Deviatnik, Ján 14, 27
Ježiš Kristus povedal: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! (Ján 14, 27)
Slovo "pokoj", ktoré je kľúčovým slovom v prečítanej ponuka Pána Ježiša Krista, má v biblickom používaní bohatý obsah. Pokoj - to je stav, keď nie je vojna, keď vládne mier. Pokoj - to je mier aj v menších rozmeroch, mier medzi človekom a človekom, mier v rodine, medzi priateľmi, medzi susedmi. V hebrejskom slove šálóm, ktoré znamená pokoj, je obsiahnutý aj určitý stupeň blahobytu, keď človek má, čo potrebuje, a netrpí nedostatok, keď má úspechy vo svojich podujatiach, keď je jeho úsilie a práca požehnaná. Celkom osobitnú dôležitosť má pokoj medzi človekom a Pánom Bohom. Je to stav, v ktorom je prekonané odcudzenie a napätie spôsobené hriechom. Základom tohto pokoja je vykupiteľské dielo Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Pokoj medzi Pánom Bohom a človekom je predpokladom všetkých ostatných druhov pokoja - ak majú byť spravodlivé, čisté, trvalé. Slovom pokoj sa označuje aj vnútorný pokoj v ľudskom srdci. Teraz by sme si na základe prečítaných Ježišových slov chceli všimnúť túto stránku pokoja: pokoj a mier v srdci človeka, v našom vlastnom srdci.
Pokoj v ľudskom srdci je protikladom rozličných vnútorných nepríjemných a neraz aj nebezpečných stavov. Je protikladom smútku, protikladom strachu, protikladom rozčúlenosti, nervozity, hnevu. Všimnime si tieto jednotlivé veci podrobnejšie.
Pokoj je protikladom smútku. Smútok sa nás zmocňuje pri rozlúčke s blízkymi ľuďmi, ktorí nám zomreli. Je to smútok z toho, že sa končí spoločenstvo lásky s určitým človekom, ktorý pre nás znamenal nesmierne veľa. Smútok je prejavom toho, že spoločenstvo lásky bolo skutočnosťou. Bez predchádzajúceho spoločenstva lásky by smútok nevznikol. Takže smútok by nás mal pobádať aj k tomu, aby sme ďakovali Pánu Bohu za to, že nám daroval to, čo patrí medzi najvzácnejšie hodnoty v tomto živote: blízkeho človeka, s ktorým sme si rozumeli, s ktorým nás viazali čisté citové, životné putá. Ale smútok je zároveň aj problém, s ktorým treba niečo robiť. Smútok z odchodu blízkeho človeka nezvládneme sami. Odkázaní sme na pomoc Toho, kto je nadradený nad smrť. Poznáme len jedného: Ježiša Krista. Ježiš Kristus nám dáva v tejto situácii pokoj, lebo svojou smrťou a vzkriesením prekonal smrť. Uisťuje nás o večnom živote. Ujíma sa človeka, ktorý vstupuje do smrti a cez smrť ho prevádza do večnosti. Pre svoju veľkú lásku a svoje zásluhy odpúšťa hriechy odchádzajúcim. Daruje vo večnosti spoločenstvo so sebou, Spasiteľom. Kto vierou prijme všetky tieto veci, získava pokoj, a jeho smútok nadobúda celkom inú tvár. Smútok sa nás zmocňuje, keď myslíme na svoju vlastnú smrť. Potešenie je to isté ako pri rozlúčke s blízkymi.
Smútok sa nás zmocňuje pri rozličných životných ranách, pri dlhodobom utrpení. Pán Ježiš Kristus prešiel cez také situácie a zachoval pokoj, lebo mal vždy istotu, že sa nachádza v rukách nebeského Otca. Nás chce tiež naučiť tejto istote.
Smútok sa nás zmocňuje, keď sa nám nedarí získať rozličné zemské hodnoty, alebo keď ich strácame. Pán Ježiš Kristus nám vtedy dáva svoj pokoj v tom zmysle, že nás učí hodnotiť všetko novým spôsobom. Otvára nám oči, umožňuje nám pochopiť, že tie pominuteľné hodnoty, kvôli ktorým smútime, nemajú absolútnu, rozhodujúcu platnosť, a odhaľuje nám omnoho cennejšie hodnoty, popri ktorých sme zatiaľ chodili ľahostajne.
Smútok sa nás zmocňuje, keď nás začne trápiť svedomie, pocit viny. Vtedy nenájdeme riešenie a upokojenie svojpomocnými metódami, ale pomôcť nám môže jedine Pánom Ježišom Kristom darované odpustenie hriechov.
Opravdivý pokoj v týchto a ostatných druhoch smútku nám môže darovať len On, Ježiš Kristus. Naznačuje to v tých krásnych slovách ponuky a pozvania v prečítanom kázňovom texte. Vieme teda ku komu máme prichádzať, keď sa nachádzame v rozličných smútkoch.
Pokoj, ktorý nám ponúka Pán Ježiš, je protikladom strachu. Existuje strach správny a strach nesprávny. Správny strach súvisí s pudom sebazáchovy, ktorý nám vštepil múdry Stvoriteľ. Keby sme neboli vybavení strachom, ktorý je prejavom sebazáchovy, veľmi rýchlo by sa skončil náš život.
Existujú aj nesprávne strachy. Keď zastávame vec spravodlivosti, keď sa priznávame k svojej viere, nemali by sme sa podľa Ježišových slov báť ani nepríjemností a prenasledovania. V takých prípadoch by sme podľa Ježišových slov mali byť ochotní brať na seba aj nepríjemnosti a utrpenie. Keď vysielal učeníkov do samostatnej práce, povedal im okrem iného aj tieto slová: "Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť." Tu Ježišov pokoj ako protiváha strachu znamená istotu: Som v Božích rukách, i keď ma pre vernosť Ježišovi a jeho zásadám prenasledujú, i keby som bol ako bezbranný vydaný napospas nepriateľom.
U niektorých ľudí má strach formu utrápenosti do budúcnosti, a to v takej miere, že im to pokazí všetku radosť zo života, aj radosť z toho pekného, čo momentálne majú. Proti tomuto strachu nám daruje Ježiš istotu, ktorá je tak krásne vyjadrená v 23. žalme: "Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou."
Proti všetkým týmto nesprávnym strachom, ktoré dobre poznáme z vlastnej skúsenosti, na vyliečenie od týchto strachov, nám Pán Ježiš ponúka svoj pokoj. Ponúka nám ho svojím vlastným príkladom, lebo jeho srdce bolo v podobných situáciách čisté od strachu. Ubezpečuje nás, že nebeský Otec sa o nás stará a nemusíme byť utrápení o budúcnosť. Zdôrazňuje, že nebeský Otec je mocnejší ako tí, ktorí človeka prenasledujú pre spravodlivosť. Učí nás bázni pred Pánom Bohom. Kto sa bojí najviac Pána Boha, ten sa oslobodzuje od strachu pred ľuďmi. Slovami nášho textu: "Pokoj vám zanechávam..." ponúka nám Pán Ježiš svoj pokoj pre všetky situácie nesprávneho strachu. Mali by sme tieto slová vedieť naspamäť, a keď sa nás zmocňuje strach, mali by sme si ich opakovať.
Neraz sa nás zmocňujú rozličné emócie, ktoré nás ovládajú, lomcujú nami, nedajú nám pokoja. Je to napríklad hnev, keď sa nahneváme na druhého človeka. Ak je hnev silný, prestávame byť pánmi samých seba a keď sa potom pozrieme na seba z odstupu, hanbíme sa sami pred sebou, máme dojem, že nás niekto ovládal, že sme sa správali ako splašené kone. Pre túto situáciu ponúka nám Pán Ježiš svoj pokoj. Ak si v takom emocionálnom rozpoložení dokážeme vyvolať predstavu pokojného Ježiša Krista - a mali by sme to dokázať - môže nastať v našom srdci upokojenie.
Alebo sa nás zmocní závisť, keď sa druhému podarilo dosiahnuť niečo, čo by sme sami chceli. Aj vtedy nám Pán Ježiš ponúka svoj pokoj, pomáha nám preorientovať sa, učí nás a dáva nám silu, aby sme závisť premenili na radosť zo šťastia a úspechov toho druhého. Okrem toho nás učí kritickému pohľadu a hodnoteniu, aby sme dôkladne premysleli, či tomu druhému máme skutočne čo závidieť. Všetkými týmito zásahmi vnáša pokoj do nášho srdca, pravdaže, ak sme ochotní jeho ponuku prijať.
Niekedy sme nervózni, začíname hovoriť a pracovať na vysoké obrátky, ale nie veľmi účelne. Aj vtedy nám Pán Ježiš ponúka svoj pokoj. Pokoj či nepokoj v týchto situáciách je vo veľkej miere vecou povahy. Preto sa hovorí o cholerikoch, vznetlivých, popudlivých ľuďoch, a na druhej strane o flegmatikoch, ktorých nie je ľahké vyviesť z vnútornej rovnováhy. I keď ide vo veľkej miere o vec povahových vlôh, tak predsa sa dá v tomto ohľade veľa dosiahnuť aj tým, že sa budeme pravidelne stavať pod vplyv pokoja, ktorý vyžaruje z Ježišovej bytosti. Už myšlienka a predstava toho, aký pokojný on zostal aj v rozčuľujúcich situáciách, by nám mohla veľmi pomôcť.
Keby sa nám podarilo získať pokoj, ktorý nám ponúka Pán Ježiš Kristus, malo by to veľmi veľký, mnohostranný význam. Človek sa cíti omnoho lepšie, keď je ovládaný solídnym pokojom, ako keď je ovládaný rozčúlenosťou, smútkom, strachom, vnútornou búrkou. Keď je človek naplnený vnútorným pokojom, dokáže omnoho lepšie, ľahšie, rýchlejšie riešiť jednotlivé problémy, ktoré sa mu postavia do cesty. Veľký význam to má aj pre riešenie medziosobných konfliktov a problémov. V rozčúlenosti sa ešte nikdy nič poriadne nevyriešilo, naopak, skôr pokazilo. S vnútorným pokojom sa dajú veci riešiť omnoho lepšie.
Dôležitý je aj pocit slobody, ktorý získame tým, že nie my sme ovládaní emóciami, ale my ovládame svoje emócie. Lebo keď sa emócie pominú, obyčajne sa pri striezlivom pohľade hanbíme, že sme sa dali strhnúť k citovým výbuchom. Keď pozeráme na ľudí, ktorí si zachovajú pokoj aj v situáciách, ktoré obyčajne vyvolávajú nepokoj, závidíme im. Treba si nám často predstaviť, akí šťastní by sme boli, keby Kristov pokoj ovládal naše srdcia.
Kristov pokoj sa môže stať strážcom nášho srdca, aby do neho nevstúpilo nič, čo by narušilo našu vnútornú rovnováhu. Dva výroky z apoštolských listov nás upozorňujú na funkciu Božieho, Kristovho pokoja ako strážcu našich sŕdc. Jeden z nich, z Listu Filipským, je známy apoštolský pozdrav, ktorý často opakujeme po kázni Božieho slova a ktorý znie takto: "A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi." Druhý, z Listu Kolosenským, je rovnako zaujímavý a dôležitý: "A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach."
Ako sa môžeme k takémuto pokoju dopracovať? Najprv si musíme uvedomiť, že tento pokoj je dar, ktorý nám ponúka Ježiš Kristus. Keby sme boli odkázaní iba na seba, nikdy by sme sa k nemu nedopracovali. Pán Ježiš nás upozorňuje, že jeho pokoj sa odlišuje od pokoja, aký dáva svet. Preto nám treba čím častejšie prichádzať do Ježišovej blízkosti. Čím častejšie sa budeme nachádzať v jeho blízkosti, tým viac bude prúdiť do nášho srdca jeho pokoj. Modlitba je nepostrádateľná cesta na dosiahnutie pokoja. Čím viac sa budeme modliť, tým väčšie skúsenosti s modlitbou budeme mať, a tým rýchlejšie sa budeme môcť cez modlitbu dostávať k pokoju. Ak budeme vytrvalo kráčať touto cestou, zistíme s radosťou, že náš pokoj rastie a upevňuje sa. K stále pevnejšiemu vnútornému pokoju chce nás viesť Pán Ježiš svojou ponukou pokoja.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
