viac,  ale že je skutočne mesiášom, Kristom, ako ho poznal a nazval Peter vo svojom vyznaní pri Cezarei Filipovej.
 Na prvé počutie sa nám žiadosť Ježišových protivníkov javí ako rozumná a oprávnená.  Ale Pán Ježiš, ktorý nikdy svojím pohľadom nezostával na povrchu, ale vždy prenikal do hĺbok ľudskej bytosti, poznal pokrytectvo tejto otázky.  Preto odpovedal na ňu tvrdým spôsobom, ktorý sme počuli v texte:  "Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie."  Ako si máme vysvetliť túto ostrú odpoveď?
 Po prvé nám treba vedieť, že slovo "znamenie" sa v evanjeliách používa nielen vo význame "znamenie", ale označuje aj divy, ktoré konal Pán Ježiš.  I keď to v Ježišových slovách nie je priamo vyjadrené, môžeme v tej jeho odpovedi cítiť výčitku tohto obsahu:  A vy nevidíte všetky tie znamenia, divy, ktoré konám,  znamenia, divy uzdravujúce, pomáhajúce, zachraňujúce?
 Kto bol svedkom Ježišových divov, znamení alebo o nich počul,  kto si uvedomil, že neslúžia prázdnej senzačnosti, ale záchrane človeka,  kto pochopil, že ich možno vykonať iba božskou mocou,  kto si všimol aj to, že svoju osobitnú moc Ježiš nikdy nepoužil sebecky pre seba, ale pomáhal ňou ľuďom, ktorí sa dostali do ťažkej situácie,  že teda aj pôvod aj motívy týchto znamení majú čistý, nebeský charakter,  ten mal možnosť uvedomiť si: Ježiš Nazaretský, ktorý toto všetko robí, pochádza od Boha.  Treba ho ako Božieho posla uznať a prijať,  zveriť sa pod jeho vedenie,  brať vážne aj jeho slová, ktorých vierohodnosť je potvrdená jeho znameniami.
 Všetci ľudia, aj a predovšetkým vedúci predstavitelia izraelského národa, mali možnosť zaujať takéto pozitívne stanovisko k Ježišovi.  Mali odôvodnenú možnosť prijať ho za svojho Mesiáša, Krista,  a s dobrým svedomím ho ako Mesiáša, Krista odporúčať aj celému národu.
 Tú istú možnosť máme aj my.  Evanjeliá, ktoré hovoria o Pánu Ježišovi, nám predkladajú mnoho znamení, ktoré on vykonal.  Ba vlastne celý jeho život, všetky jeho slová, ktoré povedal, všetky skutky, ktoré vykonal, je jedno veľké znamenie, ktoré nám ho predstavuje ako Božieho Syna
 Ale jeho vtedajší protivníci, hoci jeho znamenia mali pred očami, ho ako Božieho posla a ako Mesiáša neprijali.  Dali radšej prednosť statusu quo,  stavu, v ktorom sa momentálne nachádzali.  Nechceli opustiť určitú zaistenosť svojej momentálnej situácie.  Nechceli zmeniť svoj dovtedajší spôsob života.  Báli sa, čoho všetkého by sa museli vzdať, keby vážne brali požiadavky tohto Mesiáša.  Báli sa, aké nové postoje by si museli osvojiť, keby sa zverili pod jeho vedenie.  Ich sústredenosť na seba, ich sebectvo, egoizmus, egocentrizmus im diktoval:  radšej odmietnuť tohto Mesiáša,  nedať sa na cestu jeho nasledovania,  cestu, ktorá sa im javila priveľmi riskantná.  Ich žiadosť o znamenie, hoci znie pochopiteľne, rozumne,  je v skutočnosti žiadosť zlomyseľná,  je prejavom odmietnutia Ježiša.
 Patríme azda aj my medzi tých, ktorí by najradšej zostali pri svojom doterajšom spôsobe života?  Bojíme sa naplno nasledovať Ježiša Krista?  Bojíme sa, že by sme sa museli rozísť s rozličnými zvyklosťami, ktoré sú nám také milé?  Bojíme sa, že by nás Pán Ježiš upozornil na rozličné úlohy, pred ktorými najradšej utekáme?  Bojíme sa jeho kritického pohľadu a kritických slov?  A preto si radšej hľadáme všelijaké výhovorky, ktorými by sme pred sebou a druhými odôvodnili, prečo zatiaľ nemôžeme Pána Ježiša v plnom zmysle nasledovať?  Prečítaný text nás stavia pred takéto nepríjemné otázky.  Tieto otázky by sme nemali nechať bez odpovede.
 V tej istej kapitole, z ktorej je náš text, je zapísaný príbeh o tom, ako Pán Ježiš uzdravil posadnutého človeka, ktorý bol nevidomý a nemý.  Po uzdravení ten človek hovoril a videl.  Toto znamenie, tento div nemohli poprieť ani Ježišovi protivníci,  ale aby znížili jeho pôsobenie na prítomných ľudí, vyhlásili, že Ježiš vyháňa démonov mocou Belzebuba, kniežaťa démonov.  Pán Ježiš im odpovedal, že je to nezmyselné obvinenie, veď predsa diabol nebude vyháňať diabla.  Okrem toho vysvetlil, že tento jeho zachraňujúci čin - ako zrejme aj všetky jeho ostatné zachraňujúce činy - sú prejavom v prítomnosti pôsobiaceho kráľovstva Božieho.  Teda to, čo jeho nepriatelia označili za dielo diabla, je v skutočnosti dielo Božieho Ducha.  O tomto hroznom, prekrútenom výklade, ktorého sa dopustili Ježišovi nepriatelia, keď dielo Božieho Ducha vyhlásili za dielo Belzebuba, diabla, o tom povedal Pán Ježiš, že je to hriech proti Duchu Svätému.  Keď máme toto všetko na mysli, rozumieme čím ďalej tým lepšie, prečo im Pán Ježiš odpovedal práve týmito slovami: "Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie."
 Pri slovách "cudzoložné pokolenie" nám ako prvá napadne myšlienka, že ich tu Pán Ježiš kritizuje pre hriechy proti 6. Božiemu prikázaniu.  Ale kto pozná spisy starozmluvných prorokov, vie, že tu ide o obraznú reč.  Odchod ľudí od Pána Boha pripodobňovali proroci k odchodu cudzoložnej ženy od muža alebo cudzoložného muža od ženy.  Keď máme toto na mysli, uvedomíme si, že Pán Ježiš svojimi slovami chcel povedať toto:  Ľudia, ktorí odišli od Pána Boha, hoci sa tvária pobožne,  ľudia, ktorí pred Božími prikázaniami dávajú prednosť svojim vlastným ustanoveniam, hoci si navrávajú, že poslúchajú Pána Boha,  takíto ľudia strácajú vnímavosť pre Boží hlas.  Sú tak veľmi naplnení sami sebou, svojimi myšlienkami, že nie sú schopní rozoznať hlas Boží v Ježišovi.
 Ako je to s vnímavosťou pre Boží hlas v dnešnom svete, u dnešného človeka?  Je veľmi mnoho ľudí, ktorí sa natoľko sústreďujú iba na tento časný svet,  ktorí sa natoľko odcudzili Pánu Bohu,  že nie sú schopní vnímať a rozpoznať autentický Boží hlas, Božie posolstvo.  Niekedy naznačujú, že by im niekto najprv musel matematicky dokázať existenciu Pána Boha, ak by sa mali rozhodnúť, či majú veriť v neho.  O takomto type ľudí platia Ježišove slová:  Zlé pokolenie, ktoré sa natoľko odvrátilo od Boha, že už nevidí jeho dielo ani v prírode a nepočúva jeho hlas ani v jeho zjavení v Písme svätom.  Je nám smutno, keď si uvedomíme, koľko ľudí v dnešnom svete stratilo anténu pre zachytenie Božieho hlasu, Božieho pozvania.  Ale aj o sebe si musíme položiť otázku: Aká je tá moja anténa,  ako citlivo dokážem vnímať, čo mne chce Pán Boh cez Ježišove slová a cez ostatné slová Písma svätého povedať?
 Vo svojej odpovedi pokračoval Pán Ježiš takto:  "Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie;  ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša.  Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci."  Okrem tých znamení, ktoré záležali v jeho slovách a jeho divoch, sľubuje Pán Ježiš ešte jedno znamenie, znamenie jedinečného charakteru.  Slovami o Jonášovi naznačuje, že Jeho ukrižovanie, jeho smrť a pochovanie a jeho vzkriesenie bude vyvrcholením všetkých jeho znamení.
 Ale nebude to ľahké znamenie.  Apoštol Pavel hovorí, že pre židov bolo jeho ukrižovanie pohoršením, škandálom,  a pre helenisticky vzdelaných ľudí bláznovstvom.  Pre takúto prekvapivú, paradoxnú cestu záchrany človeka rozhodol sa Pán Boh.  A človek stojí teraz pred rozhodnutím:  Mám prijať to paradoxné znamenie kríža alebo ho odmietnuť?
 Z vianočného obdobia si pripomeňme slová staručkého Simeona, keď rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu.  "Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke:  Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,  - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc."
 Je mnoho ľudí, ktorí prijali posolstvo o ukrižovanom Ježišovi ako Spasiteľovi,  a je mnoho ľudí, ktorí ho odmietli a nechcú mať s ním nič spoločné.  Aké je naše stanovisko voči paradoxu Ježišovho kríža?  Je potrebná hlboká viera a dôvera v lásku a múdrosť nebeského Otca, aby sme sa pri pohľade na Ježišov kríž nepohoršili, ale našli v ňom najvyšší prejav toho, ako veľmi Pán Boh miluje svet.
 Pán Ježiš vedel veľmi dobre, aký je jeho význam pre nás ľudí.  Mesto Ninive robilo pokánie, keď prišiel k nim prorok Jonáš a volal ich k náprave života.  O čo viac a ochotnejšie by mal robiť pokánie každý, ku komu s touto výzvou prichádza Pán Ježiš!  On je väčší ako Jonáš!  Jonáš najprv utekal od Božieho poverenia - zatiaľ čo Pán Ježiš ho ochotne vzal na seba,  i keď bolo potrebné prebojovať sa k tomu v ťažkej getsemanskej modlitbe.  Jonáš by bol chcel, aby sa splnila jeho hrozba o zániku mesta, ktorá bola obsahom jeho výzvy na pokánie,  a hneval sa, keď Boh jeho hrozbu nesplnil, keďže mesto urobilo pokánie.  Naproti tomu Pán Ježiš nielen priniesol posolstvo o Božej láske k svetu,  ale on obetoval svoj vlastný život, aby túto lásku nielen proklamoval, ale ju aj realizoval,  aby svet, aby nás všetkých zachránil.  Veľmi dobre rozumieme jeho slová: "Tu je väčší ako Jonáš!"
 Kráľovná zo Sáby prekonala veľmi dlhú cestu, aby navštívila Šalamúna a obdivovala jeho múdrosť.  O sebe povedal však Pán Ježiš: "Tu je väčší ako Šalamún".  Tieto slová nesmieme brať na ľahkú váhu.  Šalamún je reprezentantom múdrosti, ktorú človek získava svojím úsilím, skúmaním, myslením.  Je reprezentantom človeka, ktorý má nesmierne bohatstvo,  ktorý žije v prepychu a luxuse na vysokom stupni,  ktorý si môže dožičiť, čo si mu len srdce zažiada.  Ale Ježiš Kristus nekonečne prevyšuje Šalamúna,  nekonečne prevyšuje všetku múdrosť sveta, minulú, prítomnú, budúcu,  nekonečne prevyšuje všetko bohatstvo, všetky radosti a rozkoše sveta,  lebo pravé bohatstvo a pravú radosť môže darovať jedine on -  a to cez svoje vykupiteľské dielo.
 Nám sa prihovárajú tieto jeho slová:  "Tu je väčší ako Jonáš. ... Tu je väčší ako Šalamún."  Dokážeme v plnom rozsahu a hĺbke pochopiť túto Ježišovu absolútnu nadradenosť nad všetky hodnoty tohto časného sveta?  Nebudú musieť proti nám na poslednom súde svedčiť obyvatelia mesta Ninive a kráľovná Juhu?
 Text, ktorý sme čítali obsahuje jednak dôležité posolstvo o vrcholnom význame Pána Ježiša Krista.  Ale zároveň stavia pred nás aj veľmi závažné otázky, ktoré majú rozhodujúcu dôležitosť pre náš život.  Na tie otázky musí odpovedať každý z nás.  Šťastný bude každý, kto Ježiša Krista prijme za stredobod svojho myslenia, konania, celého života.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.