V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Zjavení, Žalm 105, 1 - 5

Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi!  Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divných skutkoch!  Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú!  Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár!  Spomínajte na Jeho divné skutky, ktoré robil, na znamenie a súdy Jeho úst. (Žalm 105, 1 - 5)

Všetci poznáme apoštolovu výzvu: "Radujte sa v Pánovi vždy, opakujem: Radujte sa".  Pri výklade tejto vety spravidla zdôrazňujeme, že ide nie o hocijakú radosť, ale o radosť z Pána Boha, z Pána Ježiša Krista, radosť z duchovných hodnôt, radosť z budúceho života vo večnosti.  Ale ako je to s radosťou z vecí časných, pominuteľných, o ktorých vieme, že majú iba obmedzený čas trvania?  Môže sa kresťan radovať, a to s dobrým svedomím, aj z vecí tohto sveta?  Pri hľadaní odpovede na túto otázku musíme postupovať veľmi opatrne.
 Na jednej strane Písmo sväté prízvukuje, že človek nesmie na veci tohto sveta priveľmi pripútať svoje srdce.  Poznáme Ježišove slová: "Nikto nemôže slúžiť dvom pánom ... Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone."  Pri rozhovore s bohatým mladíkom pokladal Ježiš za tragédiu tohto človeka, že jeho srdce bolo nerozlučne zviazané s jeho bohatstvom.  O bohatom gazdovi, ktorý chcel na svojom bohatstve založiť celú istotu svojho života, hovorí Pán Boh, že je blázon.  Výrokov s podobným obsahom je v Písme svätom mnoho.
 Na druhej strane vie Písmo sväté hovoriť aj o radosti z vecí, ktoré sú obmedzené na tento časný svet, ktoré sú pominuteľné.  Evanjelium dnešnej druhej nedele po Zjavení hovorí o tom, že sa Pán Ježiš zúčastnil na svadbe v Káne Galilejskej.  Keďže on a jeho učeníci prišli zrejme ako nečakaní hostia, pripravené zásoby vína sa míňali rýchlejšie, ako sa predpokladalo.  Mladému páru hrozilo nebezpečenstvo, že ich budú ohovárať, že nepripravili svadbu ako sa patrí.  Mária, matka Ježišova, znepokojená o ich povesť, zveruje sa s týmto problémom svojmu synovi.  Pán Ježiš sa ujíma sám iniciatívy a s plnou osobnou slobodou sa rozhoduje pomôcť.  Postará sa o víno, takže hostia ani nezbadajú hroziaci nedostatok.  Ježišova účasť na svadbe, aj tento pomáhajúci čin, naznačujú, že do svojich predstáv o živote zaradil aj radosť podobného typu, ako je svadobná hostina.
 Je mnoho vecí v tomto časnom živote, z ktorých sa môžeme radovať.  O chvíľu sa pokúsime vymenovať aspoň niektoré z nich.  Ale najprv treba odpovedať na otázku, či akákoľvek radosť z týchto vecí je v poriadku.  Alebo sa môžeme pýtať takto: Aké podmienky musia byť splnené, aby sme sa mohli oprávnene radovať z vecí tohto sveta?
 Radovať sa môžeme len z tých vecí, ktoré nadobudneme poctivým spôsobom.  Radosť z toho, čo získa človek podvodom, klamaním, krádežou, je neoprávnená.  Radosť z toho, čo získa na úkor druhého človeka, je zlá radosť.  Dnes je v našej spoločnosti mnoho radosti z vecí, ktoré ľudia dosiahli nepoctivým spôsobom, okrádaním či ožobračovaním druhých.  Mnoho radosti z vecí, ktoré ľudia dosiahli aj za cenu ublíženia alebo zabitia druhých.  Mnoho z toho lesku, ktorý oslepuje oči a vzbudzuje závisť, má zlý, zavrhnutiahodný pôvod.  To je zlá, démonická radosť, a opravdivý úžitok, požehnanie, z nej človek nikdy nebude mať. Pocit radosti v takých prípadoch je sebaklamný.  Ak sebaklam svojej radosti neobjaví človek v tomto živote, tak ho určite každý objaví na poslednom súde.
 Radosť z časných vecí je len vtedy čistá, ak nie je spojená s ponižovaním ľudskej dôstojnosti vlastnej a dôstojnosti druhých ľudí.  Dnes existuje mnoho takých rozkoší a radosti, pri ktorej človek ponižuje seba hlboko pod opravdivý štandard ľudského bytia a ponižuje druhých.  Existuje mnoho takej radosti, ktorá vedie k rozkladu ľudskej osobnosti aj vlastnej aj cudzej.  Nech by subjektívny pocit takej radosti bol akokoľvek veľký, je to démonická radosť, lebo je ničivá, deštruktívna.
 Zlá, démonická radosť je aj radosť zo škody druhého.  Slovo "škodoradosť" vzniklo len preto, že vopred existoval jav škodoradosti.  Proti škodoradosti sú namierené apoštolove slová: "Plačte s plačúcimi".  O človeku, ktorý sa raduje zo škody druhého, by sme mohli povedať, že "sa raduje s plačúcimi".  Apoštolove slová nás vyzývajú k opačnému postoju:  Vedieť sa vžiť do situácie človeka, ktorého postihlo niečo nepríjemné či bolestné a usilovať sa pomôcť mu.  Kto takému človeku s čistými pohnútkami pomôže, tomu bude darovaný čistý pocit radosti.  Tento typ radosti nám dopraje Pán Boh v hojnej miere.
 Radosť z časných vecí je vtedy čistá, ak pri jej prežívaní pamätáme na Stvoriteľa, ktorý je tvorcom a darcom týchto vecí.  Myslieť na neho s vďačnosťou a oslavou - to je výzva žalmu, ktorý sme čítali:  "Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi!  Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divných skutkoch!  Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú!  Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár!  Spomínajte na Jeho divné skutky, ktoré robil, na znamenie a súdy Jeho úst."  Tieto slová nás vyzývajú, aby sme pri všetkých časných veciach, z ktorých sa radujeme, mysleli na Hospodina ako na pôvodcu týchto darov,  aby sme si ustavične pripomínali čím viac z toho, čo on vykonal a koná aj v našom osobnom živote aj vo svete, ktorý nás obklopuje.  Naša radosť z časných vecí má celou atmosférou, ktorá sa okolo nej vytvorí, prezrádzať, že pri nej pamätáme na toho, kto nám ju daroval.
 Radosť z časných vecí je správna a čistá, ak súbežne s ňou prežívame radosť z Pána Boha, z Pána Ježiša Krista, radosť z duchovných vecí a radosť z očakávaného života vo večnosti.  Majú to byť nie dve oddelené oblasti radosti, ale oblasti, ktoré medzi sebou tesne súvisia.  Radosť z časných vecí, ak ju prežívame izolovane, je vždy ohrozená nebezpečenstvami poškvrnenia, ktoré sme spomenuli.  Ak ju prežívame spolu s tou vyššou radosťou, zachová si aj ona svetlo čistoty.  Dá sa to vyjadriť aj takto: Radosť z časných vecí treba prežívať so stálym vedomím toho, že na nás pozerá Pán Boh.  My sme tak či tak, nezávisle od nášho vedomia, pod stálym pohľadom Božím, hodnotiacim, kritizujúcim.  Najkrajším spôsobom hovorí o tom žalm 139.  Ale pre nás má veľký význam, aby sme na tento Boží pohľad stále pamätali.  Niekto by mohol povedať, že vedomie stáleho Božieho pohľadu mu pokazí všetku radosť z časných vecí.  Na to musíme odpovedať: Z takéhoto hodnotenia vidno, ako veľmi je radosť takého človeka ohrozená  a ako veľmi k dosiahnutiu a zachovaniu čistoty svojej radosti potrebuje cítiť na sebe Boží pohľad.
 Keď máme všetky tieto upozornenia a varovania na mysli, pristupujeme k otázke, z čoho všetkého sa teda môžeme radovať.  Je toho veľmi veľa.  Môžeme mať radosť z toho, že žijeme, že sme.  To sa môže zdať samozrejmé, ale samozrejmé to nie je.  Veď by sme mohli aj nebyť.  Ale my sme a môžeme sa tešiť zo všetkého veľkého a pekného, čo Pán Boh vložil do tohto nášho sveta.
 Môžeme sa radovať zo svojho tela.  Náš telesný organizmus je niečo tak úžasné, že si to v plnej miere nedokážeme ani uvedomiť.  Môžeme si postupne všímať jednotlivé časti svojho tela a preštudovať si, ako to všetko funguje - bude nás to napĺňať úžasom.  Biológia a medicína odhaľuje neprestajne nové a nové veci.  To všetko v nás vzbudzuje obdiv a radosť.
 Radujeme sa z toho, že máme túto Zem ako miesto nášho dočasného pobytu.  Zem, ktorá je v rámci slnečnej sústavy nastavená tak dômyselne a precízne, že na nej môže od nepamäti jestvovať život.  Striedanie dňa a noci, striedanie ročných období, presné nastavenie vzdialenosti od slnka, kolobeh vody, nevyčísliteľné množstvo rastlinných a živočíšnych druhov ...  Aj v tejto oblasti prírodoveda neprestajne odhaľuje nové a nové veci,  ktoré síce existujú od pradávna, ale my ich odhaľujeme iba postupne.  Každý nový objav vyvoláva v nás obdiv a radosť.
 Môžeme sa radovať zo svojho rodinného života.  Pekné manželstvo, pekný rodinný život patrí medzi tie najkrajšie veci, ktoré nám boli darované.  Blízky človek, s ktorým si rozumieme, s ktorým si navzájom plne dôverujeme, s ktorým sme si navzájom plne transparentní - to je poklad, ktorý sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.  Radujeme sa - alebo by sme sa mali radovať - z každého nového dieťaťa, ktoré príde na svet.  Materinský pud, podmanivý úsmev dieťaťa - to všetko sú veci, ktoré normálneho človeka napĺňajú obdivom a veľkou radosťou.
 Radujeme sa z úspechov svojej práce.  Každý má radosť z toho, keď sa mu v práci podarí dosiahnuť niečo užitočné, zmysluplné, pekné, estetické.  Nemali by sme zásluhy za to pripisovať iba sebe,  ale byť vďační tým, ktorí nám k tomu dali predpoklady,  a vďační predovšetkým Pánu Bohu, ktorý je darcom všetkých predpokladov, nadania, talentu,  a ktorý našu prácu korunuje úspechom.
 Je veľké, takmer nekonečné množstvo ďalších vecí, ktoré nám spôsobujú radosť, a my tú radosť môžeme s vďačnosťou prežívať.  Ale sú aj veci, ktoré nás napĺňajú smútkom.  Ťažká choroba,  sklamanie od človeka, ktorému sme plne dôverovali,  smrť blízkeho človeka,  neúspech v práci,  rozličné formy nepriateľstva zo strany druhých  a množstvo iných nepríjemných vecí.  Obdobia radosti sa striedajú s obdobiami smútku.  Ťažké je, ak obdobia smútku bývajú priveľmi dlhé.  Čo nám môže pomôcť v takých situáciách?  I keď sa obloha nášho života zatiahne čiernymi chmárami,  vždy sa ešte dá objaviť nejaký malý lúč radosti.  Mali by sme ho prijať, aby bol aspoň trochu protiváhou toho, čo nás ťaží.  A okrem toho nám tu veľmi pomáha tá vyššia, nadradená radosť.  Radosť z Pána Boha a jeho múdrej lásky,  radosť z Ježiša Krista a z jeho sľubu, že on bude s nami po všetky dni až do konca sveta,  istota, že nás od neho nemôže odlúčiť nijaký človek a nijaká udalosť -  to je niečo, čo nám práve v najťažších situáciách môže pomôcť zachovať si radosť.  Bude to radosť paradoxného typu.  Môžete sa stať, že obdobie smútku nám dopomôže k duchovnému dozrievaniu.  Jób si na konci svojej ťažkej cesty uvedomil, že ho Pán Boh práve cez straty a ťažkú chorobu priviedol na novú úroveň duchovného života,  teda na novú úroveň toho, čo tvorí podstatu jeho skutočného bytia.
 Všimli sme si, že aj pri tých časných radostiach, a pri spôsobe, ako ich prijímať,  aj pri duchovných radostiach,  ale aj pri smútkoch, ktoré prichádzajú do nášho života -  že za všetkých týchto okolností má byť Pán Boh v stredobode nášho myslenia, cítenia, celého nášho života.  Čím viac budeme na neho sústredení,  čím viac bude on hlbinou našej bezpečnosti,  tým väčšou a čistejšou radosťou bude naplnený náš život.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.