3. nedeľa po Zjavení, 1 Moj 4, 1 - 9, Modlitebňa BJB Palisády
"Potom Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala, porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain však bol roľníkom. Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinu obeť z plodín poľa. Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo vzhliadol na Ábela a na jeho obeť, ale na Kaina a jeho obeť nevzhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste ak budeš dobre činiť, rozjasní sa ti, ak však nebudeš dobre činiť, hriech číha pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť, ale ty ho opanuj! Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zavraždil ho. Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem, či som ja strážcom svojho brata?" (1 Moj 4, 1-9)
Bratia a sestry!
Predpokladám, že v tomto zhromaždení sa ťažko nájde človek, ktorý by nepoznal príbeh o dvoch bratoch- Kainovi a Ábelovi. Tento príbeh sme počuli na detskej besiedke, na hodinách náboženstva a iste aj pri iných príležitostiach. Predsa sa však musím priznať, že napriek tomu, že som tento príbeh počul alebo čítal už mnoho krát, až pri príprave tejto kázne som si uvedomil, ako hlboko mám v sebe zabudované klišé o dvoch skutočnostiach, o ktorých som bol na sto percent presvedčený, že v tomto príbehu sú. A oni tam, ako som pri pozornom čítaní zistil, vôbec sa nenachádzajú. Po prvé: vždy som si myslel, že pri obeti Kaina a Ábela, dym z Ábelovej obete stúpal do neba a z Kainovej sa plazil po zemi. V skutočnosti sa v Biblickom príbehu o žiadnom dyme nehovorí. Po druhé: bol som vždy presvedčený, že Kain zabil svojho brata Ábela v afekte, keď ho rozčúlilo, že Boh jeho obeť neprijal. Z príbehu však vyplýva, že to bola cieľavedomá, chladnokrvná vražda. Čo nám chce tento príbeh o dvoch bratoch, ktorý je tak stručný a zdanlivo veľmi chudobný na dej, povedať?
Aby sme mohli odkryť bohatstvo tohto textu, musíme si uvedomiť dobu, kedy tieto príbehy vznikali a rozprávali sa. Bola to doba, kedy znalosť písma bola známa iba veľmi malému počtu ľudí, a tak ľudia boli odkázaní na svoju pamäť, alebo na to, aby svoje myšlienky zachytávali do hliny, čo ich nútilo, aby posolstvo, ktoré chceli odovzdať iným, bolo stručné, hutné a zrozumiteľné. A presne takýmto je nie len príbeh o Kainovi a Ábelovi, ale aj všetky príbehy, ktoré máme zachytené v prvých kapitolách Biblie.
Takže, čo nám hovorí tento príbeh? Aj keď to tam nie je priamo povedané, je to príbeh o nesmiernej Božej láske k človeku, o Božej trpezlivosti a vôli zachrániť aj toho najväčšieho hriešnika. A takisto o tom, že Boh plní svoje sľuby. Skúsme ísť verš po verši. V prvom verši čítame, že Adam poznal svoje ženu Evu, ona počala a porodila Kaina. Na prvé počutie je to veta, v ktorej je konštatované, že Adam a Eva sa stali manželmi, začali spolu žiť. Ale posolstvo tejto vety znie takto: Boh splnil svoj sľub, ktorý dal Adamovi, že mu dá zem do dedičstva a že bude nad touto zemou vládnuť a ľudia naplnia túto zem. Napriek hriechu, ktorého sa Adam a Eva dopustili v raji a trestu, ktorý dostali, Boh ich neopustil. Narodenie Kaina sa udialo tak, ako to Boh povedal: Eva rodila v bolestiach, ale keď už mala dieťa, premkla jej srdce veľká radosť, že dostala muža od Hospodina. Je to nádherné, že hneď v prvom verši- v nenápadných dvoch vetách- Boh dvakrát potvrdzuje, že to čo sľúbil, plní. Adam poznal svoju ženu a narodilo sa im dieťa.
Narodenie Ábela je vlastne literárnym útvarom, v ktorom starovekí nomádi riešili odveký spor, ktorý sa tiahne ľudskými dejinami. Kto je vlastne Bohu milší a kedy je človek k Bohu bližšie? Vtedy, keď putuje po púšti a pasie svoje stáda, alebo žije v pevnom dome, obrába zem a teší sa z plodov svojej práce? Je to kratučká zašifrovaná správa, ktorá hovorí o tom, že medzi pastiermi- nomádmi a roľníkmi, ktorý žili usadeným spôsobom života, vládla revnivosť. Pastieri závideli roľníkom stálosť, možno viacej materiálnych statkov a považovali ich za namyslených a pyšných. Roľníci zase v pastieroch videli zbojníkov, ktorí túžia po ich majetku a ohrozujú ich životy. Možno dnes by sme to vedeli prirovnať ku vzťahu, aký je medzi ľuďmi, ktorí žijú v meste a na vidieku. Koľkokrát som počul u starých rodičov, ako sa s úsmevom uškŕňali nad deťmi z mesta, ktoré nevedeli, že mlieko sa dojí a nevyrába vo fabrikách. A zase naopak- niekoľko krát som bol svedkom scény, ako vidiečan stál bezradne na križovatke vo veľkom meste a nevedel, ktorým smerom má ísť, čo v okoloidúcich vyvolávalo tiež úškrn a pobavenie. Teda odveká ľudská podozrievavosť voči tým, ktorí majú iné kultúrne zázemie, iný životný štýl, prípadne iné hodnoty.
Náš príbeh však nerieši, či je zbožnejší roľník alebo pastier. V tomto príbehu veľmi jednoznačne, ale veľmi nenápadne je povedané, prečo bola prijatá Ábelova a nie Kainova obeť. Obaja obetovali. Kain obetoval z plodín poľa. Ábel však obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Keď si niekoľkokrát prečítame a zamyslíme sa, zrazu je všetko jasné. Kain dal to, čo mal, Ábel dal to, čo mal, ale to najlepšie. A opäť by sme tu mohli rozvíjať obrovské úvahy o povrchnej, či formálnej zbožnosti a o úprimnej, hlbokej viere. Je to úžasné, ako autor tohto textu niekoľkými slovami nám dáva návod k tomu, aby sme sa zamysleli, aký je náš prístup k Bohu.
Náš príbeh pokračuje tým, že Kain vzbĺkol hnevom a zamračila sa mu tvár. Boh to vidí a ponúka Kainovi opäť svoju milosť. Nechce, aby v jeho srdci bol hnev, lebo vie, že hnev môže prerásť do nenávisti a môže splodiť veľké zlo. Preto ho vyzýva: Dobre čiň a tvár sa ti rozjasní! Boh Kaina miluje a dáva mu to najavo tým, že s ním hovorí, že ho neopúšťa a nezavrhuje. Kain však Božiu milosť odmieta, lebo si pravdepodobne myslí: Čo ten Boh odo mňa chce? Veď som si splnil všetky náboženské povinnosti- obetoval som v súlade so všetkými predpismi, v presne stanovenom čase, dokonca viac ako Ábel- čo si ten Boh o sebe myslí? Ako sa možno my sami často podobáme na Kaina: ruku na srdce by si mal položiť každý z nás a spýtať sa- čomu venujem pri službách Božích najväčšiu pozornosť? Tomu, čo počujeme? Alebo tomu, či si naši susedia všimli, že máme nové topánky, alebo nový účes, či iné fantastické doplnky, ktorými sme ich prišli ohúriť?
Kain svoju žiadostivosť neovládol, a tak prichádza náš príbeh k dramatickému bodu. Kain úplne cieľavedome a chladnokrvne sa rozhodol, že opäť bude centrom pozornosti a že Boh si ho bude musieť všímať, lebo odstráni toho, kto zatienil jeho slávu, jeho egocentrizmus a zranil jeho sebastrednosť. Pozýva svojho brat na pole. A tam ho zavraždí. Mohli by sme si myslieť, že tu náš príbeh dosahuje vrchol. Veď čo už je hroznejšie, ako cieľavedomá, chladnokrvne vypočítaná vražda? Vôbec by sme sa nečudovali, keby sme tu čítali, že Boh Kaina zavrhol, prípadne zabil. Veď koľkí z nás by reagovali práve takýmto spôsobom, keby niekto chladnokrvne zabil niekoho, kto nám je blízky, koho máme radi. Ale Boh je fantastický a v tomto príbehu nám ukazuje nesmiernu hĺbku svojej lásky. Pretože opäť prichádza ku Kainovi. A v tej otázke: Kde je tvoj brat Ábel? mu dáva šancu, aby sa priznal, činil pokánie a dosiahol presne to, po čom túžil- aby ho Boh miloval a on bol Bohu najbližšie. Lenže Kain Božiu milosť odmieta a hovorí s chladným kalkulom a vypočítavosťou slová, ktoré sa tiahnu ľudskými dejinami ako červená niť a ktorými sa takmer každý z nás snaží zakryť svoje hriechy a zlé úmysly.
Viete, odpoveď Či som ja strážcom svojho brata? znamená, že človek vlastne hovorí: Dokáž mi, že som urobil to, alebo ono, že som zlyhal, že som niekomu ublížil. Dokáž mi, že som zlý a daj si pozor, lebo ak to nedokážeš, tak ti to spočítam. Nepochybne v našom svetskom práve je veľmi dôležité, aby odsúdený bol iba ten, komu sa jeho vina dokáže a je nespochybniteľná. Áno, je veľmi dôležité, aby v bežnom občianskom živote to fungovalo presne takto a nijako inak. Preto sa môže stať a stáva sa, že súd nakoniec oslobodí aj ľudí, o ktorých všetky indície svedčia, že sa dopustili tých najotrasnejších zločinov. Ale Boh nie je človek. Boh vidí do nášho srdca a presne vie, čoho sme sa dopustili. Preto podľa mňa práve v tejto Kainovej odpovedi je vrchol tohto príbehu. Kain, ktorý sa mal stať novou nádejou a dôkazom, že Boh sa zmiloval nad prvými ľuďmi a dal im druhú šancu, niekoľko násobne túto Božiu milosť a lásku odmieta. A tak sa stal obrazom ľudskej vzbury a pýchy.
Niekto si povie, že veď my nebudeme a nie sme ako Kain- nikoho sme nezabili. Ale Kain bol iba vlažný vo svojej viere, sebastredný, cítil nenávisť a žiarlil na úspechy svojho brata a až nakoniec sa rozhodol pre cielenú a chladnokrvnú vraždu. A preto ak aj my odmietneme Božiu milosť, tak sa môže stať, že to, čo je v nás kainovské, nás môže priviesť k smrti a zahynutiu. Preto nepohŕdajme Božou milosťou a utiekajme sa pod Božiu ochranu.
Amen.
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
