V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Mládežnícke Služby Božie, Matúš 20, 1 - 16

Milí mladí,
v tomto týždni som navštívila svojich rodičov a sestru - a okrem iného znovu objavila čaro spoločenskej hry na šachovnici, takzvanej "skákanej".
Väčšina z vás ju asi pozná, ale pre istotu pripomeniem, že ide o zábavu, ktorá u hráča predpokladá nielen šťastie, ale veľkú dávku šikovnosti a prezieravosti.
Dobré ťahy sú tie, z ktorých nie je úžitok iba hneď, ale aj neskôr a neskôr. Musíte myslieť nielen za seba, ale aj za protihráča a byť pripravení na viaceré alternatívy - možnosti. Veď sledujete úspech! Výhru!
Moja sestra si trénuje kombinatoriku, zdatnosť a sústredenosť aj na monitory, tak sme si čas nášho súperenia pri šachovnici ešte aj účinne zdôvodnili.
Obe sme dychtili po víťazstve. Nemohli sme prestať ani s vedomím rizika, že zmeškám autobus domov. Ani jedna z nás totiž nechcela ukončiť celý súbor partií / ako porazená.
Bola som do tej šachovnice úplne zbláznená. Natoľko, že kým sme sa potom na zastávke dočkali autobusu, predstavovala som si ľudí, ako by sa mohli popreskakovať, aby sa zoradili "na poriadok". Moja fantázia ich vedela popremiestňovať tak, aby tí v mojej línii vyhrali. Ľudia však boli nudní, nepreskakovali sa, nepresúvali. Iba tam tak nudne ... stáli.
A potom som si spomenula na toto podobenstvo:
"Kráľovstvo nebeské sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Dojednal sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich na svoju vinicu. KeĎ vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im. Choďte aj by na moju vinicu a dám vám, čo bude spravodlivé. A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? Vravia mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy na vinicu! Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až do prvých! Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No i oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa i horúčavu. Ale on povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko ako tebe. Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými."
Bratia a sestry,
keby sme mohli, určite by väčšina z nás kričala do neba: "MY máme námietky, Bože! Čo nás chceš týmto naučiť? Máš nejaké divné predstavy sám o sebe - že si.. dobrý!?
Ľudia, čo drú od rána dostanú toľko ako tí, čo stíhajú na poslednú chvíľu. Keby sme sa tým mali riadiť v škole, zariadil by si nám vysvedčenia? Keby sme sa mali riadiť tým, že stačí pracovať hodinu a očakávať, že dostaneme rovnakú mzdu ako tí, čo dreli celý deň, asi by sme rýchlo skončili. Áno, Bože, my máme námietky. Nám sa to veru, že si odmenil každého rovnako, zdá byť nehorázne! Absurdné! Demotivujúce. Nespravodlivé. To
myslíš vážne? My sa na Teba neodvážime zazerať, ale prepáč, my Ti vôbec, ale vôbec nerozumieme! Všetko sa v nás búri!"
Som presvedčená, že niektorí z Vás by sa chceli Pána Boha aj zastať, a tak by si zrejme domysleli, že čo keď tí poslední pracovali najlepšie a vytvorili viac hodnôt ako tí prví?
Čo keď má Pán Boh na všetko celkom iné metre a hoci tomu celkom nerozumieme, bude lepšie, keď si počkáme a tam v nebi sa dozvieme ako to celé vlastne myslel?
Ak začneme s tým, čomu nerozumieme - môžeme to celé s vierou i hľadaním Pána Boha "zabaliť". Je vždy lepšie začínať s tým, čomu sa rozumieť dá.
Mne je v podobenstve sympatické, že majiteľ dáva zamestnanie tým, čo len tak postávajú - nudu totiž pokladám za úhlavnú nepriateľku. Keď mi ktosi dáva pocit, že ma potrebuje, je to fajn.
Všimli ste si komunikáciu hospodára s tými, čo najdlhšie postávali? Keď sa im nádejný
zamestnávateľ prihováral: Čo tu stojíte a zaháľate? Odpovedali: "Nikto nás nenajal. Nás asi nikto nepotrebuje." Bolo za tým možno: My sa nevieme zaradiť. My si netrúfame. Ktovie, či by sme vedeli nájsť miesto, kde budeme užitoční?
Zvláštne je, že hospodár dohodol konkrétnu mzdu IBA s prvými. U ostatných o výške zárobku vôbec nie je reč.
Večer hospodár vypláca mzdu najprv posledným. Tí dostanú, čo vôbec nečakali! WOW, neviem si predstaviť, čo prežívajú! Veď takú plácu určite nečakali. To je číra veľkorysosť. To je dobrota, ktorú si nezaslúžia. Je pravdepodobné, že aj ostatným, ktorí prišli pracovať neskôr, padne dobre, keď dostanú po denári.
ALE pracovníci, ktorí prišli ako prví, sa cítia ukrátení. Dohodli sa síce celkom presne a dostávajú, čo im patrí - ale čo tí iní??? - prišli neskôr a dostávajú to isté!!!
Sledujete tie zásluhy? Tú horkosť, ktorá z nich kričí? To porovnávanie? Keby tam boli
sami - a aspoň to nevideli - uspokojili by sa s tým, na čom sa dohodli.
Milí moji,
na tomto podobenstve vidieť, že máme také zúfalé rezervy vo veľkorysosti! Tak málo jedni druhým prajeme! Tak radi kalkulujeme! Nielen to svoje, ale aj to, čo si zaslúžia alebo nezaslúžia iní! Tak radi by sme o všetkom rozhodovali podľa tabuliek, pravidiel...
My nezvládame výnimky. Nás nezaujíma, prečo tí pracovníci prišli po nás - nás vôbec netrápi, čo zažívali, ako im bolo, kým ich nikto nepotreboval.
My bdieme iba nad tým, aby bolo všetko... nalinajkované.
Lenže Pán Boh naše úzkoprsé vnímanie neberie. Od svojej veľkorysosti sa nedá odradiť. Naopak - kým sme pri ňom, tejto veľkorysosti nás učí.
Učí nás, aby sme prestali kalkulovať s ľuďmi. Učí nás, aby sme do nich neustále vkladali dobré veci, lásku, zhovievavosť,
priateľstvo, aj keď sa nám zdá, že sa to neoplatí.
Sú ľudia, ktorí dobré veci ani nevedia prijať. Stále skúmajú, či ich nechceme nejako prekabátiť. Nemôžu uveriť, že by sme boli veľkorysí, veľkodušní LEN TAK. // Ak však zistia, že nám ide iba o to, aby sme napodobňovali Boha, ktorý je veľkorysý k nám, niektorí sa nechajú nadchnúť.
Príbeh z Biblie je podobenstvom. A hovorí o kráľovstve nebeskom. To je vinica, na ktorej treba pracovať. Ten denár, ktorý bol sľúbený, je vstupným do života, ktorý nekončí.
Myslím, že mnohí z vás už to Božie pozvanie pracovať u Neho, pracovať s Ním, zažili. A zareagovali. Verím, že nám celkom stačí, aby sme pracovali spolu a mali radosť nie kvôli odmene, ale kvôli tomu, že sme užitoční, že práve nás si Pán Boh - i človek všimol a že práve nás chce mať pri sebe.
Naše partičky skákanej na šachovnici so sestrou boli také rýchle a bolo ich tak veľa, že
sme veru ani nepočítali, ktorá vyhrala viackrát. Bolo to tak približne narovnako. Myslím, že ani jednej z nás na tom až tak mimoriadne nezáležalo. Najprv sme sa snažili loviť víťazstvá, ale postupom času sme dospeli k tomu, že sme zdieľali víťazstvo tej druhej.
Mali sme radosť z toho, že hráme. Nikto nič nepočítal, a ani nás nakoniec ničím neodmenil.
Ale mala som pocit, že máme k sebe zas o niečo bližšie. Myslím, že sme vyhrali obe. Vo viacerých ohľadoch. Aj sami nad sebou.
Pána hospodára z podobenstva by som nazvala pánom veľkorysosti. Myslím, že to by sme si o ňom mali zapamätať. Že nás potrebuje, že nezabudne na našu odmenu. To, že bude rovnaká pre každého, nám vadí iba preto, že Mu tak málo rozumieme. Sme ako deti, ktoré chcú všetko teraz a hneď, lebo ešte nevedia, že niečo bude aj potom, že k niečomu musia jednoducho dospieť.
Božia láska je fakt nepochopiteľná. Ale určite nás neukráti. Naše predstavy
o spravodlivosti sú na ňu krátke. My stále vidíme iba to, čo je pred očami. A to je málo. Pre nás Pán Boh pripravil to, čo oko nevidelo, čo tu ucho nepočulo a čo tu do srdca človeka nikdy nevstúpilo. Pripravil to tým, ktorí sú milujúci. Nie tým, ktorí si to odpracujú. Človek, ktorý miluje, nie je spravodlivý- podľa ľudského vnímania. Jednou z čŕt skutočnej lásky je, že nepočíta, koľko vkladá a čo z toho bude mať. A nepočíta ani previnenia. Vkladá a vkladá. Verí totiž všetkému.
Milujúci človek neznáša nudu. Nebude len tak postávať. On CHCE pracovať. Milujúci človek má radosť aj z toho že pracuje. On jednoducho verí, že to má zmysel. A má! Len si naň niekedy treba počkať.
Milujúci človek zvláda niektoré ťahy, ktoré ho načas znevýhodnia. No on vidí ďalej. Nevadí mu, že sa o víťazstvo bude deliť s inými. Naopak, to ho teší. To je veľkorysosť vo veľkom.

Existuje aj veľkorysosť v malom. V tom, že doprajem človeku aj to, čo si podľa nášho chápania spravodlivosti vôbec, ale vôbec nezaslúži. Tam veľkorysosť vynikne. A tam s človekom niečo urobí. Možno nie hneď.
So mnou si dávali takúto námahu mnohí ľudia. Aj mnohí z Vás mi prejavili naozaj veľa veľkorysosti. Tým, že mi darovali v celkom malých gestách pocit, že ma potrebujú. Nepripomínali mi, čo som urobila zle, hoci to vedeli a vedela som to aj ja.
Nevyčítali mi, čo som nezariadila, kde som zaváhala, alebo sa celkom mýlila - stále mi dávali šancu. Ja viem, že som si ju nezaslúžila. Prijala som ju ako milosť. Často si to opakujem, aby som na to nikdy nezabudla.
Ja neviem, čo bude, ale viem, že vždy je možné viac ako tušíme. Nie náhodou. Je to tak preto, že mne a nám všetkým Pán Boh chystá veci, o ktorých ani nesnívame. Aby sme verili, dáva nám niečo z toho okúsiť už teraz.
Každý človek, ktorý mne a tebe dá najavo, že bezo mňa a bez teba by to tu nebolo ONO, je v službe Pána veľkorysosti. A čím viac ľudí v tomto svete sa bude od Neho tejto veľkorysosti učiť, tým viac svetla, pokoja a lásky tu, medzi nami dostane priestor. Môžeme si byť istí, že nás Pán Boh neukráti. Toho sa naozaj nemusíme báť. Amen.
Pane, Ježiši Kriste,
ďakujeme za každého človeka, ktorého si nám dal, aby bol k nám veľkorysý. Ďakujeme za možnosť vidieť, že sú ľudia, ktorí sa realizujú tak, že sa dávajú.
Prosíme, aby sme nestopovali Tvoju veľkorysosť svojimi námietkami, že je to nespravodlivé.
Ďakujeme za Tvoju obeť na kríži. Vieme, že na vyjadrenie toho, čo si pre nás urobil a čo si pre nás pripravil, nestačia slová.
Prosíme, aby sme to vedeli vyjadriť láskou. Celkom konkrétnou, zrozumiteľnou. Tou, ktorá sa teší z toho, že je užitočná.
Prosíme o Tvojho Ducha, o to, aby sme vedeli odpúšťať, priať jeden druhému. Prosíme o Tvoje požehnanie na našu prácu, na službu, na náš oddych i na našu lásku.

Amen

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.