3. nedeľa po Zjavení, Rímskym 12, 17-18
"Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi." (Rímskym 12, 17-18)
Bratia a sestry!
Ako prežiť život správnym spôsobom? Čo je ešte dovolené, čo už je zakázané? Pokiaľ siaha miera tolerancie? V dnešnom texte adresuje apoštol Pavol kresťanom v Ríme. Napomína ich, aby nezabúdali, že pokoj vo vzťahoch je základom všetkého tvorivého, šťastného života.
Najlepším spôsobom, ako sa oslobodiť od zlých vecí, ktoré nás môžu zneistiť v našom rozhodovaní- je budovať si bohatý vnútorný svet. To znamená hľadať a osvojiť si myšlienky lásky, správneho rozhodovania. Dobrých myšlienok je mnoho, dôležité je osvojiť, prijať ich za svoje- zakoreniť si ich v srdci. Ich nevyčerpateľným zdrojom je Biblia. Ona nám okrem iného poskytuje v Synovi Božom- Ježišovi Kristovi- vzor normálneho ľudského života. Z jeho slov a postojov i jeho správania je potrebné neustále sa učiť ako má vyzerať život človeka.
Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé, starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi.
Ale otázka správneho spôsobu života nie je taká ťažká. Je v ňom potrebná dávka tolerancie a práve ona je neraz ťažká. V živote dokážeme tolerovať veľa vecí, ľudí, názorov, nadriadených. Tolerujeme slovné vyjadrenia ľudí, ktorí používajú hrubé slová. Tolerujeme a azda aj obdivujeme oblečenie ľudí, ktorí majú odvahu dať si niečo odvážne na seba. Tolerujeme životný štýl ľudí, ktorí majú iný spôsob života ako my.
Práve z toho nám však nevyplýva, že tolerancia znamená- nech každého, nech si robí, čo chce. Ak by to tak bolo, stalo by sa úplne normálnym, že by ľudia používali pri riešení konfliktov zbrane, alebo teroristické útoky by boli na dennom poriadku.
V dnešnej dobe žijeme uprostred demokracie. Je nám dovolené takmer všetko. A práve do takej situácie nám znejú slová - my sme chrám Boha živého. Všetko, čo uráža, narúša lásku, úctu, bázeň a poslušnosť voči Pánu Bohu, to všetko máme odmietnuť v mene vernosti voči Hospodinovi. Z toho istého hľadiska odmietol Pán Ježiš všetky pokúšania na púšti. Aj o nás platí, aby sme mali nerobili zlé veci.
Aj my musíme venovať pozornosť svojmu duchovnému životu. Keďže žijeme uprostred sveta, kde je veľmi veľa spôsobov, ukážok- ako žiť, je dôležité si správne vybrať. Je veľa smerov rozličného charakteru, kresťanských, nekresťanských, je veľa rozličných svetonázorov, náboženských i nenáboženských, uprostred tejto veľkej a pestrej ponuky rozličných spôsobov stojí človek, vy či ja, vaše dieťa či moje dieťa, vaša najbližšia rodina či moja najbližšia rodina, vaši priatelia či moji priatelia - a rozhodujú sa. V tomto labyrinte ponúk je ťažké sa orientovať. Vtedy by sme sa mali usilovať poznať čím viac stanoviská a myšlienkové bohatstvo svojej vlastnej cirkvi. Poznať čím lepšie a bohatšie svoju vlastnú identitu.
Kto nepostupuje dopredu, ten zaniká. Mnohí ľudia napriek svojmu postaveniu, pohodliu s v duchovnom ohľade malé bytosti. V prírode vidíme- žije len to, čo rastie. Čo prestane rás, prestáva žiť. Platí to aj o nás ľuďoch- kto v dôsledku voľby náhrady Boha za akúkoľvek inú hodnotu prestane duchovne rásť, ten postupne prestáva rásť. To je veľmi veľká výzva pre každého. Preto sa snažme o dobré veci, snažme sa o pokoj s ľuďmi. Ukážme, že nás ovláda pokoj a láska. Ukážme, že hodnota, ktorú vlastníme, je obsiahnutá vo viere, láske a v nádeji a odpustení si navzájom. Program lásky, služby a neustáleho rastu má byť aj našim programom.
Veľakrát sa zdá, že je to všetko nad naše sily, ale nie je to tak. Pán Boh nás vyzbrojí svojim pokojom, aby sme boli silní, keď sa nám samým zdá, že už nevládzeme. Pán Boh nás obdarí svojou láskou, keď sa nám vidí, že už nevieme túto lásku rozdávať. Pán Boh nám pridá vieru vtedy, keď sa nám zdá, že už sme na konci so svojimi silami. Nemusíme sa ničoho a nikoho báť. Len sa modlime a dúfajme v Božiu pomoc v tom, kde sme slabí.
Štúdiom Biblie, literatúry, v ktorej sú jasne formulované stanoviská cirkvi, či priamo rozhovormi s veriacimi ľuďmi, či svojim farárom. Poznanie miesta, kam patrím, nás nemôže priviesť mimo správnej cesty. Dôležité je poznať, od čoho všetkého je potrebné zachovať si odstup, čo všetko treba zásadne hneď na začiatku odmietnuť.
Kto sa rozhodne odmietnuť bez váhania všetky ponuky a pozvania k veciam, ktoré sú v rozpore s kresťanstvom, môže sa dostať do konfliktov s okolím, ktoré nedokáže pochopiť a tolerovať tieto odmietavé postoje. Môže to vyvolať odmietnutie, vysmievanie sa. My sa však máme snažiť mať pokoj so všetkými ľuďmi.- nakoľko je na nás. Ak niekto nevie akceptovať našu vieru, nesnažme sa ho stoj čo stoj zmeniť.
Cez takto vybojované pevné postoje duchovne rastieme. Starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Uprostred množstva názorov. Lebo všetko nám raz môže byť vzaté. Môžeme o všetko prísť- ani sa nenazdáme. Ale to, čo Pán Ježiš Kristus urobil v záujme nášho života, to je tá neodcudziteľná hodnota, ku ktorej sa môžeme dostať len skrze vieru. Len cez život, ktorý nesie pečať viery v Trojjediného Pána Boha. je to taká hodnota, ktorú nemôže niekto a nič zničiť- ani zlodeji, ani hrdza, ani moľ. Každým odmietnutím toho, čo by nás poškvrnilo, budujeme svoju bytosť, svoju osobnosť. To by sa nám malo stať dôležitým motívom nášho života a našich každodenných rozhodnutí.
Amen.
Jarmila Petrulová
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
